Najbežnejším a najčastejším právnym problémom je problém vymožiteľnosti pohľadávok. Vzhľadom k tomu je nevyhnutné predvídať problémy s vymáhaním pohľadávky už pri podpise zmluvy s dlžníkom. Zmluva môže obsahovať vhodné ustanovenia, ktoré veriteľovi podstatne uľahčia postup pri vymáhaní jeho pohľadávky. Každá zmluva by okrem podstatných náležitostí, bez uvedenia ktorých by bola neplatná, mala obsahovať a upravovať:
Správne a úplné označenie zmluvných strán
* úplné obchodné mená účastníkov -- podľa výpisov z obchodného, resp. živnostenského alebo iného podnikateľského registra. V praxi sa bežne vyskytujú prípady, keď osoba žalovaná nie je totožná s osobou zaviazanou zo zmluvy, čo vedie často k neriešiteľným situáciám a zamietaniu žalôb. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu (napr. CAB, s. r. o.). Obchodné meno fyzických osôb je tvorené ich menom a priezviskom, prípadne dodatkom odlišujúcim osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Pri fyzických osobách je preto potrebné uvádzať ich úplné obchodné meno, napr. Ing. Jozef Filo -- PRESS (nestačí, ak je v zmluve iba "PRESS"!),
* sídlo alebo miesto podnikania (fyzické osoby nemajú sídlo, ale miesto podnikania),
* identifikačné a prípadne i daňové identifikačné číslo,
* údaj o zápise účastníka v obchodnom registri alebo príslušnej evidencii podnikateľov (ak je účastník osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, uvádza sa označenie súdu, ktorý vedie príslušný obchodný register, v ktorom je osoba zapísaná, oddiel a vložku, v ktorej sa nachádza jej zápis),
* údaj o osobách, ktoré sú oprávnené konať v mene účastníka zmluvy a ktoré budú zmluvu podpisovať. V prípade obchodných spoločnosti ide predovšetkým o ich štatutárne orgány. Pokiaľ zmluvu podpisuje prokurista, mal by uviesť pri svojom podpise tiež dodatok, že koná ako prokurista, resp. per prokuram. Účastníka môže pri podpisovaní zmluvy zastupovať i splnomocnenec, v týchto prípadoch je nevyhnutné trvať na predložení písomného plnomocenstva a overení údajov o splnomocnencovi z jeho preukazu totožnosti (plnomocenstvo je účelné pripojiť a zviazať k zmluve),
* bankové spojenie účastníkov zmluvy -- a to i v prípadoch, keď sú účastníkmi, v prospech účtu ktorých sa nebude plniť (dlžníkmi). Tento údaj je cenný predovšetkým v možnom exekučnom konaní. Exekútor vie veľmi pohotovo pri výkone exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného vymôcť splatnú exekvovanú pohľadávku.
Údaje o zmluvných a obchodných partneroch musia byť uvedeným spôsobom uvádzané aj na iných listinách, tzn. predovšetkým na obchodnej korešpondencii s nimi, napr. na faktúrach, dodacích listoch, výzvach na úhradu, reklamáciách a pod.
Splatnosť pohľadávky
Zmluva by mala jednoznačne určovať, kedy sa pohľadávka stáva splatnou a odkedy je dlžník v omeškaní. Splatnosť sa spravidla určuje presným dňom, prípadne je viazaná na určitú právnu skutočnosť. V niektorých zmluvách sa možno stretnúť s tým, že k dohodnutej lehote plnenia sa ujednáva ešte zvláštna lehota označovaná ako respiro, napr. do 31. 12. 2001 s mesačným respirom. Potom platí, že dlžník plní včas, pokiaľ svoj záväzok splní v dohodnutej lehote plnenia vrátane stanoveného respira. Ak plní v týchto prípadoch dlžník už po uplynutí dohodnutej doby, ale ešte v rámci respira, nemožno hovoriť o dlžníkovom omeškaní. V prípadoch, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Presné určenie času na plnenie je dôležité i pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania.
Úroky a úroky z omeškania
Úroky a úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky. Úrok nie je sankciou, ale cenou peňazí hradenou tým, kto si peniaze na určitý čas vypožičia. Úrok je príslušenstvom pohľadávky a až jeho nesplatenie oprávňuje veriteľa vymáhať na dlžníkovi úrok z omeškania, a to i keď sa o tejto možnosti zmluva nezmieňuje. Úrok z omeškania je sankciou za to, že si jedna strana bez súhlasu partnera čerpá na jeho úkor vynútený úver. Z tohto dôvodu vzniká veriteľovi nárok na tento úrok podporne zo zákona, pričom sa dá použiť len pri omeškaní dlžníka s platením peňažnej pohľadávky.
Od 1. 2. 2004 vstúpila do platnosti novela Obchodného zákonníka (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorá podstatným spôsobom upravila zákonnú výšku úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka. Zmluvné strany by si v zmluvách prioritne mali dohodnúť výšku úrokov z omeškania. Limitujúcim faktorom pri jej určovaní by mal byť iba rozpor s dobrými mravmi alebo rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V prípade rozporu s dobrými mravmi je dôsledkom neplatnosť právneho úkonu, t. j. dohody o výške úrokov. V prípade rozporu so zásadami poctivého obchodného styku je síce dohoda o výške úrokov z omeškania platne uzavretá, ale súd odmietne ochranu výkonu tohto práva. Základnou zásadou poctivého obchodného styku je však zásada riadneho a včasného plnenia prevzatých záväzkov, preto i Najvyšší súd SR v tejto otázke judikoval, že pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, keďže žiadny právny predpis ich výšku neobmedzuje.
Novela, ktorá od 1. februára 2004 vstúpila do platnosti, prepojila zákonný úrok z omeškania na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú v určenom časovom období zvýšenú o 10 %. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná úroková sadzba sa v porovnaní so stavom pred novelou výrazne zvyšuje. Ak je teda dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (tzn. ak sa dlh stal splatným 1. 3. 2005, dlžník je povinný platiť úrok z omeškania o 10 % vyšší ako bola úroková sadzba NBS dňa 31. 12. 2004).
Zmluvná pokuta
Zmluvná alebo konvenčná pokuta sa v praxi ešte stále zamieňa s úrokmi s omeškania. Pri zmluvnej pokute ide o vedľajšiu písomnú dohodu účastníkov záväzkového vzťahu, v ktorej sa niektorá zo strán zaväzuje voči druhej strane k zvláštnemu a konkrétne špecifikovanému plneniu pre prípad, že poruší určitú zmluvnú povinnosť. Dojednanie o zmluvnej pokute musí byť dostatočné a zrozumiteľné. V konkrétnej kauze bola judikovaná neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná pre prípad "hrubého porušenia zmluvného vzťahu", bez toho, aby bolo dojednané, čo sa rozumie hrubým porušením zmluvného vzťahu. V klauzule o zmluvnej pokute musí byť určená jej výška alebo stanovený spôsob je určenia. Zmluvná pokuta teda musí byť určená pevnou čiastkou alebo ju možno určiť iným spôsobom, najmä určitým percentuálnym podielom z hodnoty plnenia, napr. dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1 % z hodnoty včas nedokončeného diela za každý začatý deň omeškania.
Zmluvná pokuta je samostatným právnym inštitútom, ktorý netvorí príslušenstvo pohľadávky, preto bude v súdnom konaní vymáhaná samostatným návrhom. Zmluvná pokuta býva niekedy nazývaná tiež paušalizovanou náhradou škody, tento princíp sa však v našom právnom poriadku neuplatňuje bezvýhradne a veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu aj v prípade, ak mu omeškaním dlžníka nevznikla škoda. Ak však vznikne z porušenej povinnosti veriteľovi škoda, má sa veriteľ podľa zákonnej dispozície uspokojiť iba so zmluvnou pokutou a nie je oprávnený požadovať náhradu tej škody, ktorá sumu zmluvnej pokuty presahuje. Zákonná úprava však umožňuje odchýliť sa od tejto úpravy v rôznych smeroch. Strany sa môžu dohodnúť, že nielen oprávnený účastník si môže nárokovať prípadný rozdiel medzi celkovou škodou a čiastkou zmluvnej pokuty, ale že aj oprávnenému bude patriť nárok na zmluvnú pokutu popri nároku na náhradu škody.
Prorogačná doložka
Účastníci zmluvy si pre prípad súdneho riešenia sporu vyplývajúceho z príslušnej zmluvy môžu v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (OSP) zvoliť iný miestne príslušný súd prvého stupňa, ako by bol súd ktorého príslušnosť by bola daná zo zákona. Podľa základných zákonných kritérií by bol miestne príslušným súdom súd v mieste trvalého bydliska, resp. sídla odporcu. Táto tzv. prorogačná doložka neprichádza do úvahy v prípadoch, ak OSP určuje v príslušnej veci konanie a rozhodovanie výlučne miestne príslušného súdu (napr. spory o nehnuteľnosti, spory o umorenie listín a pod.). Táto dohoda musí byť písomná a musí sa súdu predložiť spolu s podnetom na začatie konania, t. j. so žalobou.
Rozhodcovská doložka
Tzv. rozhodcovskou doložkou môžu účastníci zmluvy spor vzniknutý z ich vzťahu vyňať zo súdnej jurisdikcie a zveriť ho do pôsobnosti rozhodcovského súdu. Od 1. 7. 2002 platí zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý zakotvuje, že predmetom rozhodcovského konania môžu byť majetkové vzťahy vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v SR. Tieto spory musia byť takej povahy, že účastníci konania pred súdom by ich mohli skončiť uzavretím súdneho zmieru. Rozhodcovské konanie nenahradzuje v plnej miere súdne konanie, preto jeho predmetom nemôžu byť niektoré druhy sporov (o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania). Výhodami sú predovšetkým rýchla a krátka doba trvania vyriešenia sporu medzi účastníkmi bez prieťahov v konaní, jednoinštantnosť konania, menšia nákladnosť konania, možnosť výberu rozhodcu, kontradiktórnosť konania -- vykonávajú sa iba dôkazy navrhované účastníkmi, možnosť určiť si miesto konania a jazyk, v ktorom sa bude pojednávať, vyššia dôveryhodnosť konania podmienená jeho neverejnosťou, možnosť písomného konania, možnosť preskúmania rozhodcovského rozhodnutia inými rozhodcami, možnosť výkonu rozhodcovského rozhodnutia v zahraničí.
Ak je rozhodcovská doložka súčasťou inak neplatnej zmluvy, samotná doložka je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti (napr. ak zmluvu podpísala osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony). Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa netýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na odstúpení, ktorého účinky sa vzťahujú aj na rozhodcovskú doložku. Platnosť rozhodcovskej doložky sa teda posudzuje oddelene od platnosti hlavnej zmluvy, ktorej je súčasťou. Viac informácií nájdete v príručke nášho vydavateľstva Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ (ŽIVNOSTNÍK A PODNIKANIE číslo: 6/2004).
StoryEditor