Zákon o cestovných náhradách
Pri používaní vlastného motorového vozidla robíme vyúčtovanie cestovných náhrad. Nie je nám presne jasné ako máme vypočítať náhradu pohonných hmôt. Priemernú mesačnú cenu benzínu vypočítame podľa týždenného zvyšovania -- znižovania cien benzínu, t. j. spočítame a spriemerujeme a pripočítame amortizáciu automobilu. Je tento postup správny?
-- Cestovné náhrady výdavkov, ktoré zamestnanec (vychádzam z predpokladu, že sa jedná o používanie osobného vozidla zamestnanca na pracovnú cestu) vynaložil na pracovnej ceste alebo pri iných zmenách miesta výkonu svojej práce v dôsledku plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách platný od 1. júla 2002 (zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách platil do 1. júla 2002). Tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len náhrada) pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len dočasné pridelenie), pri vzniku pracovného pomeru, alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len vznik pracovného pomeru) a pri výkone práce v zahraničí (§ 1 ods.1):
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. zákon o peňažných náležitostiach vojakov, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície),
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to tu dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon. Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám (§ 1 ods. 2):
a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu,
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovno--právnom vzťahu, ak je to dohodnuté. Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu (zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov, §3 až 8 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení občanov SR a registri obyvateľov SR).Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej cesta. Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. V zmysle § 4 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. patrí zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu :
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta trvalého pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac. Preukazovanie výdavkov sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len základná náhrada) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo na základe údajov Štatistického úradu SR , opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %. Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom. Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len spotreba) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla takto:
a) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy (STN), na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy, pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa STN zvýši o 40 %,
b) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa STN aj predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom, pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
c) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená na rýchlostný režim jazdy cestného motorového vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty. Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Je potrebné si uvedomiť, že ak zamestnanec na pracovnej ceste sám riadi cestné motorové vozidlo zamestnávateľa, t. j. také ktoré je vo vlastníctve alebo v prenájme zamestnávateľa, nepatria mu uvedené náhrady. Nejasnosti vznikajú aj vtedy, ak zamestnanec použije pri pracovnej ceste súkromné motorové vozidlo a s ním spoločne cestujú aj ďalší účastníci pracovnej cesty. Títo zamestnanci nemajú nárok na náhrady podľa ustanovenia § 7 ods. 6 Zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť na poskytovaní náhrad za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Táto náhrada je pre zamestnanca nárokovou náhradou, pričom sa mu neposkytuje sadzba základnej náhrady ani náhrada za spotrebované pohonné látky. Na pracovnú cestu môže zamestnanec použiť akýkoľvek automobil, ktorý je buď vo vlastníctve zamestnanca, alebo ktorý patrí inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe (automobil manželky alebo vypožičaný automobil), s výnimkou automobilu, ktorý si prenajal zamestnávateľ. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec na pracovnú cestu môže použiť aj automobil, pri ktorom nie je ako držiteľ zapísaný v technickom preukaze. Podmienkou je, že zamestnávateľ s tým súhlasí. Ak automobil, ktorý zamestnanec použil na pracovnú cestu, nebol poistený a dôjde k dopravnej nehode, nesie zodpovednosť za škodu zamestnávateľ. Zamestnávateľ by mal pred každou pracovnou cestou skúmať, či je automobil havarijne poistený. Písomné vyhlásenie zamestnanca, že pri použití nepoisteného súkromného automobilu na pracovnej ceste v prípade nehody nepožaduje zamestnanec náhradu škody, nemá právne účinky. Uvedieme si príklad výpočtu:
a) sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy =ubehnuté km x sadzba základnej náhrady
b) náhrada za spotrebované pohonné látky: počet km x priemerná spotreba x cena PHL
100
Príklad 1:
Zamestnanec na základe dohody zo zamestnávateľom použil na pracovnú cestu svoje vlastné motorové vozidlo značky Felícia. V rámci pracovnej cesty najazdil 820 km (Bratislava -- Košice a naspäť), ale z toho bolo po meste Košice 60km. (t. j. mimo mesta 760 km)
V technickom preukaze podľa normy EHK je uvedená spotreba PHL na 100km nasledovná: mesto 7,4 l, pre rýchlosť 90km/h 5,5 l, pre rýchlosť 120 km/h 7,5 l, PHL na 1 l = 31,40 Sk, sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy: 820 x 4,70 = 3 854 Sk
náhrada za spotrebované PHL: mesto:7,4 x 60 x 31,40 = 139,40 Sk
100
mimo mesta: (7,4 + 5,5 + 7,5 ): 3 = 6,8 l -- priemerná spotreba podľa normy EHK
6,8 x 760 x 31,40 = 1 622,80 Sk
100
spolu: 3 854 + 139,40 + 1 622,80 = 5 616,20 Sk. Zamestnanec má nárok na preplatenie cestovných výdavkov vo výške 5 616,20 Sk.
Príklad 2:
Zamestnanec na základe dohody so zamestnávateľom používa pri pracovnej ceste, ktorá sa koná iba v Bratislave, cestné motorové vozidlo Lada . Za 1 mesiac najazdil 450 km. V technickom preukaze motorového vozidla je uvedená spotreba pohonnej látky na 100 km len podľa STN, ktorá je 9, 7 l. Výpočet: sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy, ubehnuté km x sadzba = 450 x 4,70 = 2 115 Sk, náhrada za spotrebované pohonné látky, spotreba PHL je 9,7 l na 100 km -- podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona o cestovných náhradách, pri jazde motorového vozidla len v meste zvýšime spotrebu uvedenú v technickom preukaze o 40 % = 13,58 /100 km, cena PHL je 31,20 Sk. Náhrada za spotrebované pohonné látky: (13,58 : 100 ) x 450 x 31,20 = 1 906,60 Sk. Zamestnanec má nárok pri preplatení vyúčtovania cestovných výdavkov na 4 021,60 Sk (2 115 + 1 906,60).