Michal Vilímek mal 15 rokov, ale zachoval sa dospelejšie ako mnohí dospelí. Nebál sa povedať pravdu a povedať ju verejne. Na rozdiel od ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý volil detskú cestu zatĺkania. (perex)
Štýlový mladý muž
Tenisky za 3-tisíc korún, rifle za 6-tisíc. Michal Vilímek, dnes 16-ročný študent odborného učilišťa v Banskej Bystrici, si potrpí na štýl a neľutuje peniaze. "Ak sa mi niečo páči, tak si to kúpim. Nikdy by som si neobliekol nejakú lacnú Čínu," hovorí s úsmevom mladý sebavedomý muž.
Ako dodáva, svoje náročné potreby si dokáže financovať sám. "Víkendy trávim najradšej na píle u známeho, neďaleko mesta. Skladaním paliet sa tam dá za jeden víkend zarobiť aj 1 300 korún. Navyše si tam užijeme kopu zábavy."
Medzi adrenalínom a štvorkolkou
Michal je jedináčik a netají, že sa mu rodičia vždy snažili vyjsť vo všetkom v ústrety.
Rodičia sa pred časom rozviedli, býva s mamou na banskobystrickom sídlisku. Aktívne športuje, reprezentuje školu v basketbale, nevyhýba sa však ani volejbalu či futbalu. "Futbal som však nemohol hrávať súťažne pre problémy s prieduškami. Dokonca som bol preto ako dieťa asi rok na liečení," dodáva mladík, mimochodom, verný fanúšik banskobystrickej Dukly. Výpočet jeho športových aktivít by nebol úplný, ak by sme nespomenuli skoky do diaľky či gymnastiku. "Cvičil som na kruhoch a potom robil takzvaný freestyle -- voľný štýl. To znamená rôzne gymnastické zostavy, saltá, premety, stojky a podobne."
Okrem toho miluje adrenalín. "Jazdil som i cyklokros, ale musel som s tým prestať pre zranenie členka," spovedá sa Michal. Na Vianoce by chcel novú štvorkolku, na ktorej by mohol jazdiť po okolí. Okrem štúdia, práce, športovania a žúrovania s priateľmi si nájde čas i na hlavnú dnešnú zábavu tínedžerov -- internet.
Monitor na monitore
Práve cez internet sa Michal na jar tohto roku, krátko pred absolvovaním celoštátnych testov žiakov deviatych ročníkov základných škôl Monitor 9, dostal k otázkam týchto testov.
"Na pokeci ma oslovil neznámy človek, že má na predaj otázky Monitora. Chcel za to 5 000 korún. Neveril som mu, pretože som nečakal, že by sa testy mohli dostať na verejnosť," spomína Michal, dnes 16-ročný mladík, na osudové virtuálne stretnutie.
Pripomeňme, že išlo o testy, ktoré mali byť prísne utajené. Deviataci celého Slovenska ich píšu naraz v jeden deň, pred ktorým o otázkach, spoločných pre všetkých, vedelo len pár ľudí na ministerstve školstva. Výsledky monitora sú pritom dôležité, mnohé stredné školy totiž podľa nich prijímajú študentov.
Michal napokon svoj náprotivok na internetovom stretnutí nahovoril, aby mu otázky poslal bezplatne. Povedal si, že ich vezme do školy a otestuje ich správnosť. "Dal som to pozrieť i ostatným spolužiakom, veď sme dobrý kolektív. Ale stále som neveril, že to budú skutočne tie otázky, čo sa objavia na monitore. Aj keď na internete sa dá zohnať všetko."
Priznania a prekvapenia
Tie otázky však, čuduj sa svete, sedeli. Michal po skončení testov spolu s kamarátom, ktorý tiež získal časť otázok Monitora, o všetkom povedali svojej obľúbenej učiteľke chémie. "Povedala, že sa musíme sami rozhodnúť, čo spravíme. A tak sme zavolali do Markízy, kde nás odmietli, a neskôr do JOJ-ky, kde sa toho chytili. Mysleli sme si, že budeme slávni," dodáva so smiechom.
To sa mu aj splnilo. Prekvapujúca bola reakcia politikov. Podpredseda vlády pre znalostnú ekonomiku Dušan Čaplovič sa vyjadril, že Michalove výsledky Monitora sa nebudú uznávať pri prijímaní na strednú školu. Že bude musieť robiť prijímačky, písomne i ústne. Toho sa hneď chytila opozícia a zaútočila na vicepremiéra, že chce trestať toho, kto sa zachoval čestne. Naopak, zbabelo sa zachoval minister školstva Ján Mikolaj. Namiesto toho, aby riešil evidentné zlyhanie svojho ministerstva pri ochrane tajných údajov, tváril sa, že sa nič nedeje.
Naučiť sa poslúchať
Michalovi sú politické prestrelky ľahostajné. Žije si svoj život a je s ním spokojný. Sebavedomý, nebojácny, s dušou rebela, vlastným štýlom i názorom. "Michal je dosť tvrdohlavý, čo si zaumieni, za tým ide," hovorí pre HN Michalov otec Ivan Vilímek. Za to, ako sa zachoval v "kauze Monitor", je na svojho syna právom hrdý. "Je veľmi šikovný v športe, inteligentný, obľúbený v kolektíve, taký správny chlap," pokračuje otec v chvále. Nezabudne však dodať, že by radšej videl, "keby dával do štúdia toľko energie čo do ostatných aktivít". Podľa neho by sa chlapec dobre uplatnil pri práci v telekomunikačnom sektore, s počítačmi.
Michal sám by chcel byť vojakom, no ak by ho nezobrali za vojaka, tak policajtom. "Ešte sa len budem učiť na vojenskej škole, a už budem dostávať mesačne 14-tisíc," obhajuje pragmaticky voľbu povolania. Navyše si myslí, že vojenčina by ho bavila. Michal sa zaujíma o zbrane, je tiež zdravo agresívny. "Ak by som mal ísť za policajta, tak by som chcel byť kukláčom," dodáva Michal.
Človeku sa nechce veriť, že by sa jeho rebelantská povaha dokázala podriadiť prísnej disciplíne vojenského remesla. "Na povely by som si musel zvyknúť," hovorí so smiechom. Poslúchať autority sa totiž dá naučiť. Dúfajme, že to nebude Michalov prípad.