Už uplynul viac než rok od nadobudnutia účinnosti novely č. 107/2002 Z. z., ktorá v podstatnej miere zmenila zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Podľa citovanej novely sa však postupuje pri zdanení až pri tých právnych skutočnostiach, ktoré zakladajú vznik daňovej povinnosti od 1. apríla 2002. Právnou skutočnosťou podliehajúcou zdaneniu podľa uvedeného zákona môže byť jednak rozhodnutie alebo osvedčenie o dedičstve alebo darovacia zmluva, prípadne iné.
Ak došlo k vzniku daňovej povinnosti do 31. marca 2002, postupuje sa ešte aj v súčasnosti podľa pôvodného znenia zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené je veľmi dôležité vedieť rozlíšiť, kedy daňová povinnosť vznikla a podľa ktorého znenia zákona by mal vlastne daňovník, prípadne daňový úrad, postupovať. Aj keď sa v rámci novej daňovej reformy
uvažuje o zrušení trojdane od 1. januára 2004, jej ustanovenia ostanú ešte dlhý čas v platnosti, vzhľadom na množstvo nevybavených právnych skutočností na daňových úradoch. Ťažko však v súčasnosti predpokladať finálnu verziu daňovej reformy, keď samotné Ministerstvo financií SR sa k nej vyjadruje na veľmi všeobecnej a abstraktnej úrovni.
Vznik daňovej povinnosti k dani z dedičstva
Pri dani z dedičstva vzniká daňová povinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu -- súdu -- o nadobudnutí dedičstva alebo dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, ktoré vydá notár ako súdny komisár poverený súdom úkonmi v dedičskom konaní. To znamená, že nie je dôležité, kedy poručiteľ zomrel, ale kedy bolo dedičské konanie po poručiteľovi právoplatne ukončené. Právoplatne ukončené znamená, že uplynula lehota na odvolanie, a teda rozhodnutie o dedičstve nadobúda právnu účinnosť. Ak poručiteľ zomrel napríklad v roku 1998, ale dedičské konanie po ňom bolo právoplatne ukončené až 3. apríla 2002, potom dedičia, ktorí dedili po uvedenom poručiteľovi, už priznávajú a platia daň z dedičstva podľa novelizovaného znenia zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak poručiteľ zomrel začiatkom roku 2002, avšak dedičské konanie bolo právoplatne ukončené v marci 2002, dedičia priznávajú a zaplatia daň z dedičstva ešte podľa pôvodného znenia zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov platného do 1. apríla 2002.
Ako je to pri dani z darovania
Pri dani z darovania vzniká daňová povinnosť v závislosti od charakteru daru. Ak ide o darovanie hnuteľných vecí darovacou zmluvou, potom vzniká daňová povinnosť platnosťou zmluvy . A ak ide o darovanie hnuteľnej veci bez písomnej darovacej zmluvy, potom vzniká daňová povinnosť dňom prevzatia daru. V prípade darovania nehnuteľnosti vzniká daňová povinnosť k dani z darovania až dňom zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Ak sú predmetom daru cenné papiere, potom daňová povinnosť vzniká až pripísaním zaknihovaného cenného papiera na účet obdarovaného. Prepustením hnuteľnej veci do niektorého z colných režimov pohraničným colným orgánom dochádza tiež k vzniku daňovej povinnosti na dani z darovania.
Rozdiel vo výpočte dane
Podľa pôvodného znenia mali dedičia možnosť aplikovať rôzne oslobodenia, či už z hľadiska charakteru zdedeného majetku, ale tiež z hľadiska príbuzenského pomeru, alebo vzťahu medzi poručiteľom a dedičom. Oslobodenia boli striktne vymenované v §§ 17 a 18 a na niektoré z nich mal daňovník ako dedič nárok iba vtedy, ak si ich uviedol na tom-ktorom riadku daňového priznania. Ak si ich pozabudol uviesť, prípadne o tejto možnosti oslobodenia nevedel, prišiel tak o finančné sumy, ktoré následne musel zaplatiť do štátnej kasy v podobe vyššej dedičskej dane. Predposledná novela zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2002, uvedený postup zrušila a nahradila ho podstatne jednoduchšou aplikáciou nezdaniteľnej sumy zavedenej v rámci novelizácie. Podobne ako pri dani z dedičstva aj pri dani z darovania pôvodné znenie zákona umožňovalo aplikovať odpočet rôznych oslobodení či už z hľadiska charakteru majetku alebo príbuzenského pomeru medzi darcom a obdarovaným.
Nezdaniteľná suma je rôzna
Základom dane z dedičstva je čistá hodnota zdedeného majetku. To znamená, že ak mal poručiteľ nejaké dlhy, potom tieto sa odpočítavajú od celkovej masy zdedeného majetku už v rozhodnutí súdu alebo v osvedčení o dedičstve a do základu dane vstupuje iba hodnota zdedeného majetku po odpočítaní dlhov. Čistú hodnotu možno následne znížiť v daňovom priznaní o nezdaniteľnú sumu. Vzhľadom na to, že dedičia v prvej skupine osôb daň z dedičstva neplatia, zákon upravuje nezdaniteľnú sumu iba pre druhú a tretiu skupinu dedičov. V druhej skupine zákon umožňuje odpočítať 500 000 korún slovenských a v tretej skupine osôb je to 50 000 korún slovenských. Pri dani z darovania má daňovník dane z darovania v prvej skupine možnosť odpočítať od základu dane nezdaniteľnú sumu až do výšky dvoch miliónov korún. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že do prvej skupiny patria predovšetkým priami príbuzní a manželia. V druhej skupine osôb do výšky tristotisíc korún a v tretej skupine do výšky 50 000 korún slovenských.
Novela č. 107/2002 Z. z. zrušila ustanovenia o obdarovaní tým istým darcom tomu istému obdarovanému v priebehu dvoch rokov, ktoré spôsobovali nemálo starostí nielen správcom dane, ale aj daňovníkom. Od 1. apríla 2002 sa nahradilo ustanovením o aplikácii nezdaniteľnej sumy. Nezdaniteľnú sumu je možné uplatniť v priebehu kalendárneho roka v úhrne najviac do stanovenej výšky. To znamená, že ak obdarovaný bude obdarovaným v priebehu kalendárneho roka viackrát, môže si odpočítať nezdaniteľnú sumu aj viackrát, avšak v úhrne nesmie prekročiť stanovenú sumu pre prvú, druhú a tretiu skupinu osôb. Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie platí iba pre daň z darovania, umožňuje tak obdarovaným daňové plánovanie a optimalizáciu dane.
V lehote na podanie daňového priznania sa daň aj zaplatí
Daňové priznanie k obidvom daniam treba podať do 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti a daň v tej istej lehote aj zaplatiť. Už sa nečaká na rozhodnutie o vyrubení dane z daňového úradu, ale treba daň priznať a aj ju zaplatiť, čím sa procesne majetkové dane priblížili k dani z príjmu fyzických a právnických osôb. Rozdiel je iba v termíne na podanie daňového priznania, ktorý nie je jednotný ako pri dane z príjmu, ale líši sa v závislosti od vzniku tej-ktorej právnej skutočnosti. Ak by daň z dedičstva alebo z darovania nebola zaplatená v termíne, potom je daňovník povinný zaplatiť penále vo výške 0,1 percenta z nedoplatku dane za každý deň omeškania, počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane. Výhodou je, že penále je v novele zákona limitované do sto percent dlžnej sumy. V minulosti mala výška penále likvidačný charakter.