Ďurkovský tak reagoval na otázku agentúry SITA, či návrh nového územného plánu (ÚP) Bratislavy bude regulovať umiestňovanie vežiakov v meste. "Návrh územného plánu hovorí o istej výškovej regulácii, či by mal byť záväzným dokumentom, by malo byť predmetom odbornej diskusie hlavného architekta s ďalšími architektami v rámci komory architektov," uviedol. Podľa Ďurkovského je výška budov do určitej miery limitovaná dopravnou kapacitou konkrétneho územia, dbať by sa malo skôr na kvalitu architektúry výškových budov. Naopak, stavať by sa mali v tesnej blízkosti Mosta Apollo, dodal.
"Nemáme síce páku na to, aby sme architektúru plánovaných budov ovplyvnili, chceme však iniciovať hlavne u veľkých investorov, aby si najali špičkových architektov, aby to neboli iba kvádre, ale aby to boli niečím zaujímavé budovy," myslí si Ďurkovský. Ako dodal, mesto má tiež záujem, aby výškové budovy neboli v tesnom okolí historického jadra Bratislavy a v Podhradí.
Ďurkovský, ktorý je primátorom Bratislavy druhé volebné obdobie, má vypracovanie regulatívov umiestňovania výškových stavieb na území Bratislavy vo svojom najnovšom volebnom programe. Magistrát ho síce vypracoval, podľa hlavného architekta Štefana Šlachtu však tento dokument pre investorov nie je smerodajný. Ako Šlachta ďalej uviedol pre agentúru SITA, záväznými sa zásady stanú až vtedy, keď ich mesto zapracuje do ÚP, v jeho návrhu, ktorý majú poslanci schvaľovať budúci štvrtok, ešte nie sú. Návrh ÚP síce má záväznú časť o výškovej výstavbe, tá však podľa Šlachtu hovorí iba o tom, že vežiaky majú byť v uzlových bodoch mesta. "To znamená, že by nemali byť hocikde, ale napríklad na miestach, ktoré pomôžu pri orientácii," tvrdí Šlachta. Ako dodal, mesto tiež nemá páky na to, aby vymedzilo miesta, kde sa výškové budovy nesmú stavať, kompetentné orgány ich môžu nepovoliť iba v pamiatkovej zóne a v pristávacom a vzletovom koridore letiska. Po súhlase štátnej leteckej inšpekcie ich možno stavať i tam.