Výpočet odstupného a odchodného
1. Aký je správny postup pri výpočte odstupného zamestnanca, ktorý ukončil pracovný pomer na základe výpovede zo strany zamestnávateľa bez výpovednej doby k 31. 3. 2004. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca je vo výške 65 Sk pri 40-hodinovom pracovnom týždni?
2. Aký je postup pri výpočte odchodného zamestnanca, ktorý dosiahol dôchodkový vek 25. 3. 2004 a so zamestnávateľom uzatvoril dohodu o ukončení pracovného pomeru s účinnosťou od 1. 4. 2004. Priemerný zárobok je vo výške 75 Sk pri 8-hodinovej pracovnej dobe?
-- Nárok zamestnanca na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru je zachovaný za zákonom stanovených podmienok. Hlavným zmyslom poskytnutia odstupného je zadosťučinenie v prípade skoršieho skončenia pracovného pomeru. Pri odchodnom ide predovšetkým o zákonný nárok zamestnanca pri prvom odchode do starobného dôchodku, o odmenu poskytnutú len jedenkrát za dlhoročnú prácu zamestnanca. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov v § 76 ods. 1 už neustanovuje poskytnutie odstupného ako právnu povinnosť zamestnávateľa, ale ako oprávnenie zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi v týchto prípadoch výpoveď iba z dôvodov, ak:
a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
c) zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu na ochranu zdravia.
Nadväzne § 76 ods. 2 Zákonníka práce už ustanovuje právnu povinnosť zamestnávateľovi poskytnúť odstupné, a to v prípade, ak si zamestnanec neuplatní -- "nevyčerpá" výpovednú dobu. Výška odstupného závisí od spôsobu skončenia pracovného pomeru a od počtu odpracovaných rokov. Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Ak zamestnanec pracoval v podniku viac ako päť rokov, má nárok na odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. V prípade, ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Ako vyplýva z uvedeného, ak sa pracovný pomer skončí z organizačných alebo zo zdravotných dôvodov pred začiatkom plynutia výpovednej doby, zamestnanec má nárok na odstupné. Ak sa však pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby, zamestnanec nemá nárok na odstupné. Ak zamestnanec ešte pred začatím plynutia výpovednej lehoty požiada o skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ je povinný podľa Zákonníka práce jeho žiadosti vyhovieť.
Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov odchodné, a to najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Ide o právnu povinnosť zamestnávateľa a zákonný nárok zamestnanca. Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného, predmetom kolektívnych zmlúv môže byť aj stanovenie priaznivejšej výšky odchodného.
Pri odchodnom ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu prislúcha len pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnanca sa podľa § 16 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov nezahŕňa odstupné a ani odchodné.
Zákon NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov taxatívne v § 13 ods. 1 vymedzuje, čo sa do vymeriavacieho základu zahŕňa, avšak nevymedzuje, čo sa nezahŕňa. Podporne sa môže použiť ustanovenie § 118 Zákonníka práce. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu atď. na základe týchto skutočností sa odchodné a odstupné do vymeriavacieho základu na určenie poistného na zdravotné poistenie nezahŕňa. Do vymeriavacieho základu na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca sa podľa § 59 ods. 2 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov nezahŕňa odstupné a ani odchodné.
Z uvedeného vyplýva, že ani odstupné, ani odchodné nepodlieha odvodom poistného, zdaní sa len 19-percentnou sadzbou dane z príjmu.
Zákonník práce v ustanovení § 76 ods. 5 vymedzuje, kedy a ako má odstupné vyplácať zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru. Táto právna norma stanovuje, že v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Výpočet odstupného vášho zamestnanca je nasledujúci:
najskôr je potrebné vyčísliť priemerný počet pracovných dní v mesiaci pri 5-dňovom pracovnom týždni:
Rok má 365,25 dňa
Počet týždňov = 365,25 dňa : 7 dní v týždni = 52,18 týždňov v roku
Počet týždňov v mesiaci = 52,18 : 12 mesiacov v roku = 4,348 týždňov v mesiaci
5 dňový pracovný týždeň = 4,348 x 5 dní = 21,74 dní v mesiaci
Priemerný počet pracovných dní v mesiaci pri 5 dňovom pracovnom týždni je 21,74 dní
Pri 8-hodinovom pracovnom dni sa priemerný počet pracovných dní v mesiaci vynásobí číslom 8 a výsledok je 173,92 hodín v mesiaci
Výška odstupného = 65 Sk/hod. x 21,74 dní/mesiac x 8 hod. denne x 2 mesiace = 22 610 Sk
Zamestnávateľ výšku odstupného nepostihne odvodmi poistného. Odstupné zdaní sadzbou dane z príjmu 19 %, t. j. čistá hodnota odstupného bude u daného zamestnanca predstavovať sumu 18 315 Sk (22 610 -- 4 295).
Výpočet odchodného vášho zamestnanca bude nasledujúci:
Priemerný mesačný zárobok : 75 Sk/hod x 8 hod. x 21,74 dní = 13 044 Sk
Čistá výška odchodného: 13 044 Sk -- 19 % = 13 044 -- 2 478 = 10 566 Sk.
Po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru odchodné vo výške najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi po zdanení odchodné vo výške 10 566 Sk.