Keď mal 16 rokov prišiel s prvou zoznamkou. O tri roky neskôr založil dnes najväčšiu komunikačnú sieť na Slovensku, Pokec.sk, a o rok už s firmou lámali rekordy. Dnes je s Azetom jednoznačnou jednotkou na trhu a všetko, čoho sa chytí, má úspech. Sebavedomý Milan Dubec.
Bill Gates vraj s dnešným Microsoftom začínal v garáži, Mark Zuckerberg s Facebookom na univerzite...
... ja som počul, že Bill Gates mal bohatú rodinu a nemal by chudobný život, ani keby nebol tam, kde je dnes. (smiech)
A kde ste teda začínali vy s Pokecom?
No kde?
V detskej izbe v šestnástich rokoch.
To som práve nechcel povedať...
... asi nemáte inú možnosť.
Takže áno, no už to bola taká dospievajúca izba.
Prvý "Pokec“ ste založili, pretože ste si v tej dobe nemali s kým pokecať. Dosť netradičný spôsob, ako si nájsť v šestnástich rokoch kamarátov, nemyslíte?
Nie, to bolo v roku 1997, keď som dostal prístup k internetu a neexistovali žiadne zoznamovacie služby. Na internete vtedy človek ťažko niečo objavil, bolo šesť stránok, ktoré sme prešli, a potom už nebolo čo. Zrazu začali vznikať rôzne projekty, no neexistovala žiadna stránka, kde by sa dalo zoznamovať s ľuďmi.
Ako sa vtedy na vás pozeralo vaše okolie?
Mamina mi hovorila, nech sa nehrabem v tom počítači a nech robím niečo poriadne, že týmto sa neuživím. (smiech) Žartujem. Ešte aj dnes sa ma však niektorí pýtajú, z čoho vlastne žijeme. Okolo roku 2000, keď ešte nebol internet taký známy, chodili okolo mňa ako okolo chirurga.
Bol vtedy internet naozaj taký "prázdny“?
Tri roky predtým bol prázdnym, keď som prišiel ja, už existovali podobné služby, ale žiadna z nich nebola tak dotiahnutá, chýbalo tam veľa vecí. Tak som povedal: "Ok, poďme urobiť zoznamku". Takto to fungovalo do roku 1999, cez prázdniny sme začali kódovať Pokec. Spustili sme ho v novembri a odvtedy fungujeme. Ako firma sme od roku 2000, pretože už sme nemohli fungovať na tom jednom serveri, ktorý mi zafinancoval otec. Hľadali sme investora a našli sme spoločnosť Asset, ktorá financovala celý náš rozbeh, až kým sme sa z červených čísel nedostali na čierne.
Začali ste hovoriť v množnom čísle. Pomáhal vám už vtedy niekto?
Myslíte, kedy som si začal vykať? (smiech) Pýtali sa ma na to aj zamestnanci, keď som povedal: "sme s tým spokojní“, a oni, že "odkedy si vykáš“? Od toho roku 1999 mi s tým len kamarát pomáhal, ako firma sme fungovali až potom.
Investori vám vtedy verili?
Inak by do toho neinvestovali. Ak tomu neveríte, volá sa to charita.
Nemuseli ste ich presviedčať?
Nie, videli, zacítili, a zacítili dobre. Mimochodom, Pokec bol najlepší a stále aj je. A to nie je neskromné, a tak to aj bolo... Bohužiaľ, v tom čase sme nemali žiadnu konkurenciu, ktorá by nás posúvala ďalej.
V úvode ste Pokec stavali na anonymite...
... v minulosti bolo dosť nezvyklé používať mená. Ešte na začiatku bolo možné zadávať aj to, ale ľudia ich sťahovali, lebo si povedali, že to musí byť anonymné. Dnes už to je trend aj vo svete, ľudia sa odtajujú, a my tiež máme pripravenú verziu Pokecu, kde sa ľudia budú môcť viac odanonymizovať. Stačí, keď budú vyhľadateľní.
Boli i takí, ktorí to zneužívali?
Mali sme tam už vtedy také množstvo ľudí, že tí, ktorí si z toho robili dobrý deň, boli vo veľkej menšine. Ľudia si tam už dnes žijú vlastným životom. Dnes 60 percent z nich má fotku, už sa nechcú skrývať.
A nie je to Facebook, ktorý vás inšpiroval?
Budem sa tváriť, že mi niečo Facebook ukradol, keď oni päť rokov po Pokeci vymysleli profily, albumy, fotku v profile? Jedni sa tvária, že ich kopírujeme, ale ak by sme fungovali na tej istej logike, tak Facebook je vlastne naša vylepšená kópia.
A čo vtedajšia konkurencia?
Do konca roku 1999 sme boli dvojka, po forum.sk. To sme predbehli koncom roka 2000, a potom sme už absolútne rástli. V prvom roku sme vykázali aj prvú stratu, prvý zisk bol v roku 2003, keď sme začali predávať prvú reklamu a ponúkali sme pridané služby za poplatok.
Nebáli ste sa, že spoplatňovanie ľudí odradí?
Nespoplatňovali sme bežné služby. No na druhej strane, ak by sme to nezaviedli, v konečnom dôsledku by sme odišli my. Na trhu sme boli jedni z prvých, ktorí začali samofinancovať svoj rozvoj, ostatní akoby žili stále z tých peňazí, ktoré dostali do vienka.
Vidíte, ale predsa bolo niečo, čo vás hnalo. Chceli ste byť jednotkou, nie?
Áno, vždy ten produkt, ktorý sme spustili, bol jednotkou. (zaklopal na drevo)
Vždy treba zaklopať...
... darí sa nám.
Nie je to i tou stabilnou pozíciou, ktorú ste si vytvorili už na začiatku milénia?
Asi sa triafame do chuti ľudí. A čím väčšia návštevnosť, tým väčšie príjmy.
Napríklad Mark Zuckerberg so svojím obrovským Facebookom má problém využiť priestor na reklamu. Čo vy?
Ten sme mali aj my do roku 2002, keď sme boli dotovaní investorom, no odvtedy sme každý rok v zisku a rozvíjame sa. Rastieme, pretože zarobené peniaze investujeme ďalej.
Vaše peniaze teda nestoja...
... peniaze Azetu. (smiech)
Čo sa týka osobných financií, raz sa vás pýtali, či ste bohatý, a vy ste odpovedali: áno, mám rodinu, dve dcérky...
... a ešte dnes by som dodal: dva milióny používateľov, čo je úžasné "bohatstvo“.
Zoberme si to, ako je možné, že také veľké množstvo ľudí sa stane závislým. Ja osobne som nikdy nebola "pokec maniak“.
... toto mi povedalo už šesť miliónov ľudí z 5,5 milióna, ale tak či tak ich tam chodí 1,2 milióna mesačne. (smiech)
No nikdy som nepatrila k ...
.... skalným? Jasné, všetci tam trávime maximálne tri hodiny denne (smiech). Na Pokeci je "len“ 1,2 milióna ľudí, čiže je tam každý piaty Slovák, a keď si odmyslíme dôchodcov a deti do 10 rokov, je to každý druhý Slovák. Je to super (smiech)
Skromnosť nadovšetko?!
Je tu veľmi málo serverov, ktoré sú vedené dlhšie jednou osobou a je to cítiť, napríklad sme.sk, atlas.sk, profesia.sk. Keď tam nie sú "nájomní“ manažéri. A s tými sa trošku doťahujeme, robíme si z nich zábavu. Aby som si vážil konkurenciu, musia to byť ľudia, ktorí ukážu, že na to majú, nie že k tomu len omylom prišli.
A k čomu ste dospeli vy počas toľkých rokov zbierania skúseností?
Základná skúsenosť, a tú nemajú manažéri, ktorí len tak prídu, je, že keď chcem robiť nový projekt, musí mi to dávať zmysel, prečo tam tých ľudí chcem dotiahnuť, a prečo to vlastne robím. A to nielen ja. Ale keď sa na to pozrie "nájomný“ manažér, nevidí to tam.
Teda nepozerať sa na peniaze...
... áno, ja vidím zdroj návštevnosti. Ak niečo používa milión ľudí, vtedy nepozeráte na peniaze. Ale, samozrejme, nemôžu tam tráviť dve sekundy. Vždy ma hnala návštevnosť. Ráno nepozerám prvý bankový účet, ale akú sme mali návštevnosť. A raz za týždeň si pozriem aj bankový účet. (smiech)
Mnohí pokladajú Pokec za trápny...
Aj tí, čo to tvrdia, si na to kliknú, len prišla nová módna vlna. To je ako s bulvárom, ani ten nikto nečíta, však? Na Slovensku neexistuje taký človek.
Máte 28 rokov a ste označovaní za milionára alebo multimilionára. Ako sa cíti taký človek? Skromne i neskromne.
A ešte záleží, v čom to rátame. (smiech) Keď pozerám rebríček návštevnosti, hovorím si, že keby som od každého jedného používateľa pýtal euro, tak to mám ročne... (smiech) Ale inak sa pozerám na vlastné peniaze. Podpísať objednávku serverov za 3 milióny je oveľa jednoduchšie, ako kúpiť svietidlá za 30-tisíc korún.
No ste ten typ, čo napriek tomu nevlastní päť áut a štyri domy.
Všetko zožerú tie servery, ja mám toľko domov v serveroch, že by som mohol celé sídlisko postaviť. (smiech)
Je to investícia, ktorá sa oplatí stále?
Toto je jediná vec, ktorou som si istý vždy. Je jedno, koľko ich dnes kúpim, zajtra ich budem potrebovať viac. Má to určitý cyklus, ale to sme zistili až po ôsmich rokoch.
| Megaikony sveta megabytov Mark Zuckerberg. Najmladší miliardár na svete Narodil v máji 1984 v New Yorku. Programovaniu sa vraj začal venovať už v šiestej triede a na strednej škole okrem pomáhania otcovým spolupracovníkom sám zostavil hru Risk. Neskôr sa rozhodol ísť na Harvard. Facebook sa najprv javil len ako projekt „Harward-thing“ a Mark sa snažil spojiť medzi sebou študentov na amerických univerzitách. Prvý pokus, Coursematch, umožňoval spolužiakom vyhľadávať mená ľudí zapísaných na rovnaké prednášky. Druhý projekt, Facemash.com, vlastne pripomínal známu službu Hot or Not, kedy návštevníci hodnotia tváre. Kvôli tejto službe sa dokonca dostal do sporu s vedením školy. Mark sa neskôr presunul do Kalifornie a začalo sa mu dariť. Facebook sa rozšíril do celého sveta, veľkou investíciou ho podporil aj Microsoft a z Marka sa stal najmladší miliardár na svete a jeho Facebook má dnes obrovskú hodnotu. Mark Zuckerberg vraj celý kód naprogramoval za dva týždne, i keď existuje niekoľko obvinení o pravosti jeho autorstva. Zatiaľ nič dokázané nebolo. Bill Gates. Od softvéru k nadácii William Henry Gates III, všeobecne známy ako Bill Gates, sa narodil 28. októbra 1955. Po dokončení šiestej triedy základnej školy Bill Gates prestúpil na exkluzívnu súkromnú strednú školu Lakeside School. Tu začal prvýkrát pracovať s počítačom a programovať. V roku 1973 nastúpil na Harvard a už počas štúdia vytvoril interpreter programovacieho jazyka Altair Basic. O dva roky neskôr už so svojím spolupracovníkom založil spoločnosť Micro-Soft, neskôr Microsoft Corporation. V treťom ročníku sa rozhodol školu opustiť a venovať sa podnikaniu. Už na konci 70. rokov sa mu podarilo predať firme IBM licenciu na operačný systém a získali tak vedúce postavenie na trhu počítačového softvéru. Ako tvorca obchodnej stratégie Microsoftu bol Gates úspešný v rozšírení firemného záberu. V mnohých častiach trhu sa Microsoftu podarilo vypracovať do pozície jednotky a na tejto pozícii sa pevne udržať. V roku 2000 sa vzdal funkcie generálneho riaditeľa v prospech svojho dlhoročného priateľa Steva Ballmera a sám prevzal novovytvorenú pozíciu „hlavného softvérového architekta“. Neskôr oznámil, že sa bude venovať už len svojej nadácii. Steve Jobs. ráľ jabĺk Steven Paul Jobs sa narodil 24. februára 1955 v San Franciscu Už na strednej škole navštevoval kurzy spoločnosti Hewlett Packard v Palo Alto. Čoskoro tam začal počas prázdnin, aj spolu so Stevom Wozniakom, pracovať. V roku 1972 Jobs dokončil strednú školu a prešiel na vysokú v Portlande v Oregone, no po prvom semestri odišiel. Vo veku 20 rokov Jobs presvedčil Wozniaka, aby spolu založili spoločnosť a začali predávať počítač, ktorý si Wozniak doma sám vyrobil. Spoločnosť Apple Computer bola založená v roku 1976. Prvý počítač sa volal Apple I a predávali ho za 666,66 dolára. Nasledovali Apple II a Apple III. V roku 1984 predstavili Apple Macintosh. Jobs bol však napriek tomu zo spoločnosti vytláčaný, zo spoločnosti odišiel a predal všetky svoje akcie. V roku 1986 kúpil spoločnosť The Graphics Group, ktorú neskôr premenoval na Pixar. Po odchode z Apple Jobs založil novú počítačovú firmu NeXT, ktorá vytvorila počítač NeXT workstation. V roku 1996 sa však do spoločnosti vrátil. Vyvinuli úspešný operačný systém Mac OS X, predstavili prenosný prehrávač iPod a v roku 2007 priniesli iPhone. |
Môže sa to niekedy zastaviť?
Zastaví sa to, chvalabohu. No, jedine, že sa nám ho podarí rozšíriť medzi dôchodcov. (smiech) Tento rok je to pomalšie, ale rastieme stále.
A ako je to mimo Slovenska?
Takáto služba, ako je Pokec, v Čechách nie je v takomto rozsahu, v Maďarsku to prišlo neskôr, o zahraničí zatiaľ len uvažujeme. Stále treba niečo inovovať.
A nie je dnes už na internete všetko? Napríklad ženských magazínov je niekoľko desiatok.
Jedine náš má však súčet čítaností všetkých ostatných (smiech) Tiež si však myslím, že by ich mohli zrušiť, aby sa ľudia nemuseli o ne deliť. (smiech)
A je ešte niečo, čo na internete nie je?
Neviem, keby som to vedel, zajtra to spravím. Jasne, že sa dá, len neviem čo, keby som povedal nie, mohol by som sa prirovnať k Georgeovi Washingtonovi, ktorý povedal: "zrušte patentové úrady, už je všetko vymyslené“. Neverím, že toto, čo je, je dnes všetko. V zásade, čo je internet? To je iba komunikácia, teda jeden jediný námet. Vyžiadate si stránku a dostanete stránku, vyžiadate si dáta a dostanete ich, a otázka teraz je: aké si vyžiadate a aké dostanete. 90 percent vecí, s ktorými sme prišli v roku 2000, je dnes dnešný Facebook, ktorý je novinka.
Postihla hospodárska kríza aj vás?
Postihla nás tým, že niektoré firmy neinzerujú na internete, a to je dnes dosť veľká hlúposť. Priestor je veľký, a je ešte možnosť, aby rástol. Kríza len spôsobila spomalenie nárastu. Ale môže to byť aj pozitívne, keď niekomu škrtnú inzerciu v televízii, možno na internete mu to vyjde.
Ako to robíte, že ste v toľkom strese stále usmiaty?
Ja som sa vždy mračil, usmievam sa len posledný rok. (smiech)
Keď ste predbehli zoznam.sk?
Hej, dovtedy sme tlačili pot a slzy. Ale nie, usmievam sa, lebo sa nám darí. A dnes už všetko klape aj bezo mňa.
Čo teda robíte vtedy, keď vypínate počítač?
Nevypínam počítač, dávam ho do sleep režimu. (smiech)
A vtedy?
Keď ide spať počítač?
Idete spať aj vy a budíte sa rovnako?
Nie, ja sa budím o päť minút skôr. (smiech)
| Kto je Milan Dubec Milan Dubec sa narodil 27. septembra 1980 v Žiline. Už v roku 1997, počas štúdia na strednej škole, začal zbierať prvé skúsenosti s internetom. Po prvých týždňoch založil službu Zoznamka. Po ukončení štúdia v roku 1999 ešte ako nepodnikateľ spustil Pokec.sk a začal hľadať investorov. V roku 2000 založil spolu so spoločnosťou ASSET, a. s., spoločnosť eTechnologies, a. s. V tom istom roku vznikol portál Azet.sk, kde doteraz pôsobí ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Azet.sk, a. s. Portál je dnes jednotkou slovenského internetu. Od roku 2003 doteraz pôsobí v metodickej komisii pre auditovanie slovenského internetu. |