Odlišná právna forma spoločnosti, ktorá tvorí súčasť obchodného mena, sa podľa niektorých názorov považuje za dostatočné odlíšenie od iných rovnakých obchodných mien. Novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z. z. však v novo upravenom § 10 ods. 3 jasne stanovuje, že na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy.
Súčasná právna úprava obchodného mena je obsiahnutá v § 8 až 12 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a jej účelom je predovšetkým chrániť výsledky činnosti podnikateľa, a tým aj jeho majetkové a nemajetkové záujmy. Podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva je obchodné meno chránené bez toho, aby ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať a nie je rozhodujúce, či je súčasťou továrenskej alebo ochrannej známky. Často sa však stáva slovnou ochrannou známkou. Táto právna úprava sa spravuje princípom pravdivosti a nezameniteľnosti obchodného mena. Právo na obchodné meno je nielen subjektívnym právom, ale aj absolútnym právom majetkovej povahy, najmä tým, že pôsobí proti všetkým ostatným subjektom (erga omnes). Právna úprava o obchodnom mene sleduje ochranu záujmov všetkých ostatných podnikateľov, ale aj ochranu spotrebiteľov, ktorých by mohlo neoprávnené používanie obchodného mena nielen klamať, ale aj poškodzovať.
Obchodným menom sa rozumie slovné označenie, pod ktorým podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť a ktorým sa zároveň odlišuje od iných podnikateľov. Majiteľ obchodného mena má právo, ale predovšetkým povinnosť vykonávať všetku svoju obchodnú činnosť výhradne pod svojím obchodným menom, označovať ním svoje prevádzky a uvádzať ho na všetkých písomnostiach, dokumentácii, výrobkoch a obaloch.
Obchodné meno je vždy spojené s právnou subjektivitou označovaného subjektu, t. j. vzniká a zaniká spolu s ním. Je to významný individualizujúci znak, ktorý nesmie tretia osoba ani používať, ani zneužívať. Plní predovšetkým funkciu rozlišovania podnikateľov, najmä tých, ktorí vykonávajú rovnakú alebo obdobnú činnosť, ale aj medzi právnymi subjektmi ako takými.
Základnými znakmi obchodného mena teda sú:
1. jeho spätosť s určitým podnikateľským subjektom,
2. časová neobmedzenosť trvania práva k obchodnému menu,
3. výlučnosť práva voči ostatným osobám,
4. rozlišovacia schopnosť.
Z hľadiska tvorby obchodného mena možno rozlišovať obchodné mená:
1. osobné (meno, priezvisko),
2. vecné (odvodené od predmetu podnikania),
3. fantazijné (vymyslené),
4. kombinované.
Obchodné meno, ktoré je zavedené a známe, tvorí veľmi významnú nehmotnú zložku podniku, možno ho oceniť v peniazoch a jeho hodnota sa zahŕňa do aktív podniku v rámci dobrej povesti (goodwillu) podniku. V praxi treba rozlišovať obchodné mená fyzických a právnických osôb. Obchodné meno fyzickej osoby musí obsahovať meno a priezvisko podnikateľa (s prípadným akademickým titulom) a jeho súčasťou môže byť dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Ide o zákonom dovolené dodatky k obchodnému menu. Obchodný zákonník upravuje aj prípadné zmeny mena a priezviska fyzickej osoby. Podnikateľ -- fyzická osoba v prípade, ak zmení svoje meno, môže v obchodnom mene používať skoršie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno. Pri prevode podniku fyzickej osoby nadobúdateľ môže používať pôvodné obchodné meno s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu.
Obchodné meno obchodných spoločností a družstiev sa zapisuje do obchodného registra. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú aj dodatky označujúce ich právnu formu podnikania. Ide o zákonom ustanovené dodatky, ktoré spolu so slovným označením obchodného mena tvoria jeden celok. Pri vytváraní obchodných mien právnických osôb je právna úprava voľnejšia ako u fyzických osôb. Zákon však presne stanovuje, čo môže byť dodatkom k obchodnému menu. V každom prípade sa však musí v praxi pri uvádzaní obchodného mena používať presne také slovné znenie, aké je zapísané v obchodnom registri.
Odlišná právna forma spoločnosti, ktorá tvorí súčasť obchodného mena, sa podľa niektorých názorov považuje za dostatočné odlíšenie od iných rovnakých obchodných mien. Novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z. z. však v novo upravenom § 10 ods. 3 jasne stanovuje, že na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy.
Obchodné meno je názov podnikateľa, teda ide len o označenie právneho subjektu, ktoré samo osebe nie je právnym subjektom. Táto zásada viazanosti obchodného mena na podnik sa v § 11 ods. 4 Obchodného zákonníka deklaruje rigoróznym spôsobom dikcie, že prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku nie je dovolený. Udelenie oprávnenia na licenčné užívanie obchodného mena sa vyskytuje v súvislosti s franchisingovými zmluvami. Nadobúdateľ licencie nemá iba právo užívať obchodné meno poskytovateľa licencie, ale má aj ďalšie práva vzťahujúce sa k užívaniu ochrannej známky, loga, dizajnu a know-how. V záujme ochrany iných súťažiteľov a spotrebiteľov je však potrebné stanoviť v zmluve povinnosť nadobúdateľa licencie na dodatok označujúci jeho osobu.
Doba ochrany obchodného mena je časovo neobmedzená a je spojená s existenciou podnikateľského subjektu, ktorá ho oprávnene užíva. Zaujímavosťou je, že ochrany obchodného mena podľa § 12 Obchodného zákonníka sa môžu domáhať iba nositelia týchto mien, zatiaľ čo súťažno-právne prostriedky proti neoprávnenému použitiu cudzieho mena sú k dispozícii nielen oprávneným nositeľom týchto mien, ale aj všetkým súťažiteľom, spotrebiteľom, príp. právnickým osobám oprávneným hájiť ich záujmy a iným subjektom dotknutým nekalou súťažou. V prípade neoprávneného používania obchodného mena má oprávnený subjekt právo na všetky prostriedky ochrany v zmysle § 12 Obchodného zákonníka. Ide vlastne o generálnu klauzulu ochrany obchodných mien, ktorá má charakter široko koncipovanej všeobecnej skutkovej podstaty zahŕňajúcej v sebe najrozličnejšie protizákonné zásahy do obchodného mena.
Sankcie, ktoré toto ustanovenie ukladá neoprávnenému užívateľovi obchodného mena, sú:
1. preventívneho charakteru -- upustenie od protiprávneho konania a odstránenie protiprávneho stavu,
2. satisfakčného charakteru -- satisfakcia sa môže poskytnúť aj vo forme peňažného plnenia, prípadne vo forme uverejnenia rozsudku v masovokomunikačných prostriedkoch ako osobitného práva oprávneného subjektu,
3. reparačného charakteru -- uplatňuje sa v prípade, že protiprávnym konaním vznikla oprávnenému užívateľovi obchodného mena škoda.
Jedinou výnimkou, ktorú právny poriadok neumožňuje poškodenému subjektu, je právo žiadať, aby súd zaviazal podnikateľský subjekt zdržať sa používania obchodného mena zapísaného v živnostenskom, resp. obchodnom registri. Podnikateľský subjekt musí obchodné meno používať, a dokonca pod týmto obchodným menom urobiť opatrenia na jeho zmenu. Podnikateľský subjekt sa však môže domáhať ochrany obchodného mena v rámci ochrany proti nekalej súťaži. Zo zvláštnych skutkových podstát nekalo-súťažného konania možno uviesť vyvolávanie nebezpečenstva zámeny a parazitovanie na povesti. Pri oprávnenosti podnikateľských subjektov na používanie určitého názvu ako obchodného mena platí vždy v prvom rade zásada priority práva, t. j. kto je skôr zaregistrovaný a je nepodstatné, či v obchodnom, živnostenskom, prípadne inom registri. Viac informácií nielen o právnej ochrane obchodného mena spoločnosti, ale i označení pôvodu výrobku či práve ochrane známok sa dočítate v 12. kapitole augustovej aktualizácie odbornej publikácie Spoločnosť s ručením obmedzením a jej konateľ.