Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach nielen poučiť, ale aj poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Otázky súvisiace s oprávnením poškodeného a uplatnením nároku na náhradu škody sú modifikované v zákone č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní (Trestný poriadok) v platnom znení. Podľa § 43 ods. 1 poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva a slobody. Poškodený má právo v prípadoch uvedených v Trestnom poriadku sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, nazerať do spisu a oboznamovať sa so spisom, zúčastňovať sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom (práva preštudovať spis sa však môže poškodený výslovne vzdať). Z odseku 2 § 43 vyplýva, že poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Zákonodarca upravil (§ 44), že oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený. Ďalej, že v konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17 Trestného poriadku) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci. Návrh v intenciách citovaného § 43 ods. 2 však nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom konaní.
Splnomocnenec
Ak je počet poškodených mimoriadne vysoký a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca, že poškodení môžu svoje práva v trestnom konaní uplatňovať prostredníctvom spoločného splnomocnenca, ktorého si zvolia. Rozhodnutie oznámi v konaní pred súdom súd a v prípravnom konaní prokurátor tým poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody (ostatným poškodeným sa rozhodnutie oznámi pri prvom úkone trestného konania, na ktorý sa predvolávajú alebo o ktorom sa vyrozumievajú). Ak by celkový počet zvolených splnomocnencov prekročil viac ako desať osôb a poškodení sa medzi sebou nedohodnú, uskutoční výber s prihliadnutím na záujem poškodených súd. Spoločný splnomocnenec vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Zákonodarca pamätá aj na prípady, ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená (§ 45 ods. 1). Vtedy vykonáva jej práva podľa Trestného poriadku zákonný zástupca. V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v ods. 1 § 45 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä orgán poverený starostlivosťou o mládež alebo zástupca občianskeho združenia so zameraním na ochranu ľudských práv. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť. V kontexte napísaného žiada sa upozorniť, že ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré Trestný poriadok priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach nielen poučiť, ale aj poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného na majetku obvineného
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažené, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na majetku obvineného (ods. 1 § 47). Z dikcie ods. 2 § 47 je evidentné, že časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa spravidla uložia do úschovy na súde. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení príslušnému katastrálnemu úradu. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na súde. Zaisťovať podľa ods. 2 § 47 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť, čo dávame do osobitnej pozornosti. Ďalej, na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia (napr. bežné súčasti odevov, obvyklé vybavenie domácnosti, zdravotné potreby a iné veci, ktoré obvinený potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu), ale ani pohľadávky na výplatu odmeny z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia. O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného (porovnaj ods. 4 § 47). V prípravnom konaní však môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Akcentujeme, že poškodeného treba zo zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1 zruší.
Zaistenie nároku poškodeného na majetku obvineného možno zrušiť alebo obmedziť
Z dikcie ods. 1 § 48 Trestného poriadku vyplýva, že zaistenie sa zruší, ak:
a) zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b) bolo trestné stíhanie právoplatne zatavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c) uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
Zaistenie treba obmedziť (ods. 2 § 47), ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo nariadené (v prípade, že boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú sa zo zaistenia). Proti rozhodnutiu podľa prezentovaných paragrafov 47 a 48 Trestného poriadku je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok (porovnaj § 49 Trestného poriadku).
Splnomocnencom poškodeného v trestnom konaní môže byť osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená
Splnomocnencom v danom prípade môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená (na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník). Splnomocnencom v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže oboznámiť so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku. Splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy a podávať žiadosti o opravné prostriedky. Je tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený.