Chystáme sa stavať rodinný dom. Vzhľadom na pomerne malý pozemok chceme vybudovať aj pivnicu. Na aké zásady treba dbať, aké typy a zloženie izolácie použiť?
Zakladanie
Hĺbka základovej jamy musí byť v každom prípade v nezamŕzajúcej hĺbke, t. j. spodná hrana základovej škáry musí byť minimálne 1 -- 1,2 m pod úrovňou terénu.
Pri zemných prácach treba myslieť aj na prípojky inžinierskych sietí (výkopy na rozvod sietí).
Spôsob vyhotovenia základov závisí od:
-- geologickej skladby podložia
-- od budúceho zaťaženia
Pri dimenzovaní základov je vhodné uvažovať aj s určitou rezervou pre prípadnú nadstavbu, pretože investície do zosilnenia už jestvujúcich základov (napr. injektáže) sú neporovnateľne vyššie ako náklady na adekvátne predimenzovanie základových konštrukcií.
Analýza geologického zloženia podložia sa realizuje pomocou geologických sond (vrty do podložia), ktorými sa skúma zloženie jednotlivých vrstiev podložia. Najvhodnejšie je, ak tieto sondy realizuje špecialista v spolupráci so statikom.
Pri štandardných geologických pomeroch rozlišujeme nasledovné typy základových konštrukcií:
Základové pásy
Sú najrozšírenejším typom základových konštrukcií. Realizujú sa pod nosné vertikálne konštrukcie. Ich dimenzie podliehajú statickému výpočtu, pričom spodná hrana základového pásu musí byť uložená v staticky únosnom podloží a musí sa nachádzať v nezamŕzajúcej hĺbke. Bežné dimenzie sú závislé od hrúbky obvodových konštrukcií a zaťaženia a pohybujú sa v hodnotách: šírka cca 60 cm a výška 1 -- 1,2 m (výška je udávaná pri nepodpivničenom objekte a vyplýva z nezamŕzajúcej hĺbky, pri objekte s pivnicou sa výška základu odvíja od statického výpočtu). Ako materiál na základové pásy sa používa prostý betón.
Základové dosky
Sú finančne náročnejšie, vhodné najmä pri staticky málo únosnej pôde. Bežná hrúbka základovej dosky je cca 30 cm, pričom treba dodržať po vonkajšom obvode presah oproti zvislým obvodovým múrom.
Materiál základových dosiek je betón vystužený oceľovými sieťami a oceľovými prútmi.
Ak sa suterén nachádza pod hladinou spodnej vody, jediným dostupným riešením je vybudovanie železobetónovej vane z vodotesného betónu. (Aj v prípadoch keď je prítomná chemicky agresívna a tlaková spodná voda.) Takéto riešenie je finančne vysoko náročné a vybudovanie suterénu treba zvážiť.
Pri extrémnych podmienkach (napr. stavebná parcela sa nachádza v prudkom svahu, alebo únosné podložie sa nachádza hlboko pod úrovňou terénu) sa využívajú technológie zakladania na pilótach, prípadne v kombinácii so základovými nosníkmi a doskami.
Pivnica -- áno či nie?
Vybudovanie pivnice závisí predovšetkým od charakteru jej budúceho užívania.
Suterénne priestory plnia viacero funkcií. Môžu sa využívať ako skladové priestory (sklad ovocia a zeleniny, vínna pivnica), priestory na aktívny oddych (fitnes, sauna), ale aj ako priestory technického a technologického zázemia objektu (kotolňa, práčovňa, umiestnenie technológie bazénu -- vykurovanie, čerpadlá...). Keďže podložie v hĺbke cca 1,8 -- 2 m je charakteristické konštantnou teplotou, pivnica počas celého roka tvorí aj tepelný filter chrániaci nadzemné priestory s obytnou funkciou pred chladom.
Pivničné priestory sú však finančne náročné na realizáciu. Zemné práce totiž patria medzi najnákladnejšie technologické postupy pri realizácii stavieb. Je potrebná mechanizácia na výkopové práce, mechanizácia na odvoz zeminy. Ďalšou nákladnou zložkou sú izolácie proti vode a zemnej vlhkosti a tiež tepelná izolácia pivničných priestorov (tepelná izolácia v prípade, že suterén sa využíva aj na obytnú funkciu -- sauna, fitnes). Tieto pri nedostatočnom materiálovom a technologickom prevedení môžu spôsobiť výrazné škody, ktoré vedú až k znehodnoteniu nielen pivničných priestorov, ale aj celej stavby (čo platí obzvlášť v prípade izolácií proti vode).
Pri požiadavkách na umiestňovanie prvkov sanity v suteréne treba preveriť aj hĺbku uloženia verejnej kanalizácie, prípadne výšku zaústenia vnútornej kanalizácie do žumpy, pretože neraz treba vybudovať prečerpávačku odpadovej vody, čo tvorí ďalšie investície súvisiace s realizáciou pivnice.
Obvodové steny pivnice preberajú okrem zvislého zaťaženia aj bočný tlak zeme (najmä vtedy, ak sa stavba nachádza vo svahu), to znamená, že musia byť vyhotovené z materiálov s vysokou pevnosťou. Ideálnym materiálom sú betónové debniace tvárnice s betónovou zálievkou a oceľovou výstužou, alebo monolitický železobetón (ktorý je však náročnejší na realizáciu -- prácne debnenie, betónovanie, armovanie).
Pri využívaní pivnice len na skladové účely (sklad ovocia a zeleniny) netreba obvodové múry tepelne izolovať. Keďže na tieto účely je vhodný tmavý priestor, nie je vhodné realizovať okenné otvory, ale vetranie treba zabezpečiť vetracími otvormi.
Ak to priestorové danosti parcely dovoľujú, z hľadiska investícií je výhodnejšie funkcie pivnice integrovať do nadzemných podlaží. Pri objektoch bez pivnice sa výrazne redukujú náklady na výstavbu, obzvlášť v prípade nevhodného podložia.
Ochrana proti vode
Nežiaducemu pôsobeniu vody sa dá zabrániť:
-- kvalitnou hydroizoláciou
-- systémom drenáží
Vodorovná hydroizolácia sa realizuje izolačnými pásmi na bitúmenovej báze. Pri kladení je potrebný rovný povrch, ošetrený penetračným náterom. Treba zabrániť mechanickému poškodeniu, pretože v prípade vzniku trhlín je hydroizolácia nefunkčná. Izolačné pásy sa kladú s prekrytím minimálne 10 cm. Ak sa vyskytne spodná tlaková voda, tak spoje treba lepiť (zvárať) a izoláciu klásť vo viacerých vrstvách.
Materiály vertikálnej hydroizolácie môžu byť tiež bitúmenové pásy, alebo pasty, ktoré sa nanášajú stierkou, čím sa vytvorí ochranný izolačný film (v oboch prípadoch sa dôležité konštrukcie ošetrujú penetračným náterom).
Drenáž odvádza vodu z oblastí pri základoch. Dôležitá je predovšetkým v prípadoch, ak sa v podloží nachádzajú vlhké, nesúdržné, ílovité pôdy a je vysoká hladina spodnej vody. Výhodou je, ak sa parcela nachádza na štrkovom podloží -- nie je potrebná dodatočná drenáž, pretože jej funkciu plní štrk (prirodzená drenáž).
Účinná drenáž pozostáva z drenážnych rúr s priemerom 10 cm, ktoré sú uložené po odvode stavby v štrkovom lôžku pri základoch. Výška uloženia zvykne byť 20 cm od spodnej hrany základu. Potrebný spád je 1 % (1 cm na 1 meter dĺžky). Drenážne rúry sa obaľujú ochranným filtračným plášťom (geotextília), ktorý zabraňuje, aby sa upchali. V rohoch stavby musia byť situované čistiace šachty, cez ktoré je možné prečistenie.
Ako ochranná drenáž spodnej stavby sa tiež používa nopková fólia na báze polyetylénu, ktorá odvádza vodu od zvislých obvodových stien do drenážnych rúrok pri základoch.
V súčasnosti sú k dispozícii aj izolačné materiály integrujúce viacero funkcií. Sú to, napríklad, dosky z extrudovaného polystyrénu s drážkovaným povrchom, ktoré plnia úlohu tepelnej izolácie a zároveň tvoria drenáž zvislých konštrukcií. Drážkovanie je chránené geotextíliou, ktorá pracuje ako filter na zachytávanie nečistôt. Pod tieto dosky sa tiež dáva účinná hydroizolácia.
*Pozn: V minulom čísle sa namiesto znaku priemer "Ř" pri údajoch týkajúcich sa rozmerov komínového prieduchu objavilo písmeno "Ř". Chyba nastala pravdepodobne konvertovaním fontov.
Vaše otázky posielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo do redakcie na adresu: HN Reality, Ecopress, a.s.; PO Box 23, Pribinova 25, 810 11 Bratislava