Výpoveď z organizačných dôvodov
Ak prevezmem výpoveď od zamestnávateľa (ide o jeden z tzv. organizačných dôvodov) a následne nastúpim na práceneschopnosť, zaujíma ma, či sa mi výpovedná doba predĺži o dobu trvania práceneschopnosti (zhruba týždňovej) a tiež, aké národy, pokiaľ ide o odchodné alebo odstupné mi z takto skončeného pracovného pomeru vyplývajú.
-- Uvádzané tzv. organizačné dôvody patria medzi výpovedné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení, podľa ktorých zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, alebo sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Podmienkou platnosti výpovede musí byť dodržanie jej písomnej formy a priameho doručenia jej adresátovi, teda zamestnancovi, s ktorým má byť pracovný pomer skončený. Okrem toho, ak dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď pre dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Pokiaľ ide priamo o odpoveď na vašu otázku, je zrejmé, že účinky výpovede nastanú až jej prevzatím z vašej strany.
Pri úvahe nad ochrannou dobou, je nutné uvedomiť si, že zákaz výpovede a vzťahuje na prípady okrem iného aj doby práceneschopnosti, čo znamená, že pokiaľ by s vami chcel zamestnávateľ skončiť pracovný pomer po vašom nástupe na PN, takáto výpoveď by bola neplatná. Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby, tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do výpovednej doby nezapočítava.; pracovný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti výpovednej doby po skončení ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby, ktorá je všeobecnej dva mesiace, iba v prípadoch výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b), je výpovedná doba tri mesiace, čo sa rovnako vzťahuje aj na váš prípad. Z vášho listu je zrejmé, že dĺžka vašej práceneschopnosti by nemala trvať oveľa viac alebo menej ako týždeň a mala by ste nastúpiť v jednom prípade po doručení výpovede zo strany zamestnávateľa. Vaša výpovedná doba je trojmesačná, z čoho vyplýva, že ak by vám bola daná výpoveď pre začiatkom ochrannej doby (danej časom trvania PN), výpovedná doba by nemala uplynúť v čase trvania ochrannej doby, ktorá je v tomto prípade kratšia ako výpovedná doba, takže sa na vás nevzťahuje hypotéza v § 64 ods. 2 Zákonníka práce. Je teda záverom možné zhrnúť, že sa vaša PN neodzrkadlí v dĺžke trvania výpovednej doby, nie je dôvod aby jej trvanie predĺžila. Pokiaľ ide o nároky, vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, a to buď výpoveďou alebo dohodou z takýchto istých dôvodov, patrí vám odstupné najmenej v sume dvojnásobku vášho mesačného zárobku. Na odstupné nemáte nárok, ak v dôsledku organizačných zmien alebo racionalizačných opatrení zamestnáte sa následne u subjektu, na ktorého prešli od vášho predchádzajúceho zamestnávateľa práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov. Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť celé odstupné alebo jeho pomernú časť. Odstupné sa vypláca spravidla v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ dohoda nestanovuje inak.
Nadobudnutie nehnuteľnosti cudzincom
Môj bratranec je nemecký štátny občan a rád by u nás kúpil pozemok, na ktorom chce postaviť rodinný dom. Aké sú podmienky, za ktorých môže nadobudnúť nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky a čo všetko k tomu musí splniť?
-- Režim nadobúdania nehnuteľností na území Slovenskej republiky prešiel výraznou zmenou po pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie, čo sa odrazilo predovšetkým pri nadobúdaní nehnuteľností tzv. cudzozemcami, t. j. buď fyzickými osobami majúcimi trvalý pobyt alebo právnickými osobami so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Teda v zmysle ustanovenia § 19a zákona č. 202/1995 Z. z. Devízového zákona v platnom znení môže cudzozemec podľa už uvedenej definície nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v tuzemsku, čiže na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok ako tuzemec okrem prípadov, kedy pôjde o pôdu, tvoriacu poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond, nachádzajúcu sa za hranicou územia obce. Tieto obmedzenia pritom neplatia pre cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie a je pritom registrovaný s právom prechodného pobytu, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, na ktorej hospodári najmenej tri roky od nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Okrem spomenutých obmedzení, cudzozemec tiež nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitými predpismi, napr. banským zákonom alebo vodným zákonom. Platí teda výrazné zjednodušenie pre nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcami od nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení k Európskym spoločenstvám a Európskej únii.
Zároveň tým dochádza k zrušeniu ustanovenia § 19 Devízového zákona, podľa ktorého cudzozemec s výnimkou cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, mohol nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba z obmedzených právnych titulov, a to iba dedením, využitím predkupného práva za obmedzených okolností, na základe princípu vzájomnosti pre účely diplomatického zastúpenia, len ak išlo o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden bol cudzozemec, prípadne za podmienky jej nadobudnutia od blízkej osoby v zákone uvedenej, eventuálne výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastnil, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej cena neprevyšovala cenu pôvodnej nehnuteľnosti alebo konečne iba ak išlo o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve. V súvislosti so zriadenou organizačnou zložkou cudzozemca pre účely podnikania na Slovensku mohol ešte nadobudnúť nehnuteľnosť, slúžiacu pre prevádzkové účely tejto organizačnej zložky. Nová právna úprava nadobúdania nehnuteľností cudzozemcami znamená teda rozchod s predchádzajúcou reštriktívnou normou a otvorenie priestoru pre scudzovanie a prechod nehnuteľností na cudzozemcov. Pokiaľ ide o právny titul, teda právny dôvod nadobúdania nehnuteľností, ako aj o formálne náležitosti, vyžadované zákonom pre prevody a prechody vlastníckych práv, tie platia všeobecne aj pre ich nadobúdanie cudzozemcami, osobitne tu poukazujeme na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ďalej zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a v prípade prevodov vlastníctva bytov a nebytových priestorov aj na zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.