Nový zákon o cestovných náhradách zákon č. 283/2002 Z. z. je účinný od 1. 7. 2002.
Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je časť pracovnej cesty podľa ustanovenia § 2 odseku 1 horeuvedeného zákona v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia pracovnej cesty. Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty aj jedným rozhodnutím:
* pre viacerých zamestnancov,
* na viacero pracovných ciest zamestnanca.
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených zákonom o cestovných náhradách, v inej ako slovenskej mene. Stravné v inej ako slovenskej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma:
* do 6 hodín vrátane,
* nad 6 hodín až 12 hodín,
* nad 12 hodín.
Základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka. V priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň rozdiel ako 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. V prípade, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni:
* do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak,
* nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak,
* nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Ak je pri zahraničnej pracovnej ceste v doklade o ubytovaní zamestnanca preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ mu poskytuje stravné v inej ako slovenskej mene určené v ustanovení § 13 odsekov 1 až 5, znížené o:
* preukázanú sumu za poskytnuté raňajky alebo
* 20 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 20 % zo stravného určeného podľa odsekov 1 až 5 § 13 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená. Vreckové zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] a vreckové v inej ako slovenskej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4. zákona o cestovných náhradách.
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za spotrebované pohonné látky v inej ako slovenskej mene za kilometre prejazdené v zahraničí nad 350 km, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom na dlhšej vzdialenosti.
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene a v inej ako slovenskej mene
Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v ustanovení § 5. V prípade, ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže postupovať v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách. Rozhodujúcim kritériom pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v inej ako slovenskej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná alebo výstupná colná kontrola a pasová kontrola. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady poskytované v inej ako slovenskej mene rozhodujúce podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom v zmysle ustanovenia § 3, pričom obmedzenie podľa ustanovenia § 15 v tomto prípade neplatí.
Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov
V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce. Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za poistenie liečebných nákladov v zahraničí a náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny uhrádza vysielajúci zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak. Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patri stravné v inej ako slovenskej mene podľa ustanovenia § 13 ods. 4 zákona. Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky patrí za každý kalendárny deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území Slovenskej republiky v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 % do 40 % ustanoveného stravného. V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Pri výplate suma stravného sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Poskytnutie preddavku
Pri požiadaní zamestnanca o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný mu tento preddavok do sumy predpokladaných náhrad poskytnúť. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím:
* pre viacerých zamestnancov,
* na viacero pracovných ciest zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v inej ako slovenskej mene v rozsahu a v sume podľa predpokladaného času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Preddavok v inej ako slovenskej mene alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného šeku, zapožičaním medzinárodnej bankovej platobnej karty zamestnávateľa alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v inej ako slovenskej mene.
Povinnosť zamestnanca predložiť doklady k vyúčtovaniu
Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dni po dni skončenia pracovnej cesty.
Povinnosť zamestnávateľa vyúčtovať
Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dni odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov. Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok pri zahraničnej pracovnej ceste vyšší, ako sú nároky zamestnanca, vracia zamestnanec zamestnávateľovi v inej ako slovenskej mene, ktorú mu zamestnávateľ poskytol, alebo po dohode so zamestnancom v inej mene. Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok pri zahraničnej pracovnej ceste nižší, ako sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v inej ako slovenskej mene alebo po dohode so zamestnancom v slovenskej mene. Výsledná suma vyúčtovania preddavku poskytnutého pri zahraničnej pracovnej ceste v inej ako slovenskej mene sa zaokrúhľuje k najbližšej vyššej hodnote platidla (bankovky alebo mince) bežne prijímaného a vydávaného bankami a pobočkami zahraničných bánk. Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce.