Daňové priznania k dani z dedičstva sú stále aktuálne

V marci každoročne vrcholí obdobie podávania daňových priznaní k dani z príjmov fyzických a právnických osôb. Situácia nebýva vôbec jednoduchá, pretože v priebehu roka dôjde spravidla k viacnásobným novelám základného hmotno-právneho predpisu - zákona o daniach z príjmov - a daňovníci chtiac-nechtiac musia zmeny zakomponovať do svojich daňových priznaní. Tí, čo využívajú služby daňového poradcu, môžu podanie daňového priznania oddialiť až do júna.

V prípade majetkových daní to tak nie je, lebo daňové priznanie sa musí podávať v priebehu roku, a to v závislosti od vzniku daňovej povinnosti. Napriek tomu, že sa v súvislosti s rozsiahlou daňovou reformou uvažuje o zrušení dane z dedičstva od roku 2004, stále je aktuálna a jej prípadné zrušenie potvrdí až parlament. Vzhľadom na to, že bežný človek sa s daňou z dedičstva nestretáva často, pomerne často sa stáva, že ľudia nemajú ani len minimálne vedomosti z tejto oblasti. Dôsledkom uvedenej situácie je často prekvapenie zo strany dedičov - daňovníkov, keď dostanú rozhodnutie o vyrubení penále, prípadne rozhodnutie o pokute, za nedodržanie svojich povinností.

V ktorých prípadoch sa daňové priznanie podáva
V prípade, že zdedíte majetok prevyšujúci nezdaniteľnú sumu stanovenú v II. a III. skupine pre dedičov - daňovníkov, potom ste povinný do 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti podať daňové priznanie k dani z dedičstva na príslušnom daňovom úrade. Uvedený postup platí iba od 1. apríla 2002, kedy nadobudla účinnosť predposledná novela zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Povinnosť sa nevzťahuje na dedičov v I. skupine daňovníkov - sú to najbližší príbuzní v priamom rade, ktorí sú úplne oslobodení od platenia dedičskej dane.
Uvedenú právnu úpravu možno považovať za výrazný posun v prospech daňovníkov, ale aj správcov dane. Podľa predchádzajúceho znenia zákona č. 318/1992 Zb. mali daňovníci povinnosť podať daňové priznanie aj v prípadoch, ak zdedený majetok bol od dane oslobodený. Uvedený stav zaťažoval nielen daňovníkov, ale aj správcov dane, ktorí ich museli spracovať bez akéhokoľvek finančného efektu pre štátnu pokladnicu. Navyše lehota na podanie daňového priznania bola predĺžená o jeden mesiac, zo 60 na 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.
Daňovníci sú povinní v daňovom priznaní uviesť všetky požadované údaje a daň z dedičstva si aj vypočítať. V minulosti mali dedičia - daňovníci, obrovské problémy s výpočtom dane vzhľadom na široké možnosti oslobodenia od dane podľa charakteru nadobudnutého majetku a tiež z hľadiska aplikácie oslobodení iba pre niektoré subjekty atď. Uvedené oslobodenia boli tiež novelou zákona účinnou od 1. apríla 2002 všetky zrušené v rámci zrušenia §§ 17 a 18, čím sa výrazne zjednodušil postup výpočtu základu dane a tiež samotnej dane.

Aká je sankcia za nepodanie daňového priznania
V prípade, že daňovník daňové priznanie k dani z dedičstva nepodá alebo ho podá oneskorene, ukladá sa správcovi dane fakultatívna povinnosť uloženia sankcie vo výške najviac 500 Sk fyzickej osobe a najviac 5 000 Sk právnickej osobe. Zákonodarca ustanovil správcovi dane možnosť sankcie, nie povinnosť, a teda má možnosť individuálne zvážiť, či ju využije alebo nie.

Kde sa podáva daňové priznanie
Správu dane z dedičstva vykonávajú daňové úrady podľa zákona č. 150/2001 o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly. Miestne príslušný je daňový úrad, v obvode ktorého mal naposledy poručiteľ trvalý pobyt. Ak poručiteľ nemal v čase svojej smrti trvalý pobyt na území SR, je miestne príslušný daňový úrad, v obvode ktorého sa majetok poručiteľa nachádza. Smrť fyzickej osoby zisťuje lekár, ktorý oznámi úmrtie bez meškania príslušnému okresnému úradu, poverenému vedením matrík. Okresný úrad potom oznámi potom úmrtie fyzickej osoby súdu príslušnému na prejednanie dedičstva a ten do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve príslušnému daňovému úradu.

Kedy daň treba zaplatiť
V minulosti si daňovníci často mýlili majetkové dane s daňou z príjmu a považovali za správne podať daňové priznanie na tú-ktorú daň do 31. marca. Termín na podanie daňového priznania často považovali aj za posledný termín na zaplatenie dane, to znamená za termín jej splatnosti. Tak ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy, aj podľa ostatnej novely zákona termín na podanie daňových priznaní k dani z dedičstva, nie je stanovený pevne, ale je rôzny. Došlo však k významnej zmene, čo sa týka lehoty na zaplatenie dedičskej dane. Lehota na zaplatenie dane z dedičstva sa zmenila.
Daň z dedičstva sa podľa novely zákona musí zaplatiť najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania. Do prijatia novely zákona sa platila až po vyrubení dane daňovým úradom, čo sa mohlo v niektorých prípadoch uskutočniť až o tri roky. Od 1. apríla 2002 sú daňovníci dane z dedičstva povinní zaplatiť daň z dedičstva v termíne na podanie daňového priznania. Daň z dedičstva, ktorá neprevyšuje 100 Sk, sa neplatí. V minulosti správca dane vyruboval daň rozhodnutím - platobným výmerom, ktorý doručil do vlastných rúk daňovníka, vzhľadom na to, že dňom doručenia začínala plynúť 30-dňová lehota na zaplatenie dane.

Nižšie penále za oneskorenú úhradu dane
Podľa predposlednej novely zákona č. 318/1992 Zb. došlo k výraznému pozitívnemu posunu aj pri vyrubení penále. Podľa nového § 23a sa penále znížilo z pôvodných 0,5 % na 0,1 % z nedoplatku dane za každý deň omeškania počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane. Dôležité je, že penále bolo limitované maximálne do sumy 100 % dlžnej sumy. V prípade podania dodatočného daňového priznania k dani z dedičstva sa z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní vypočíta penále vo výške polovičnej sadzby. Ako to bude v prípade, keď rozdiel zistí správca dane, zákonodarca opomenul upraviť. Penále sa nevyrubí, ak neprevyšuje 100 Sk. Penále je splatné do 30 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.