Záložné právo upravuje zákon č. 526/2002 Z. z. platný od 1. 1. 2003, ktorý upravuje spôsoby vzniku, vykonania, ako aj samotné náležitosti zmlúv záložného práva. Záložné právo plní dve základné funkcie: zabezpečovaciu -- táto funkcia záložného práva sa realizuje v čase do splatnosti záložným právom zabezpečenej pohľadávky, pretože existencia záložného práva núti dlžníka splniť veriteľovu pohľadávku riadne a včas, uhrádzaciu -- táto funkcia záložného práva nastupuje, ak veriteľova pohľadávka nie je splnená riadne a včas, pretože umožňuje veriteľovi, aby sa uspokojil zo zálohu.
V procese konštituovania záložného práva k zálohu možno rozlíšiť dve etapy. Prvou z nich je zriadenie záložného práva a druhou vznik záložného práva. Právne perfektným a účinným vo vzťahu k tretím osobám sa stáva záložné právo až jeho vznikom. Záložné právo sa zriaďuje niektorým z nasledujúcich právnych titulov: zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva
Najčastejší a najprirodzenejší spôsob zriadenia záložného práva je vo forme zmluvy. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu a musí obsahovať označenie zmluvných strán, pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, ako aj označenie zálohu. Ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, musí obsahovať aj najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Písomná forma zmluvy sa nevyžaduje, ak predmetom zálohu je hnuteľná vec a záložné právo vznikne jej odovzdaním záložnému veriteľovi. Záložné právo však možno zriadiť aj rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu (napr. pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, rozhodnutím okresného úradu vydanom podľa stavebného zákona v rámci vyvlastňovacieho konania) alebo priamo zákonom (napr. podľa zákona o telekomunikáciách).
Vznik záložného práva
Druhým krokom, ktorým sa završuje proces konštituovania záložného práva, je vznik záložného práva. Do účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č. 526/2002 Z. z. sa na vznik záložného práva vyžadovalo odovzdanie veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy alebo vyznačenie záložného práva v listine, ktorá osvedčovala vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Uvedená právna úprava nezodpovedala požiadavkám praxe, pretože znemožňovala vznik záložného práva takým spôsobom, aby predmet zálohu zostal u záložcu a ten s ním mohol naďalej nakladať pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Uvedený nedostatok právnej úpravy pociťovali predovšetkým veritelia (banky a lízingové spoločnosti), pretože ak si chceli zabezpečiť svoju pohľadávku záložným právom, musel sa odovzdať predmet zálohu obstarávaný z poskytnutého úveru buď im ako záložným veriteľom alebo tretej osobe. Takéto riešenie však nemohlo vyhovovať dlžníkovi, pretože tento chcel využívať záloh ešte pred jeho splatením pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Počínajúc 1. 1. 2003 môže vzniknúť záložné právo nasledujúcimi spôsobmi: registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv, registráciou v osobitných registroch alebo odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi alebo tretej osobe. Ako už bolo uvedené, zákon č. 526/2002 Z. z. umožnil od 1. 1. 2003 aj vznik neposesórneho záložného práva. Podľa ustanovenia § 151e ods. 1 OZ záložné právo vzniká jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadenom podľa zákona o notároch a notárskej činnosti. Tento register vedie Notárska komora Slovenskej republiky. Záložné právo teda vzniká dňom jeho registrácie v uvedenom registri s tým, že predmet zálohu zostáva aj počas trvania záložného práva u záložcu a tento ho môže naďalej užívať zvyčajným spôsobom. Záložca je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa hodnota zálohu zmenšuje okrem bežného opotrebovania. Zmluva o zriadení záložného práva však môže určiť rozsah užívacieho práva záložcu k predmetu zálohu aj inak.
Záložné právo vzniknuté zápisom v katastri nehnuteľností
Ak je predmetom zálohu nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, záložné právo vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým právam alebo k iným majetkovým hodnotám tvoriacim predmet priemyselného vlastníctva vzniká jeho registráciou v osobitnom registri (napr. v patentovom registri podľa patentového zákona, v registri ochranných známok podľa zákona o ochranných známkach a pod.). Takto vzniknuté záložné práva nepodliehajú registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv. OZ zachoval aj možnosť vzniku posesórneho záložného práva, teda vznik záložného práva odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložný veriteľ a záložca dohodli. Predmetom zálohu však v takom prípade môže byť jedine hnuteľná vec. Záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením, pričom zverený záloh môže užívať len so súhlasom záložcu. Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia týchto povinností náklady, má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Záložné právo vzniknuté odovzdaním zálohu veriteľovi alebo tretej osobe môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Uvedený spôsob vzniku záložného práva má však v porovnaní s jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv jednu nevýhodu, a tou je skutočnosť, že ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, pre účely uspokojenia veriteľov majú prednosť záložné práva registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, a to podľa poradia ich registrácie a až potom nastupuje posesórny záložný veriteľ.
Riešenie osobitých situácií
OZ rieši aj osobité situácie, ak je predmetom záložného práva súbor vecí, hromadná vec alebo ak predmet zálohu vznikne až v budúcnosti alebo závisí od splnenia podmienky. Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku sa vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Ak je súčasťou takéhoto súboru vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá sa musí registrovať v osobitnom registri, potom vo vzťahu k tejto hodnote platí, že záložné právo sa musí registrovať aj v tomto osobitnom registri (napr. záložné právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku v katastri nehnuteľností a pod.). V prípade, ak predmet zálohu vznikne v budúcnosti alebo závisí od splnenia podmienky, potom sa okamih vzniku záložného práva rozlišuje v závislosti od toho, či sa záložné právo registruje v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri (napr. v katastri nehnuteľnosti, patentovom registri a pod.). V prvom prípade vznikne záložné právo jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
* Ak je predmetom zálohu vec, byt, nebytový priestor, právo alebo iná majetková hodnota, na ktorej vznik sa vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri, zapisuje sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom. Uvedené ustanovenia majú význam najmä z hľadiska hypotekárneho bankovníctva, keď umožňujú zapísať záložné právo k nadobúdanej nehnuteľnosti súčasne so zápisom vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech záložcu.
* Žiadosť o registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, podáva záložca, ak záložné právo bolo zriadené na základe písomnej zmluvy. V ostatných prípadoch (napr. zriadenie záložného práva rozhodnutím súdu) podáva žiadosť záložný veriteľ.
* Zmeny údajov týkajúcich sa záložného práva registruje osoba, ktorej to ukladá zákon. Ak zákon neurčuje túto osobu, potom je povinná podať žiadosť o zmenu registrácie údajov v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri osoba, ktorej sa zmena údajov týka. Ak nemožno určiť túto osobu ani podľa takto určeného interpretačného pravidla, potom podáva žiadosť o zmenu registrácie záložca.
* Podľa OZ žiadosť o zmenu registrácie údajov sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, postačuje, ak tento návrh podá jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne (napr. pri registrácii dohody o poradí záložných veriteľov pre uspokojenie sa zo zálohu).
* Osoba, ktorá poruší povinnosti pri zmene registrácie údajov týkajúcich sa záložného práva, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.
* Uhrádzacia funkcia záložného práva sa prejaví vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. V takom prípade môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, a to aj vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu jedine vtedy, ak sa pohľadávka zabezpečená záložným právom stala splatnou. Preto aj OZ stanovuje, že akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k zálohu, je neplatná. Výnimku z tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon.
V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť týmito spôsobmi:
* predajom zálohu určeným v zmluve (napr. predaj vo forme verejného ponukového konania, predaj nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie a pod.),
* predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách alebo
* sa môže domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa OSP alebo exekučného poriadku.
Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že na rozdiel od právnej úpravy platnej a účinnej do 1. 1. 2003 sa jednak rozšíril okruh spôsobov, ktorými sa môže záložný veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky realizáciou záložného práva a čo je mimoriadne dôležité, na začatie výkonu záložného práva už nemusí získať exekučný titul. Práve potreba získať exekučný titul v prípade realizácie záložného práva a znenie petitu príslušnej žaloby spôsobovalo v praxi neprekonateľné prekážky, ktoré viedli k tomu, že inštitút záložného práva sa nevyužíval v plnej miere.
Začatie výkonu záložného práva musí záložný veriteľ písomne oznámiť záložcovi a obligačnému dlžníkovi, ak osoba obligačného dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Pri záložných právach, ktoré sa registrujú v Notárskom centrálnom registri záložných práv, musí taktiež zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri. OZ vyžaduje pre písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva minimálne uvedenie spôsobu, akým sa záložný veriteľ uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie tohto zákazu nemá účinky voči záložnému veriteľovi a tento môže začať výkon záložného práva s výnimkou prípadu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci svojho predmetu podnikania. Ak však nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva, potom sa nemôže dovolávať skutočnosti, že nadobudol záloh v rámci bežného obchodného styku so záložcom a je povinný strpieť výkon záložného práva veriteľa. Samotný výkon záložného práva sa líši od spôsobu, akým sa bude realizovať záložné právo. Z hľadiska záložného veriteľa je najvýhodnejšie a najjednoduchšie, ak sa so záložcom dohodne v zmluve o zriadení záložného práva na spôsobe predaja zálohu pre prípad nesplnenia zabezpečenej pohľadávky.
* Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a obligačnému dlžníkovi. Ak je záložné právo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, uvedená 30-dňová lehota začína plynúť až odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv, ak deň tejto registrácie je neskorší ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Záložca a záložný veriteľ sa však môžu dohodnúť, že záložný veriteľ môže predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo predať záloh na dražbe aj pred uplynutím 30-dňovej lehoty. Takúto dohodu však možno uzavrieť až po oznámení o začatí výkonu záložného práva. Uzavretie takejto dohody už v samotnej zmluve o zriadení záložného práva by preto bolo neplatné pre jej rozpor so zákonom.
* OZ netrvá rigidne na zvolenom spôsobe výkonu záložného práva a v ustanovení § 151m umožňuje záložnému veriteľovi, ktorý začal výkon záložného práva spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, zmeniť kedykoľvek počas výkonu záložného práva spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa OSP alebo exekučného poriadku. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Nie je však možný opačný postup; t. j. zmeniť výkon záložného práva z predaja na dražbe na predaj zálohu spôsobom dohodnutým v zmluve. Ďalšie informácie týkajúce sa záložného práva z hľadiska povinností záložcu, činností vykonávaných pri predaji zálohu, postavenia záložného veriteľa a zániku záložného práva spolu so zmluvami nájdete v januárovej aktualizácii odbornej príručky Akciová spoločnosť, jej organizačné a finančné riadenia.
StoryEditor