Spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Pojem spoluvlastníctvo je upravené v § 136 Občianskeho zákonníka (ObčZ). Skôr však, ako si vysvetlíme pojem spoluvlastníctvo, musíme si definovať, čo je to vlastnícke právo. Kto všetko môže byť vlastníkom nejakej veci?
Vlastníkom veci môže byť jedna alebo viacero osôb. V prípade, ak nejakú vec vlastní jedna osoba, ide o výlučné vlastníctvo. Obsahom tohto článku však bude vysvetlenie právneho inštitútu podielového a bezpodielového spoluvlastníctva (ide o skutočnosti, keď vlastnícke právo k určitej veci majú dve a viacero osôb). Formy spoluvlastníctva poznáme dve, ide o podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo, tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Tu treba uviesť, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť, ako je z jeho samého názvu zrejmé, iba medzi manželmi (ide o § 136 ods. 2 ObčZ).
Zatiaľ čo podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach, vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, pre BSM je charakteristická bezpodielovosť spoluvlastníckych podielov účastníkov tohto spoluvlastníckeho vzťahu.
Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými osobami a právnickými osobami a medzi fyzickými osobami a štátom, ktorý sa môže stať podielovým spoluvlastníkom najmä na základe dedenia, darovania, prípadne na základe prepadnutia spoluvlastníckeho podielu uložením trestu prepadnutia majetku podľa príslušného paragrafu Trestného zákona. Naproti tomu BSM môže vzniknúť iba medzi manželmi (teda iba medzi fyzickými osobami).
Vlastnícke právo
Pojem vlastnícke právo je uvedený v § 123 ObčZ, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
* Držať znamená, že právo držby patrí medzi základné práva vlastníka, i keď držiteľom veci môže byť aj osoba odlišná od vlastníka veci (podrobnejšie je upravený v § 129 a nasl. ObčZ).
* Užívať, požívať jeho plody a úžitky prostredníctvom tohto oprávnenia vlastník realizuje úžitkovú hodnotu veci. Táto realizácia spočíva tak v užívaní, (v prisvojovaní si podstaty úžitkových vlastností veci, vrátane menenia podstaty veci, spotrebovania veci atď.) ako aj v prisvojovaní si úžitkov (napr. úroky z vkladov a plodov veci, u plodonosných vecí napr. ovocie zo stromu, mláďatá zvierat atď.).
* Nakladať s ním -- právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva znamená, že ho môže previesť (napr. predať, darovať, zameniť atď.), zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď.
Základným predpokladom výkonu vlastníckeho práva je, že jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom (ide o čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Znamená to, že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránených zákonom. Ide teda v praxi o to, že vlastník so svojou vecou môže nakladať iba do takej miery, aby neobmedzil alebo neznemožnil výkon vlastníckeho práva iných.
V § 127 ObčZ je priamo obmedzený výkon vlastníckeho práva, kde v ods. 1 tohto paragrafu sa uvádza, že vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami atď.
Z uvedeného vyplýva, že tí vlastníci, ktorí si myslia, že môžu na svojom pozemku alebo so svojím majetkom nakladať ľubovoľne, ako sa im páči bez ohľadu na výkon vlastníckych práv iných, sú na omyle a priamo porušujú citované ustanovenia ObčZ o užívaní vlastníckeho práva a jeho využívaní.
Podielové spoluvlastníctvo
Podielové spoluvlastníctvo je uvedené v § 137 až 142 a v § 137 ods. 1. Občiansky zákonník definuje spoluvlastnícky podiel tak, že podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku spoločnej veci. V ods. 2 tohto paragrafu sa uvádza, že ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Znamená to, že obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. Ideálnu mieru tejto účasti každého spoluvlastníka vyjadruje spoluvlastnícky podiel.
Výška spoluvlastníckeho podielu vyplýva z právneho úkonu, právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu. Najčastejším spôsobom, ktorým sa určuje výška spoluvlastníckych podielov, je dohoda spoluvlastníkov ako dvojstranný právny úkon (v prípade, že ide o dvoch podielových spoluvlastníkov) alebo viacstranný právny úkon (ak ide o viac ako dvoch podielových spoluvlastníkov). Takáto dohoda nemá žiadnu predpísanú formu.
Dohoda
Znamená to, že podielový spoluvlastníci môžu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom (a teda aj ústne) takúto dohodu, ale musí byť z nej zrejmé, že úmysel jej účastníkov smeroval k vzniku spoluvlastníckeho právneho vzťahu. Ak v takejto dohode nie je uvedená výška spoluvlastníckych podielov, prípadne, ak je dohoda čo sa týka ich výšky neurčitá, platí ust. § 137 ods. 2 ObčZ, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké, pokiaľ právny predpis neurčuje inak.
Podieloví spoluvlastníci si dohodou môžu určiť svoje spoluvlastnícke podiely tak, že nebudú rovnaké (tzv. ideálne) a každý z podielových spoluvlastníkov bude mať iný spoluvlastnícky podiel k spoločnej veci. Občiansky zákonník teda ponecháva na dispozičnú autonómiu podielových spoluvlastníkov dohodu čo sa týka výšky spoluvlastníckych podielov k ich spoločnej veci.
Dohodu podielových spoluvlastníkov môže v určitom prípade obmedzovať rozhodnutie súdu alebo právny predpis. Právny predpis môže prichádzať do úvahy v dedení viacerých dedičov zo zákona, ak predmetom dedičstva je tá istá vec. Môžu sa rozdielnym spôsobom upravovať na základe právneho predpisu (ObčZ v časti definujúcej dedenie výšky podielov dedičov k spoločnej veci).
Povinnosti podielových spoluvlastníkov
Veľmi dôležité sú ust. § 139 ObčZ, ktoré upravujú povinnosti podielových spoluvlastníkov k spoločnej veci. V ods. 1 tohto paragrafu sa uvádza, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Ďalšie ustanovenia tohto § uvádzajú, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Prvý odsek tohto skutočne dôležitého paragrafu upravuje práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov, týkajúce sa celej veci voči tretím osobám. Právne úkony čo sa týka celej veci zakladajú solidárne práva a povinnosti, čo znamená, že podieloví spoluvlastníci sú zaviazaní z práv a povinností, vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, spoločne a nerozdielne. Toto platí pre všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu, teda pre všetkých podielových spoluvlastníkov. Znamená to, že každý z podielových spoluvlastníkov môže požadovať, aby mu škodca nahradil celú škodu na spoločnej veci a naopak.
Väčšinový princíp, tzv. majorizácia
Zo záväzku týkajúcej sa spoločnej veci môže veriteľ požadovať celé plnenie od ktorékoľvek podielového spoluvlastníka za predpokladu, že v prípade takého plnenia sa následne podieloví spoluvlastníci môžu vyrovnať práve v závislosti od výšky podielov k spoločnej veci. Práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov navzájom upravuje druhý odsek citovaného zákonného ustanovenia. Pri právach a povinnostiach podielových spoluvlastníkov ObčZ pozná väčšinový princíp (tzv. majorizáciu), podľa ktorého je rozhodujúce stanovisko väčšiny.
Táto väčšina nie je obmedzená počtom podielových spoluvlastníkov, ale je obmedzená veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov. Ak o hospodárení so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci s väčšinovým podielom k spoločnej veci, platí ich rozhodnutie a ostatní (menšinoví) podieloví spoluvlastníci sa musia podrobiť aj bez súdneho rozhodnutia, ale iba ak nejde o dôležitú zmenu spoločnej veci. Ak však ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu sa menšinoví (teda prehlasovaní) podieloví spoluvlastníci domáhať, aby v takejto dôležitej zmene spoločnej veci rozhodol súd.
Súdne konanie
Napriek skutočnosti, že ObčZ v oblasti hospodárenia a nakladania so spoločnou vecou preferuje dohodu spoluvlastníkov, dáva aj možnosť, aby hospodárenie so spoločnou vecou za určitých okolností bolo predmetom súdneho konania. Ide o prípady, ak došlo k rovnosti hlasov, nedosiahla sa väčšina hlasov alebo dohoda, alebo rozhodla väčšina, ale ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou prehlasovaní spoluvlastníci nesúhlasia. Ak došlo k rovnosti hlasov alebo sa nedosiahla väčšina hlasov alebo dohoda, môže podať návrh na súd každý z podielových spoluvlastníkov.
V prípade, ak rozhodla väčšina podielových spoluvlastníkov, ale ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou prehlasovaný podieloví spoluvlastníci nesúhlasia, môže podať návrh na súd iba ten podielový spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný. Keď ide o dôležitú zmenu veci bude súd posudzovať individuálne vždy od prípadu k prípadu. Dá sa však konštatovať, že za dôležitú zmenu veci možno považovať takú zmenu, ktorá sa týka zmeny jej podstaty alebo kde dôjde k zmene samotného predmetu podielového spoluvlastníctva.
Nakladanie s vlastníckym právom
Skutočnosti týkajúce sa scudzenia alebo nakladania s vlastníckym právom viaznucom k spoločnej veci upravuje § 140 ObčZ, ktorý znie, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Znamená to, že zmluvná voľnosť podielového spoluvlastníka je obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby.
Blízka osoba
Kto je blízkou osobou, uvádzajú § 116 a 117 ObčZ (blízkou osobou je príbuzný v priamom rade súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v skutočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka). Treba si uvedomiť, že podielový spoluvlastník môže predať iba svoj podiel k spoločnej veci, ale nemôže predať alebo inak scudziť podiel svojich podielových spoluvlastníkov k spoločnej veci.
Platí všeobecná zásada občianskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má.
Podielový spoluvlastník môže teda svoj spoluvlastnícky podiel previesť na sebe blízke osoby bez predchádzajúceho súhlasu podielových spoluvlastníkov. V tomto prípade ostatní podieloví spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Ak však podielový spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné osoby než sebe blízke, prípadne na jedného z podielových spoluvlastníkov, musí najskôr tento svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom v rámci ich predkupného práva.
Predkupné právo
Predkupné právo má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho, ktorý sa stal novým podielovým spoluvlastníkom namiesto predávajúceho. Takto zo zákona vzniká tzv. zákonné predkupné právo súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu na to, či podielové spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia súdu alebo zo zákona. Ak povinný podielový spoluvlastník prostredníctvom ponuky, ktorá v prípade, že ide o nehnuteľnosť, musí byť písomná, ponúkne ostatným podielovým spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky podiel, musia sa ostatní podieloví spoluvlastníci predovšetkým dohodnúť o výkone predkupného práva.
V prípade, že k takejto dohode medzi nimi nedôjde, majú právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel (prevádzaný) pomerne podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov zanikne, ak ho nevykonajú v určenej lehote. V prípade, že podielový spoluvlastník, ktorý bol povinný ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom, túto svoju povinnosť nerešpektoval a svoj spoluvlastnícky podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, že by si splnil túto svoju povinnosť, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, neplatný, ale iba za predpokladu alebo v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci (tí, ktorým bolo potrebné ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na odkúpenie v rámci predkupného práva) dovolajú jeho neplatnosti.
Pripravujeme
Čo všetko je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov? Je možné na Slovensku uzavrieť predmanželskú zmluvu? Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je možné zrušiť aj za trvania manželstva. Jedným z dôvodov môže byť aj podnikanie druhého manžela.