Komunistom trvalo dosť dlho, než v punkeroch začal vetriť nejaké väčšie nebezpečenstvo. Na prelome 70. a 80.-tych rokov sa ich u nás pohybovalo iba pár desiatok a režim sa okrem iného koncentroval na likvidáciu undergroundových aktivít spojených s Plastikmi, DG 307 a s nimi sympatizujúcimi folkovými pesničkármi.Manažér teplických punkových skupín Petr Růžička dokonca v seriáli Bigbít hovorí, že jeho F.P.B. boli zozačiatku chválení za to, že niesú máničky a vyzerajú ako "slušní chlapci".Situácia sa prudko zmenila až s nástupom novej vlny, ktorá dopomohla punk výraznejšie zviditeľniť.
Prvé punkové skupiny v Československu vznikajú okolo roku 1979. V Česku sú to Zikkurat, Enegie G, neskôr Visíci Zámek a Plexis.
Prvými punkovými skupinami na Slovensku boli Ex-Tip a Paradox, z ktorých neskôr vznikla najznámejšia slovenská punková skupina Zóna A. Neskôr to boli Lord Alex, Mladé Rozlety či Davová Psychóza. Kvôli uzavretým hraniciam sa informácie o punku získavali ťažko. LP platne sa pašovali a potom predávali na čiernych burzách v parkoch, ktoré väčšinou rozohnali policajti. Punkáči si hudbu zväčša nahrávali z kaziet nízkej kvality.
Výhodou Bratislavy bolo, že sa tu dala pozerať rakúska televízia, ktorá niekedy vysielala aj príspevky o punku. Keďže informačná bariéra fungovala takmer dokonale, punkáči vzťah punku a fašizmu často chápali v iných súvislostiach. "U nás bol punk pravicový. Všetci punkáči -- ako nakoniec asi všetci mladí ľudia -- boli proti komunizmu. Nijaká ľavica sa nenosila. Vtedy sme si mysleli, že najväčší antikomunizmus je fašizmus. Nešlo však o nejakú podporu fašizmu či nenávisť voči ľuďom, ale skôr protest a provokáciu -- dať si na tričko hákový kríž alebo niečo také. Vtedy prebehli najväčšie razie, mnohých ľudí vyhodili zo škôl, niektorých zavreli," povedal v jednom z rozhovorov spevák skupiny Zóna A Koňýk:
StoryEditor