Právnu úpravu a z toho vyplývajúce povinnosti pri zákaze konkurencie členov dozornej rady, ako aj konateľov v s. r. o. upravuje Obchodný zákonník (OZ). Je dôležité poznať, čo je predmetom zákazu konkurencie, ako aj rozsah zákazu vykonávať činnosť štatutárneho orgánu inej spoločnosti, aké výnimky povoľuje zákon.
Čo nesmú konatelia
Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ nesmú konatelia:
a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,
b) sprostredkovať pre iné osoby obchody spoločnosti,
c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a
d) vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho alebo iného spoločenského orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
Zákaz konkurencie členov dozornej rady
Právna úprava zákazu konkurencie, tak ako vyplýva z § 136 OZ, sa vzťahuje aj na členov dozornej rady, ak je zriadená, spoločnosti (§ 139 ods. 4 OZ). Táto právna úprava je dispozitívna iba čiastočne, a to v tom zmysle, že spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti môžu stanoviť iba rozsiahlejšie obmedzenia; nemožno ju obmedziť či dokonca vylúčiť. Plne dispozitívna je otázka zákazu konkurencie vo vzťahu k spoločníkom; v spoločenskej zmluve si rozsah zákazu konkurencie môžu stanoviť voľne (§ 136 ods. 3 OZ).
Zákaz konkurencie konateľa
Podľa písmena a) je konateľovi zakázané uzatvárať obchody tak vo vlastnom mene, ako aj na vlastný účet. Predmetom zákazu je teda nielen uzatváranie obchodov vo svojom mene a na svoj účet, teda vlastne samostatné podnikanie konateľa na základe živnostenského alebo iného oprávnenia podnikať, ale aj uzatváranie obchodov vo vlastnom mene, no na účet iného (za základe komisionárskej zmluvy, zmluvy o obstaraní veci či konania bez príkazu), ako aj uzatváranie obchodov v mene iného, no na svoj účet. Konateľom je zakázané uzatvárať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Rozsah kategórie obchodov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, je širšia ako kategória predmetu podnikateľskej činnosti. Vyplýva to zo skutočnosti, že obchodná spoločnosť uskutočňuje mnohé činnosti, ktoré do predmetu jej podnikania síce nespadajú, ale sú pre jej uskutočňovanie nevyhnutné. Okrem toho, že spoločnosť vyrába a/alebo predáva svoje tovary alebo služby, musí napr. viesť účtovníctvo, môže prevádzkovať vlastnú stravovňu alebo zotavovňu pre zamestnancov, zabezpečuje pre svoje tovary alebo služby reklamu atď. Znamená to teda, že konatelia a členovia dozornej rady nesmú vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzatvárať obchody nielen v činnostiach, ktoré sú predmetom podnikania spoločnosti, ale aj v tých činnostiach, ktoré síce predmetom podnikania nie sú, no ktoré s činnosťou -- predmetom podnikania -- súvisia; v tom zmysle, že prispievajú k jej úspešnej realizácii. Hoci je formulácia použitá v písmene b) odlišná ("... obchody spoločnosti..."), zmysel a šírka tohto pojmu by mali byť rovnaké ako pri pojme použitom v písmene a). Obchody spoločnosti teda adresáti zákazu konkurencie nesmú sprostredkovať (§ 642 a nasl. OZ) pre iné osoby.
Rozsah zákazu vykonávať činnosť štatutárneho orgánu inej spoločnosti
Konatelia a členovia dozornej rady nesmú tiež vystupovať v inej spoločnosti v úlohe spoločníka s neobmedzeným ručením (spoločník vo v. o. s.; komplementár k. s.). Zákaz nie je vo svojom rozsahu nijako limitovaný. Rozsah zákazu vykonávať činnosť štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo člena iného orgánu inej spoločnosti podľa písmena d) je vymedzený odkazom na podobný predmet podnikania. Pod týmto treba pravdepodobne chápať predmet podnikania podobný, paralelný s predmetom podnikania chráneného podnikateľa. Výraz podobný predmet podnikania však v sebe bezpochyby zahŕňa aj rovnaký predmet podnikania.
Výnimka zo zákazu konkurencie podľa písmena d)
Výnimkou zo zákazu podľa písmena d) je prípad, keď chránený podnikateľ sa zúčastňuje na podnikaní inej spoločnosti. Pod účasťou na podnikaní druhej spoločnosti možno chápať účasť jednej spoločnosti na podnikaní druhej spoločnosti v postavení spoločníka, či už v zmysle bežného spoločníka, ktorého práva a povinnosti vymedzujú ust. § 113 až 124 OZ, alebo v zmysle tichého spoločníka tak ako ho upravuje ust. § 673 až 681 OZ. Nie je potrebný vzťah ovládania v zmysle ust. § 66a OZ, stačí, že sa jedna spoločnosť podieľa na podnikaní druhej spoločnosti. Ide o vertikálne usporiadanie majetkovej účasti určitej spoločnosti, resp. vertikálny holding, keď priamo táto spoločnosť sa zúčastňuje na podnikaní druhej spoločnosti v postavení spoločníka. Výnimka sa teda nevzťahuje na prípad horizontálneho usporiadania majetkových účastí určitej osoby, keď vzťah medzi dvoma spoločnosťami nie je daný majetkovou účasťou jednej v druhej, ale majetkovou účasťou inej, fyzickej alebo právnickej osoby, v oboch z nich.
Príklad:
V prípade, že napr. takáto fyzická osoba, majúca majetkovú účasť v dvoch spoločnostiach, hodlá vykonávať kontrolu nad oboma spoločnosťami nielen prostredníctvom svojich práv spoločníka, ale aj prostredníctvom postavenia konateľa oboch spoločností, horizontálne usporiadanie jeho majetkovej účasti v oboch spoločnostiach toto znemožňuje. Preto by v tomto prípade bolo vhodnejšie, aby svoje majetkové podiely previedol na ďalšiu spoločnosť, ním špeciálne založenú výlučne za účelom výkonu správy týchto majetkových účastí v oboch spoločnostiach. Z výpočtu jednotlivých činností a postavení, ktoré spadajú pod zákaz konkurencie podľa ust. § 136 ods. 1 OZ, vyplýva, že pod zákaz konkurencie nespadá prípad konateľa či člena dozornej rady, ktorý by bol zároveň spoločníkom, tichým spoločníkom s. r. o. alebo komanditistom k. s. podnikajúcej v predmete podnikania, v ktorej zastáva funkciu konateľa alebo člena dozornej rady. Hoci v spoločnosti B je v iba postavení spoločníka alebo komanditistu bez ďalšieho, postavenie konateľa či člena dozornej rady v spoločnosti A mu predsa len umožňuje prístup k citlivým informáciám o obchodných aktivitách spoločnosti A a nič mu nebráni, aj napriek postaveniu obyčajného spoločníka či komanditistu v spoločnosti B, tieto informácie štatutárnym či iným orgánom spoločnosti B poskytnúť. Preto by bolo vhodné do spoločenskej zmluvy vsunúť klauzulu o zákaze konkurencie, ktorá by prípady vymedzené v písmene d) § 136 ods.1 OZ rozšírila nasledujúcim spôsobom: zúčastňovať sa na podnikaní, vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho alebo iného spoločenského orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania. Ani pri s. r. o. by v manažérskych zmluvách s konateľmi či členmi dozornej rady nemala chýbať tzv. konkurenčná doložka predlžujúca, v odôvodnených prípadoch, platnosť zákazu aj na určité obdobie po ukončení funkcie týchto kategórií osôb. Viac informácií o zákaze konkurencie aj pri ostatných obchodných spoločnostiach a družstve nájdete v novej odbornej publikácii nášho vydavateľstva Zodpovednosť a riziko pri vedení firmy.