Podľa Ústavy Slovenskej republiky každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločenského záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy o. i. aj so sťažnosťami. Postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb upravuje predovšetkým zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
Sťažnosť a sťažovateľ
Sťažnosť je podanie fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým:
1. sa domáha ochrany svojich práv alebo právo chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,
2. upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánov verejnej správy (porov. § 3 zákona). V tejto súvislosti treba vedieť, že za sťažnosť podľa tohto zákona sa nepovažuje podanie
a) fyzickej osoby alebo právnickej osoby podané orgánom verejnej správy ako dopyt, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv,
b) orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy,
c) ktorého vybavenie je upravené osobitným predpisom, napr. zákonom č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov,
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní (porov. § 4 ods. 1 zákona o sťažnostiach). Podľa odseku 2 § 4 orgán verejnej správy, ktorému bolo doručené podanie označené ako sťažnosť, a toto podanie podľa odseku 1 písm. a) až c) nie je sťažnosťou, je povinný ho do piatich dní vrátiť s uvedením dôvodu tomu, kto ho podal. Podanie podľa odseku 1 písm. d) však zašle orgán verejnej správy bezodkladne sťažovateľovi s poučením, a ak ide o neprávoplatné rozhodnutie, aj orgánu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku), ak časť podania spĺňa náležitosti sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, vybaví sa táto časť ako sťažnosť).
Vybavovanie sťažností
Podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu. Sťažnosť sa podáva spravidla písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. Pokiaľ je sťažnosť adresovaná na meno vedúceho alebo zamestnanca orgánu verejnej správy, táto sa považuje za sťažnosť podanú orgánu verejnej správy. Pripomíname, že o ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť hneď pri jej podaní, orgán, ktorý sťažnosť prijíma, vyhotoví záznam, ktorý sťažovateľovi predloží na prečítanie a podpis. Iba na požiadanie sťažovateľa sa mu vydá rovnopis záznamu. V odseku 4 § 5 zákonodarca upravil, že zo sťažnosti musí byť zrejmé, kto ju podáva. Ďalej sťažnosť musí obsahovať:
-- meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby,
-- predmet sťažnosti, ako aj to
-- čoho a sťažovateľ domáha.
Ak sťažnosť nemá uvedené požadované náležitosti, prípadne nie je zrozumiteľná, alebo ak sú na jej náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré v sťažnosti absentujú, treba zabezpečiť ich doplnenie (na doplnenie sťažnosti sa primerane vzťahuje § 15 -- "spolupráca pri vybavovaní sťažnosti", o čom je písané ďalej). Akcentujeme, že dikcia § 6 zákona je jednoznačná v tom, že podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu (žiaľ, i súčasná prax signalizuje, že zo strany sťažnosťou dotknutých, či už priamo alebo nepriamo, je dosť často postupované v rozpore s touto zákonnou dikciou).
Utajenie identifikácie sťažovateľa pri prešetrovaní sťažnosti
Zákonodarca v § 7 upravil: "ak sťažovateľ požiadal, aby sa jeho totožnosť utajila alebo ak je jej utajenie v záujme náležitého vybavenia sťažnosti, pri prešetrovaní sťažnosti sa postupuje len na základe jej odpisu, v ktorom sa neuvádza nič z toho, čo by umožňovalo identifikáciu sťažovateľa. Každý zúčastnený na vybavovaní veci, komu je sťažovateľova totožnosť známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť". V nadväznosti na uvedené však dávame do pozornosti, že ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe, treba ho o tom bezodkladne upovedomiť. Zároveň musí byť upozornený, že vo vybavovaní sťažnosti sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe.
Vybavuje sa aj anonymná sťažnosť?
Ide o problematiku intenzívne diskutovanú na rôznych úrovniach spoločenského života. Odpoveď, ktorá je v praxi často rozlične interpretovaná, nachádzame predovšetkým v § 8 zákona o sťažnostiach. Podľa neho sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo), je anonymná sťažnosť. Preto vybavuje sa len vtedy, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis. V súvislosti s anonymnými sťažnosťami v praxi sú monitorované aj kuriózne príbehy, napr. o tom, že mnohí úradníci poverení prešetrením anonymnej sťažnosti sa z tejto práce "tešia", lebo na výsledok prešetrenia spravidla neočakávajú reakciu sťažovateľa, alebo na niektorých pracoviskách sa objavujú názory o tom, že anonymné sťažnosti píšu samotní vedúci, aby o ich obsahu mohli hovoriť na poradách a tak si zvyšovať reputáciu, resp. autoritu u podriadených, voči ktorým anonym smeruje a ktorí im potom prejavujú "vďačnosť" za "ochranu" pri prijímaných opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov. Problematika súvisiaca s prijímaním sťažností, evidenciou sťažností a príslušnosťou na vybavenie sťažností je upravená v § 9 až 12 zákona o sťažnostiach, na ktoré odkazujeme.
Lehoty na vybavenie sťažnosti a oboznámenie s obsahom sťažnosti
Príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa, keď mu bola sťažnosť doručená. V prípadoch spornej príslušnosti (§ 11 ods. 5 -- "ak vznikne spor o tom, ktorý z orgánov verejnej správy je príslušný vybaviť sťažnosť, príslušnosť určí ich spoločný nadriadený orgán; ak taký orgán nie je, určí ju ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností. Vo veciach spornej príslušnosti konajú orgány verejnej správy najneskôr do desiatich dní od doručenia sťažnosti") začína lehota na vybavenie sťažnosti plynúť odo dňa, keď bolo doručené oznámenie o určenie príslušnosti. Ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu verejnej správy, fyzickej osoby alebo právnickej osoby, príslušný orgán verejnej správy je povinný vybaviť sťažnosť najneskôr do 60 dní odo dňa, keď mu bola doručená. V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci orgánu verejnej správy predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O každom predĺžení lehoty na vybavenie a o dôvodoch predĺženia je orgán verejnej správy povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu. Osobne sa žiada upozorniť na úpravu, podľa ktorej orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavuje, je povinný oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom len v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť. Zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, iné písomnosti, informácie a údaje potrebné na vybavenie sťažnosti (porov. § 14 zákona o sťažnostiach).
Spolupráca pri vybavovaní sťažnosti a prešetrovanie sťažnosti
Ako už bolo naznačené, v intenciách § 15 zákona o sťažnostiach sťažovateľ je povinný spolupracovať s orgánom, ktorý sťažnosť vybavuje, prípadne prešetruje, v rozsahu potrebnom na vybavenie sťažnosti. Ak sťažovateľ bez vážneho dôvodu do desiatich dní od doručenia požiadania o spoluprácu alebo v inom určenom termíne neposkytne požadovanú spoluprácu, orgán verejnej správy nie je povinný vybaviť sťažnosť, o čom sťažovateľa poučí už v požiadaní o spoluprácu (porov. ods. 1 § § 15). Iba ak sťažovateľ oznámi vážne dôvody, ktoré mu bránia, aby spolupracoval podľa citovaného odseku 1 § 15, vo vybavovaní jeho sťažnosti sa pokračuje. Treba upozorniť, že v čase, keď sťažovateľ mešká s plnením tejto povinnosti, lehoty podľa § 13 (ako sme ich prezentovali vyššie) neplynú. Nie menej relevantná je tiež úprava o tom, že ak je na vybavenie sťažnosti nevyhnutné, sťažovateľ je povinný poskytnúť požadovanú spoluprácu osobne, a to i v prípade, že má ustanoveného zástupcu. Napokon orgány verejnej správy sú povinné poskytnúť orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje alebo prešetruje:
-- doklady,
-- iné písomnosti,
-- vyjadrenia,
-- informácie,
-- údaje potrebné na vybavenie sťažnosti, ako aj
-- ďalšiu súčinnosť nevyhnutnú na vybavenie sťažnosti, pravda, ak osobitný predpis (napr. zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov) neustanovuje inak. Dodávame, že postup pri prešetrovaní sťažnosti je predmetom úpravy § 17 a 18 zákona. Z ich dikcie o. i. vyplýva, že prešetrovanie sťažnosti je činnosť pri ktorej orgán verejnej správy postupuje tak, aby:
1. zistil skutkový stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi, účelovosťou a hospodárnosťou plnenia úloh,
2. zistil osobu, ktorá zodpovedá za zistené nedostatky, ako aj príčiny ich vzniku a škodlivé následky.
Opakovane pripomíname, že pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej obsahu bez zreteľa na to, kto ju podal a proti komu smeruje.
Pokiaľ ide o postup pri oznámení o vybavení sťažnosti, kontrolu opakovanej sťažnosti v tej istej veci a kontrolu prijímania, evidencie, vybavovania sťažnosti ako aj plnenia opatrení prijatých na nápravu podľa tohto zákona vrátane poriadkovej pokuty, sú predmetom úpravy § 19 až 22 zákona, na ktoré v prípade potreby odkazujeme.
Relevantné praktické ustanovenie
Bez praktického významu nie je ani ustanovenie §23 zákona, z ktorého je evidentné najmä to, že
-- vedúci orgánu verejnej správy, v ktorom sa prešetruje sťažnosť, je povinný vytvárať vhodné materiálne, technické a personálne podmienky na správne a včasné prešetrenie a vybavenie sťažnosti,
-- trovy, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s podaním, prešetrovaním a vybavením sťažnosti, znáša sťažovateľ,
-- trovy, ktoré vznikli orgánu verejnej správy pri podaní, prešetrení a vybavení sťažnosti, znáša tento orgán,
-- zamestnanci orgánu verejnej správy sú povinní o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri vybavovaní sťažnosti, zachovať mlčanlivosť; od tejto povinnosti ich môže písomne oslobodiť len ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme (s výnimkou § 7 ods. 1) vedúci orgánu verejnej správy. Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajených skutočnostiach.