Kované predmety sa odjakživa spájali s pocitom neprekonateľnosti, ale aj estetiky. Teraz sa opäť dostávajú do módy. Je po nich dopyt rovnako na vidieku, ako aj vo veľkých mestách. Trend stavania nepriehľadných pevností je už, dúfajme, za nami. Murované alebo betónové ploty nedýchajú, sú neosobné. Stráca sa kontakt človeka s okolitým svetom. Falošná predstava, že vtedy máme súkromie, keď nás nikto nevidí, sa mení vo chvíli, keď si človek uvedomí, že je doslova uväznený medzi štyrmi stenami. Záhorská Bystrica, Limbach, Svätý Jur a ďalšie podobné výtvory rýchlozbohatlíkov sú odstrašujúce lokality, kde sa bežný človek bojí prejsť, aby spoza rohu nevybehol na neho nebodaj medveď. V lepšom prípade auto, ktoré zbadá na poslednú chvíľu.
Na druhej strane, ak sedí pri čaji (o piatej) v upravenej záhradke a vníma priestor okolo seba, obklopuje ho povznášajúci pocit. O čo krajší je pohľad medzi priehľadnou konštrukciou, keď vnímame ako vôkol pulzuje život a človek sa cíti súčasťou prírody.
Pochopiteľne, múry sa stavajú pre bezpečnosť; staviteľ sa môže rozhodnúť pre murované stĺpiky, ktoré spájajú kovaný plot. Ten sám osebe vytvára nejaký pocit -- charakter priestoru... Veď prečo zakrývať pekné záhradky, skalky, trávniky či priečelia domov?
Vari niet nikoho, kto by pochyboval, že umelecké remeslo nie je ľahká práca. Päťdesiatnik Jozef Valik z Košíc premenil živnosť na umelecké remeslo. Už desiatky rokov sa venuje práci s kovom a posledných desať rokov sa zameral na umelecké i spotrebné kováčstvo. Musí presne vedieť, kedy má kam udrieť, nakoľko treba nažeraviť oceľ, ako ju naformovať... Zvar musí byť, takpovediac, "latentný" -- teda skrytý. Do práce nikdy nezabudne vložiť svojho ducha, veď to nie je pásová výroba. Dielo musí dotvoriť nielen v mysli, ale i v skutočnosti. Kováčske práce sú preto zaujímavé, lebo každý plot je iný -- prispôsobuje sa charakteru obce, ulice, domu...
Podľa zručnosti kováča, ktorý má rokmi overené "grify", poznať majstra svojho remesla. Zaujímavé na kováčskej práci je to, že každý zákazník si môže realizovať vlastné predstavy súvisiace s projektom domu. Pritom umelecký kováč vie presne rozlíšiť hranicu vkusu a nevkusu, takže jeho rada dokáže konečný efekt i znásobiť.
Kováčske umenie -- to nie je len plot, ale uplatní sa aj pri tvorbe interiéru (svietniky, postele, stôl), respektíve záhradného nábytku. Prvky kováčskej práce sa prelínajú z interiéru do exteriéru a návštevníci i samotní obyvatelia takého domu (bytu) určite v hanbe nezostanú. Dnes, keď si človek pomaly môže všetko kúpiť, nič nenahradí originalitu ručne kovaných predmetov a vecí. Len ľudský fortieľ je schopný realizovať predstavy.
Niektorí oponujú stratou pocitu bezpečnosti a chcú byť chránení. Mreže v ich predstavách oddávna symbolizujú pocit istoty. Napríklad, ak sú na okne, vôbec to nemusí vyzerať ako žalár, lebo pekné kovanie vytvorí pocit bezpečia a pri otvorenom okne aj priestoru. Spája funkčnosť s estetickým pocitom. Vytvarované mreže na okne dokonca môžu poslúžiť ako priestor na uloženie kvetináčov.
Jozef Valik teda oživil pradávne remeslo v okolí Košíc, kde boli kedysi osamelé dedinky a dnes sú súčasťou predmestia oku lahodiace domy. Vyučený strojný zámočník je presvedčený, že kovové časti domu sú neodmysliteľnou položkou pri jeho stavbe.
"Robil som všetko možné na stavbách, vyrábal som automatické brány, ale aj automatické okná na vetranie skleníkov, mreže, ploty... No ukázalo sa, že môj priestor je aj kdesi inde. Zdá sa mi, že kováčstvo má väčšiu budúcnosť. Spomenul som si na dávne skúsenosti z učňovskej školy, keď sme celkom nechápali načo máme stáť pri vyhni, keď sa blíži éra plnoautomatických strojov. Stretol som sa s kováčmi, ktorí sú ešte aktívni, vypytoval sa ich na všeličo, získaval skúsenosti..."
Nedávno si svojpomocne postavil vyhňu. Kúpil iba pec, všetko ostatné zmajstroval sám a dal sa do práce. Dnes mu stačí obrázok a zaručene podľa neho vykuje zo železa požadovaný predmet. Jednoducho stavil na to, že sa uživí v priestore, ktorý nie je dostupný pre automatickú výrobu. Pochopil, že pri veľkých výrobcoch musia jestvovať aj malí. Vyrába najrôznejšie predmety -- od kvetináčov a stojanov na noviny, cez najrozličnejšie doplnky, až po kovový nábytok.
Na priamu otázku odpovedá priamo: "Áno, dá sa z toho vyžiť, ale zbohatnúť nie. Malí podnikatelia ťažko dostanú úver, suroviny sú drahé. Vyrábali sme aj ploty zo železa v kombinácii s drevom..." dodáva.
(im)
StoryEditor