Jakubisko: Posledné slovo má mať režisér

V najdrahšom veľkofilme strednej Európy vzkriesil štyristo rokov starú legendu. Svojím stvárnením krvavej grófky Alžbety Báthoryovej vyvolal kontroverzné reakcie a prebudil vášeň chodiť do kina. Svojou prácou na filme Bathory takmer prišiel o nervy, o vlastné peniaze aj o dospievanie jediného syna. Legenda Juraj Jakubisko.

Podľa čoho si vyberáte témy, z ktorých spravíte často doslova kauzy?
Na tému, ktorá ma zaujme, často natrafím spontánne, akoby náhodou. Aj Bathory som mal v hlave pätnásť rokov pred tým, ako padla prvá klapka. Najprv sme chceli na túto tému spraviť muzikál, nakoniec je z nej celovečerný film. Počas tých rokov ma postava Alžbety Báthoryčky úplne pohltila, naštudoval som si o nej stohy materiálu, diskutoval som s mnohými historikmi. Keď som sa s jej príbehom bližšie oboznámil, prišiel som na to, že legendy o nej sú značne zavádzajúce. Aj to bol jeden z motorov, ktorý ma hnal vpred - chcel som poopraviť mienku o slávnej grófke.  

Čo všetko od filmu očakávate dnes, po tom, ako je už dva týždne v kinách?
Okrem toho, že vzbudí záujem o grófku a prinúti ľudí trochu premýšľať o tom, aká asi naozaj bola, verím, že najmä v zahraničí, kde sme film taktiež predali, ukáže divákom, akou úžasnou ríšou bolo vtedajšie Uhorsko. Jediným kráľom na svete nebol v tej dobe anglický panovník, ako si to mnohí ignoranti na Západe myslia. Chcem ukázať, že sme v 16. storočí ani vo zvyšku Európy nežili ako opice na stromoch. Film tiež podáva svedectvo o tom, že vďaka Ferencovi Nádasdymu, Alžbetinmu manželovi, a jemu podobným, sa v Európe podarilo odraziť útoky Turkov a Tatárov. Keby zvíťazili na tomto fronte, kompletne by prepísali dejiny starého kontinentu. Nielenže by tu nastolili iné náboženstvo, ale podľa svojich zvykov by zničili cenné umelecké diela a historické pamiatky. Napríklad také Taliansko by asi dopadlo veľmi zle.
Navyše, dúfam, že pošramotená povesť samotnej krvavej grófky azda už nezostane taká jednoznačná. Slovensko nemusí lákať turistov len na najväčšiu masovú vrahyňu všetkých čias, zapísanú v Guinnessovej knihe svetových rekordov.

Neprišla chuť "očistiť meno Báthory“ až po tom, ako ste sa dozvedeli, že filmové práva na klasický príbeh podľa knihy Joža Nižnánskeho nechcú jeho potomkovia predať za menej ako dva milióny amerických dolárov?
O Nižňánskeho story by som nemal záujem ani keby boli práva na jej sfilmovanie zadarmo, pretože je to akási rozprávka, ľahký žáner, ľúbivé čítanie, nič viac. Okrem toho, že je plné historických nepresností, nepáči sa mi ani jeho podtón - ukázať, aké to mali Slováci vždy ťažké, akí boli bití, ešte aj maďarská grófka sa kúpala v krvi slovenských panien. To, o čom píše Nižnánsky, bolo prakticky nemožné. Neviem si predstaviť, kde by v tých časoch Alžbeta Báthory zohnala v Čachticiach a blízkom okolí šesťstopäťdesiat panien a navyše, prečo by zabíjala vlastnú pracovnú silu. Kúpanie v krvi je tiež nezmysel, krv sa totiž rýchlo zráža. A železná panna, ktorú má podľa románu Alžbeta Báthory ukrytú v podzemí Čachtického hradu, bola v skutočnosti vynájdená až sto rokov po jej smrti.
Oveľa väčšou inšpiráciou mi boli fakty, ktoré odhalila maďarská sudkyňa Szádeczky-Kardoss. Obvinenia Báthoryčky sú ľahko spochybniteľné, všetko okolo jej uväznenia bola asi len politická hra, intrigánstvo. Nadchlo ma zistenie, že všetko mohlo byť úplne inak, a preto som pred rokmi prišiel s nápadom spraviť o čachtickej grófke muzikál.

V pôvodne plánovanom muzikáli sa mala ujsť hlavná rola Alžbety Báthory vašej manželke Deane. Vďaka tomu, že ste so spracovaním témy prišli až po pätnástich rokoch, museli ste do nej angažovať mladšiu herečku. Je postava veštice Darvulie pre Deanu satisfakciou za zmarenú hlavnú rolu?
Bylinkárka Darvulia, ktorá disponovala nadprirodzenými schopnosťami, ako napríklad tým, že vedela používať hypnózu, v tej dobe naozaj žila. Vo filme má svoje miesto, svoje opodstatnenie, nie je tam len preto, aby dostala priestor moja manželka. Darvulia nie je nijaká figúrka do počtu. To, ako zmenila život grófky Báthoryovej, malo fatálne následky. Aj preto je jej venovaná celá jedna časť filmu, tá najmagickejšia.

Popritom, že vaša manželka najdrahšiu snímku v stredoeurópskej kinematografii celú produkuje, zahrala si vo filme aj jednu z hlavných postáv. Ako ste s jej výkonom na plátne spokojný?
Deanu môžem len chváliť. Okrem toho, že postavu Darvulie zvládla absolútne vierohodne, ako jedna z mála herečiek a hercov vo filme nie je nadabovaná ani v jednej z troch zo štyroch oficiálnych verzií. Tak dokonale, ako stvárnila vešticu v slovenčine, ju nahovorila aj v češtine a v angličtine. Je obdivuhodné, ako Deana dokázala zvládnuť produkovanie aj hranie. Napokon, to, že má na takéto "dvojroly“, dokázala už pri filme Nejasná správa o konci sveta.

Dosť dlho bola situácia nejasná aj v prípade herečky, ktorá mala stvárniť hlavnú postavu - grófku Alžbetu Báthory. Na americkú hviezdu Famke Jansen už boli ušité kostýmy, a predsa sa napokon začalo nakrúcanie bez toho, aby ste vedeli, kto si strihne hlavú rolu...
O problémoch s Famke nemôžem hovoriť do detailov, som zmluvne viazaný. Naznačím len toľko, že Famke Jensen prišla ako veľká celebrita, a tak sa od samotného začiatku aj správala. O stvárnení Báthoryčky mala svoje americké predstavy, ktoré sa zjavne líšili od tých mojich. Postupne sme nachádzali aj ďalšie zádrhy - herečka je príliš vysoká na to, aby dôveryhodne stvárnila ženu žijúcu na prelome pätnásteho a šestnásteho storočia, nesedela ani farba očí. Tieto veci sa, samozrejme, dajú riešiť, keď je vôľa. Keďže medzi mnou a Famke ešte pred nakrúcaním došlo ku kreatívnym rozporom, rozhodol som sa, že zverím rolu radšej niekomu inému. 

Nemali ste strach odvolať hlavnú predstaviteľku po tom, ako s ňou už bola podpísaná zmluva?
Posledné slovo má mať vždy režisér. Hoci sme tento závažný krok spravili, aj teraz, keď už je film v kinách, som presvedčený o tom, že som sa rozhodol správne, bolo dobré vrátiť sa z kratšej cesty. Ako som spomínal, kreatívne nezhody sme mali s Famke ešte predtým, ako padla prvá klapka, nechcem si predstaviť, aké grády to mohlo nabrať počas samotného nakrúcania. Situácia, samozrejme, nebola príjemná. Herečka musela vrátiť honorár a jej agentúra na nás uvalila embargo, nemohli sme pracovať so žiadnymi hercami, ktorých zastupuje.

O rolu Alžbety Báthory sa uchádzalo mnoho hviezdnych herečiek, prečo napokon padla voľba na pomerne neznámu Angličanku Annu Friel?
Skutočne sme mali veľa horúcich záujemkýň. Nemôžem vám prezradiť ich mená, no v Amerike sa o náš film zaujímala jedna veľká herečka. Mala však zásadnú podmienku - aby sa film nakrúcal v USA! Kvôli vojne v Iraku sa bála prísť do Európy. Predstavte si, ako by sme asi točili film z uhorského stredoveku v Amerike, kde nenájdete ani jeden hrad. Jej podmienke sme, žiaľ, nedokázali vyhovieť. Eminentný záujem o rolu mala aj jedna slávna švédska herečka, tá však uchádzanie sa o Báthoryčku vzdala po tom, ako zistila, že by sa kvôli tomu nadlho odlúčila od svojho malého syna. Annu Friel sme spočiatku prehliadli, jej agentúrne fotky ma nezaujali. Vyšlo to až na druhý pokus, kedy sa nám sama pripomenula a o film sa veľmi aktívne uchádzala. Dokonca mi s pomocou svojej slovenskej au-pair napísala motivačný list v slovenčine! Keď som ju videl druhý raz, uvedomil som si, ako nám vyhovuje, že je drobná a navyše má jej tvár črty, ktoré ju na túto rolu priam predurčujú. Jednoducho, jej výzor sa k postave, ktorú stvárňuje, dokonale hodí.

Medzi slovenskými herečkami sa žiadna vhodná Báthoryčka nenašla?
Keďže film vznikal v anglicko-česko-slovensko-maďarskej koprodukcii, bol som viazaný istými pravidlami. Jedným z nich bola napríklad podmienka, že hlavná postava bude "english speaking“. Nemusela byť vyslovene Američanka alebo Angličanka, no musela dokonale hovoriť anglicky a v tomto jazyku Báthoryčku zahrať. Tým odpadla drvivá väčšina uchádzačiek zo Slovenska, z Česka i z Maďarska. Tie, ktoré by to v angličtine hádam aj zvládli, sa mi zase na Alžbetu Báthory nehodili typovo. A tak som musel zaloviť v iných vodách.

Vďaka zahraničným spoluproducentom ste získali pre film milióny slovenských korún, na druhej strane ste museli režírovať podľa vopred určených pravidiel. Ako veľmi vám zmluvy s koproducentmi zväzovali ruky?
Nebolo to nič strašné, ani neprekonateľné. Film napríklad vychádza v štyroch jazykových verziách - v angličtine, slovenčine, češtine a maďarčine, čo sme museli brať do úvahy pri výbere hercov i pri postsynchrónoch. Oficiálne sa film nakrúcal v angličtine, čiže každý herec, ktorého vo filme vidíte, hovoril týmto jazykom. Dodatočne bol nahovorený v jazyku tej krajiny, v ktorej film išiel do kín.
Okrem toho sme museli na príprave filmu zamestnať istý počet Angličanov. Zmluva vyžadovala napríklad dve anglické maskérky, hudbu z pera anglického skladateľa a podobne. Nebolo to až také veľké obmedzovanie, keďže sme o tom vedeli vopred.

Ako sa dva týždne po premiére, ktorá sa kvôli problémom viac ako rok odkladala, cítite?
Momentálne dokončujem videoklip k piesni Muoj bože, ktorý ako titulnú skladbu k filmu naspievala slovenská speváčka Katka Knechtová. Zamestnáva má i promo k filmu. Len pred chvíľou som sa vrátil z Českej televízie, kde som na tému Bathory chatoval s divákmi. Teším sa z vlny záujmu o postavu Alžbety Báthory, ktorú film vyvolal a som rád, koľko ľudí naň chodí - návštevnosť láme rekordy. Dúfam, že som podnietil záujem o dobu na prelome stredoveku a renesancie, o zabudnuté časy v slávnom Uhorsku. Sú to naše dejiny, ktoré akosi podceňujeme, a popritom mali zásadný vplyv na to, v akom usporiadaní je dnešná Európa, na to, akú tu máme kultúru, aké sú tu dominantné náboženstvá. Uhorsko bolo akýmsi predchodcom Európskej únie, hovorilo sa v ňom trinástimi jazykmi a zaberalo obrovskú časť európskeho kontinentu.

S akým ohlasom na film ste sa doposiaľ stretli?
Väčšinou mi ľudia gratulujú, hovoria, ako sa im film páči, ako mi "fandia“ a prajú mi, aby ho videlo čo najviac divákov. Sú aj takí, ktorí sa mi priznali, že na to, aby film úplne pochopili, musia si ho pozrieť ešte raz, čo som im hneď aj odobril (smiech). Na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch, kde mala Bathory svetovú premiéru, mi však jedna pani dosť ostro vyčítala, ako som si mohol dovoliť takto zaobchádzať s faktami a s legendou a všetko poprekrúcať. Vraj je z okolia Čachtíc a najlepšie vie, ako to bolo. Dobre, že nepovedala, že si pamätá, ako to bolo (smiech).

Oficiálne kritiky sú zväčša negatívne...
Priznám sa, že ich veľmi nesledujem. S filmovými kritikmi je tu situácia beztak pomerne žalostná, tých, ktorí rozumejú svojmu remeslu, je ako šafranu.

Cítite sa ako jeden z tých kritikou nepochopených režisérov?
Kritikov v našom geografickom pásme, žiaľ, nepokladám za ľudí, ktorí by mi dokázali nastaviť zrkadlo. Tak sa nimi ani nezaoberám.

U koho teda hľadáte ako tvorca spätnú väzbu?
Často sa napríklad pýtam na radu svojho syna Jorika. Je to inteligentný mladý človek, ktorý nemá potrebu sa mi vtierať do priazne chválospevmi na to, čo nakrútim. Práve naopak, nikdy to s nami nemal ľahké, na škole vždy tajil, že je naším synom (smiech). Takže mám istotu, že nie je zaslepeným fanúšikom mojej filmovej tvorby. Jorikove názory na mňa pôsobia naozaj osviežujúco a často ma vrátia z umeleckých výšin na zem.

Za ktoré aspekty filmu teda vďačíme intervencii "sivej eminencie“ Jorika Jakubiska?
(Smiech). Syna som sa napríklad pýtal, či by mal film mať maximálnych možných stoštyridsať minút alebo ho radšej skrátiť na bežnejšiu dĺžku. Dočkal som sa veľmi ekonomickej odpovede - vraj na krátke filmy do kina zo zásady nechodí, pretože počet minút sa mu zdá neadekvátny k cene lístka. A tak má film dĺžku dve hodiny dvadsať.
Dilemu som mal aj pri určovaní dátumu premiéry filmu. Keďže má snovú atmosféru a je v ňom veľa mágie, za najlepší mesiac jeho pustenia do kín som považoval december. Hodilo sa mi to k predvianočnej atmosfére. Syna som sa spýtal, kedy chodí najviac do kina a dostal som prekvapujúcu odpoveď - vraj je to v lete, pretože sú prázdniny, dni sú dlhšie, ľudia majú voľno, chcú sa viac zabávať. A tak sme film uviedli do kín v júli.

Ako sa trojročné peripetie s nakrúcaním filmu podpísali na vašej rodine?
Moja manželka to povedala oficiálne pri premiére filmu, ja to hovorím teraz - chcem poďakovať nášmu synovi, ako úžasne toto obdobie zvládol. Na všetko bol sám a situáciu mal pod kontrolou, prežil Bathory s prehľadom.

Keďže Jorik dôverne pozná celé zákulisie filmovej tvorby, je rozhodnutý nepokračovať vo vašich šľapajach?
Momentálne syn študuje filozofiu, no skúšal už všeličo a všetko mu to šlo od ruky, no filmu sa stránil ako čert kríža. Darilo sa mu modelovať veci z hliny, dobre hrá na saxofón, pekne kreslí. Len pri ničom dlho nevydrží. Film však zásadne odmietal. Až nedávno som sa náhodou dozvedel, ako si Jorik filmuje poza naše chrbty. Nakrútil už dve dielka a s jedným dokonca získal v Berlíne ocenenie. A my sme nemali ani len tušenie, že prišiel na chuť aj filmu.

Tešíte sa zo synovho rozhodnutia alebo ho od režírovania skôr odrádzate?
Dávame s manželkou veciam voľný priebeh. Vychovávali sme ho síce skôr prísne, no nechávame úplne na jeho vôli, pre čo sa rozhodne. Do ničoho ho s Deanou netlačíme. Teraz ešte študuje, všetko je otvorené. Ktovie, či pri filme ostane alebo o týždeň príde s novou vášňou, o ktorej sa, prirodzene, dozvieme s polročným oneskorením (smiech).
Jorikovi sme dali meno podľa postavy v Shakespearovom Hamletovi, ak platia teórie o vplyve mena na život, mal byť veselým filozofom. Zatiaľ je skôr filozofom. Možno ním napokon zostane aj potom, keď doštuduje. Nechajme sa prekvapiť.

Vzkriesenie legendy