Chystáme sa renovovať dom. V rodine však máme telesne postihnuté dieťa odkázané na invalidný vozík. Chceli by sme vedieť, aké zásady treba pri takejto prestavbe dodržať, aby sa sme sa všetci cítili pohodlne.
-- Každá budova a jej vnútorný priestor je projektovaný pre konkrétneho užívateľa. To dáva architektovi priestor na vznik rozmanitých tvarových a prevádzkových foriem, ktoré reprezentujú individuálne predstavy a zohľadňujú konkrétne požiadavky budúcich užívateľov. Vo vašom prípade je iste prioritou, aby sa najmä vaše telesne postihnuté dieťa cítilo príjemne a jeho hendikep v podobe invalidného vozíka by nebol nevhodným priestorovým usporiadaním znásobený, ale naopak, odstránený.
Vo všeobecnosti základné typologické zásady navrhovania stavieb pre telesne postihnutých užívateľov sú upravené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR v kapitole o Všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Tieto zásady platia jednak pre telesne postihnuté osoby, ale zároveň môžu byť užitočné aj pre staršie osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Všeobecné zásady pri navrhovaní stavieb pre osoby s telesným postihnutím.
Minimálne šírky komunikácií sú 1 200 mm.
Dverové otvory oddeľujúce jednotlivé vnútorné priestory nesmú byť užšie ako 800 mm, vhodnejšia je šírka 900 mm (myslená je svetlá šírka).
Ideálne dvere sú bezprahové, ak je však prah z iných dôvodov nutné vyhotoviť, jeho výška nesmie presiahnuť 20 mm, a tiež je vhodné použiť zaoblené hrany.
Pri inštalácii presklených dverí je potrebné dbať na to, aby dvere do výšky 400 mm mali nerozbitnú výplň.
Okenné otvory zabezpečujúce presvetlenie vnútorných priestorov by nemali mať parapety vyššie ako 700 mm od podlahy.
Ovládacie prvky osvetlenia, elektronických žalúzií, klimatizácie a pod. by mali byť v dosahu sediaceho človeka, to znamená, že výška ich osadenia by sa mala pohybovať v rozmedzí 1 100 -- 1 200 mm.
Nášľapné vrstvy podláh musia byť protišmykové. Je potrebné pamätať na fakt, že telesne postihnutý človek na invalidnom vozíku musí mať v každom priestore možnosť manipulácie -- otočenia. Je to priestor s priemerom približne 1 500 mm.
Toaleta
Minimálne rozmery WC pre telesne postihnutých (TP) sú asi 1 650 x 1 600 mm. Výhodné je do priestoru WC osadiť aj umývadlo, a to pre úsporu pohybu.
Ako typ misy je ideálne použiť špeciálne predĺžené WC, ktorého výška osadenia (vrátane dosky) je 480 -- 500 mm. Optimálna vzdialenosť prednej hrany misy od zadnej steny je 700 mm (pre bezproblémové presadnutie). Jednostranné odsadenie misy od bočnej steny by nemalo byť menej ako 270 -- 300 mm. Splachovacie zariadenie by malo byť ľahko dosiahnuteľné. Vhodná výška držiaka na WC papier je 750 -- 800 mm nad podlahou. WC misa by tiež mala byť opatrená bočnými odklápacími opierkami.
Vstupné dvere do WC sa musia otvárať von jednak z hľadiska úspory priestoru a jednak v prípade, ak telesne postihnutý spadne, nevznikne možnosť blokovania dverí či už telom alebo vozíkom.
Kúpeľňa
Základným faktorom determinujúcim rozmery a rozmiestnenie zariaďovacích predmetov v kúpeľni je opäť fakt, že je nutné zabezpečiť voľný priestor potrebný na manipuláciu s invalidným vozíkom. (Priestor s priemerom 1 500 mm.)
Priestor pre umývadlo
Pre telesne postihnutých sú navrhované špeciálne plytšie a širšie umývadlá, ktoré umožňujú podísť s vozíkom až do hĺbky 300 mm od vonkajšieho okraja umývadla. Sifón takého umývadla je spravidla zabudovaný v stene a netvorí bariéru pri podídení. Prívod vody je pomocou batérie s dlhšou pákou. Výškové osadenie takéhoto umývadla býva od 850 do 900 mm od podlahy.
Umývadlo by tiež malo byť vybavené bočnými držadlami. Všetko príslušenstvo (držiaky na zubné kefky, uteráky, el. zásuvka potrebná na holenie a sušenie vlasov...) musí byť v dosahu užívateľa.
Zrkadlo nad umývadlom by malo byť inštalované tak, aby poskytovalo možnosť natočenia smerom dolu.
Priestor na sprchovanie
Z hľadiska pohodlnosti je najvýhodnejšie vytvorenie priestranného sprchovacieho priestoru. Vaňa alebo sprchový kút predstavujú bariéru pri vstupovaní a nesú so sebou riziko úrazu napr. pri pošmyknutí. Telesne postihnutý je zároveň odkázaný na pomoc inej osoby, prípadne dvíhacieho zariadenia.
Sprchovací priestor musí byť okrem dostatočného počtu držadiel vybavený sklápacím sedadlom. Čo sa týka umiestnenia príslušenstva, platia rovnaké zásady ako pri umývadlovom priestore.
Renomovaní výrobcovia sanitárnej keramiky venujú rovnakú pozornosť vývoju "klasickej" sanity ako aj sanity pre telesne postihnutých.
V súčasnosti je už aj u nás k dispozícii široká paleta výrobkov spĺňajúcich vysoké európske štandardy, jednak funkčné, ako aj estetické.
Svoje otázky posielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo do redakcie na adresu: HN Reality, Ecopress, a. s.; P.O. Box 23, Pribinova 25, 810 11 Bratislava