Hostia a deti sa tu budú cítiť ako v rozprávke a vašu novú nehnuteľnosť budete môcť využiť aj na podnikateľské účely. Pri zaobstaraní a nutnej rekonštrukcii a údržbe však treba rátať s investíciou niekoľkých desiatok miliónov korún a prísnym dohľadom štátu, ako s nehnuteľnosťou zaobchádzate. Množstvo lukratívnych pamiatok sa už predalo. V ponuke stále zostáva niekoľko desiatok z nich, takže záujemca má ešte stále z čoho vyberať.
Predám hrad. Zn. pôvodný stav
Na Slovensku je vyše desaťtisíc budov, ktoré sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Hradov z toho je 109, z nich len štvrtina nie sú zrúcaniny. Možno však kúpiť aj rôzne poľovnícke zámočky a iné sídla dávnej šľachty či meštianstva. "V katalógu pamiatok, ktoré ich majitelia ponúkajú na predaj, ostalo 56 objektov. Z toho je 33 kaštieľov a kúrií, pätnásť meštianskych, ľudových či župných domov, dva kláštory, jedna synagóga, sýpka, jeden mlyn, hostinec, manufaktúra, hámor,“ vymenúva Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového ústavu SR, ktorý má na starosti ústredný zoznam kultúrnych pamiatok. Približne polovicu pamiatok dnes vlastní štát a obce, druhú polovicu fyzické osoby a firmy. Svoje historické reality ponúkajú na predaj väčšinou obce, ktoré nemajú v rozpočte dostatok peňazí na údržbu, alebo reštituenti, ktorí si vlastníctvo tiež nemôžu z finančných dôvodov dovoliť.
A koľko stojí starobylý kaštieľ či zemianska kúria? "Od jedného do päťdesiatich miliónov korún,“ hovorí Škoviera. Preto medzi záujemcami figurujú najmä domáce aj zahraničné firmy, ale sú známe príklady, keď si schátraný zámoček kúpili a zrekonštruovali na súkromné letné sídlo viacerí solventní podnikatelia zo Západu - často so slovenskými koreňmi. V poslednom čase bol predaný napríklad Považský hrad, ktorý od miestneho občianskeho združenia pre nedostatok financií na obnovu odkúpilo mesto. Časť hradu Vígľaš skončila v rukách záujemcu, podnikateľa, podobný je aj osud štýlového kaštieľa v Haliči. Vlastníka zmenili tiež dve synagógy a niekoľko kaštieľov.
Údržba nie je lacná
Hlavným problémom pri kúpe historickej nehnuteľnosti často býva jej stav. Rekonštrukcia hradu si môže vyžiadať desiatky miliónov aj viac. Navyše, ide o komplikovaný proces a vlastník si svoj dom rozhodne nemôže upraviť podľa svojich predstáv. Pred začiatkom akýchkoľvek prác musí predložiť zámer obnovy miestnemu krajskému pamiatkovému úradu, ktorý má na posudzovanie prísne kritériá. Plánované využitie musí zohľadňovať existujúcu kapacitu pamiatky a rešpektovať jej hodnoty. Pri rekonštrukčných prácach je často nutný samostatný archeologický prieskum, ktorý môže stavebné práce predražiť aj spomaliť. Pamiatkari musia vydať osobitné rozhodnutie aj ku každej prípravnej, projektovej a výskumnej dokumentácii. Vlastník nemá voľnú ruku ani v použitých materiáloch, na plastové okná môže z pochopiteľných dôvodov zabudnúť. Majiteľ chátrajúcej nehnuteľnosti musí so štátnymi inštitúciami konzultovať dokonca aj zariadenie interiérov.
Dobrou správou však je, že v prípade dobrého projektu môžu s rekonštrukciou pomôcť aj firmy, ktoré záchranu kultúrnych pamiatok berú ako charitatívnu službu spoločnosti. "Už dva roky za sebou prispieva na obnovu z vlastných fondov SPP,“ hovorí Škoviera.
Okrem osemciferných súm na obnovu treba počítať aj s nie práve najlacnejšou údržbou - zámky majú spravidla väčšiu rozlohu ako apartmány či rodinné domy a ani energetický certifikát triedy A rozhodne nemožno očakávať. Pamiatky sú teda vhodnou investíciou len pre solventnejších záujemcov a tých, ktorí majú jasný zámer zhodnotenia uložených peňazí. Možnosti zhodnotenia sú široké - od ubytovacích kapacít, cez výber vstupného od turistov a usporadúvanie rôznych akcií, až po prenájom filmárom.