Swift prišiel na svet ako pohrobok, a preto sa o výchovu malého Jonathana staral jeho strýko -- mladík študoval na latinskej škole v Kilkenny a na Trinity College v Dubline. Pre jeho ďalší vývoj však bol dôležitá najmä cesta do Anglicka. Približne v roku 1689 sa Swift stal sekretárom rodinného priateľa sira Williama Templea, literáta, učenca a bývalého diplomata.
Vojna kníh
Počas desiatich rokov, ktoré zostávali do konca storočia a ktoré strávil v Templeovej blízkosti, pokračoval v štúdiu, spoznal mnohé významné osobnosti, bol ordinovaný za anglikánskeho kňaza a začal písať.
Jeho prvý satirický pamflet vznikol roku 1697 a dostal názov Vojna kníh. Dielo, ktoré vyšlo tlačou roku 1704, je humorným opisom občianskej vojny, ktorá prepukla medzi knihami v Kráľovskej knižnici. V možno aj dnes aktuálnom spore medzi pavúkmi (tí predstavujú moderných autorov, ktorí tvrdia, že vylučujú všetko z vlastného organizmu) a včelami (tie nie sú originálne, ale zbierajú to najlepšie z kvetov) sa Swift stavia na stranu klasikov, ktorí nakoniec moderných autorov pobijú.
Plodný spisovateľ
Ďalším významným Swiftovým dielom je Rozprávka o sude -- alegória o troch bratoch -- Martinovi, Petrovi a Jackovi, predstavujúcich anglikanizmus, katolicizmus a puritánstvo. Swiftove sympatie sú, samozrejme, na strane anglikánskej cirkvi, i keď ani ju neušetril kritiky. Kým dve spomínané knihy vydal Swift anonymne (Rozprávka o sude vyvoláva medzi literárnymi historikmi dokonca pochybnosti o autorstve), k ďalšej tvorbe sa už ochotne prihlásil.
V roku 1710 začal Swift písať pre toryovský časopis The Examiner a nevyhýbal sa ani polemickým spisom. Jedným z nich je dielko Správanie spojencov v súčasnej vojne z roku 1711, v ktorom Swift kritizoval nielen postoj holandských a rakúskych spojencov v boji proti Francúzsku, ale aj hrabivosť whigovského vojvodcu Marlborougha, ktorého cieľom bolo na vojne najmä zarobiť.
Z polemických traktátov stojí za zmienku aj Skromný návrh, v ktorom s iróniou navrhuje, aby krehké mäso detí írskej chudoby, ktorá beztak umiera hladom, bolo konzervované a predávané ako lahôdka anglickému panstvu.
Anglický protestantský dekan sa tak stal obhajcom a bezmála národným hrdinom írskeho katolíckeho ľudu.
Gulliverove cesty
Úzka spolupráca s toryovskou stranou (dnešní konzervatívci) Swiftovi nepriniesla očakávané ovocie. Spisovateľ dúfal, že si svojou publicistickou činnosťou vyslúži v Anglicku biskupstvo. Po smrti kráľovnej Anny a následnom nástupe whigov sa však jeho sen rozplynul a od roku 1714 sa natrvalo usadil v Írsku. Hoci svoj pobyt považoval skôr za vyhnanstvo, stal sa postupne zástancom írskej hospodárskej nezávislosti.
V roku 1721 začal Swift pracovať na svojom najznámejšom diele Gulliverove cesty. Fiktívny lodný felčiar a neskôr kapitán Lemuel Gulliver v nich opisuje svoje štyri výpravy do neznámych končín. Vecným a štylisticky triezvym rozprávaním jednoduchého námorníka pripomína prácu svojho súčasníka Daniela Defoea.
Kým však Robinsonove skúsenosti a vnútorný vývoj viedli nakoniec k optimistickému potvrdeniu súdobej anglickej civilizácie, Gulliver sa vyvíja úplne opačným smerom -- až k úplnému zosmiešneniu a odmietnutiu spoločenských vzťahov a inštitúcií. Gulliver tu skôr ako Robinsona pripomína dve storočia starú postavu Rafaela Hythlodaia, rozprávača z Moreovej Utópie.
Tyran Swift
Kým Robinson sa ocitá sám v divokej prírode, Gulliver stretáva v krajinách Liliput, Brobdingnag, Laputa a v krajine Hujhnhnmov všemožné fantastické zvieratá a ľudí. Humorne opisuje, ako títo ľudia žijú, a poukazovaním na ich vlastnosti -- malichernosť, karierizmus, odtrhnutosť od reálneho života -- dehonestuje svojich súčasníkov.
Autor tiež skepticky odmieta naivnú vieru v jednoznačný civilizačný pokrok a jeho satira prerastá až do istej antiutopickej vízie, kam speje ľudstvo. A to všetko tri storočia pred Zamiatinom, Bradburym, Huxleym či Orwellom. Ako raz Swift napísal, svojím alegorickým a fantastickým cestopisom nechcel čitateľov pobaviť, ale potýrať. Podarilo sa...
Zomrel 19. novembra 1745 po dlhotrvajúcej chorobe a je pochovaný v Katedrále sv. Patrika v rodnom Dubline.