Pseudonym si vytvoril kombináciou dievčenského mena svojej mamy Charlton s menom svojho nevlastného otca Heston. Stal sa legendou nielen na filmovom plátne, ale aj medzi aktivistami za ľudské práva, ochrancami umenia či bojovníkmi za práva na držanie zbrane. Herec Charlton Heston, vlastným menom John Charlton Carter, zomrel v sobotu 5. apríla vo veku nedožitých 84 rokov. "Svoje životné úlohy hral s úžasnou vierou, gurážou a dôstojnosťou," napísala Hestonova rodina vo vyhlásení.
Hanblivý chlapec
Plachého hanblivého chlapca Johna by nikto nikdy nenazval oscarovým hercom. V prvých rokoch jeho života tomu ani nič nenasvedčovalo. Až keď sa z michiganského vidieka s rodinou presťahoval na predmestie Chicaga, svet sa začal krútiť úplne inak. John začal hrať americký futbal a zapísal sa aj na divadlo.
Na svoj debut nemusel čakať dlho - už v čase vysokej školy natočil nemý 16 mm film, adaptáciu románu Henrika Ibsena Peer Gynt. O pár rokov neskôr si zahral Marca Antonia v prvej verzii Shakespearovho Juliusa Ceasara - už aj so zvukom. Po vojne sa dostal priamo na Broadway, kde naňho čakal skutočný debut - hra Antonius a Kleopatra.
Bol jeden z prvých hercov prestížneho divadla, ktorým sa podarilo preraziť na poli televízie, a neskôr aj filmu. Počas svojej bohatej hereckej kariéry si zahral v 62 filmoch. Vďaka postavám, ktoré hral, reprezentoval Heston desiatku etník, a na filmovom plátne precestoval niekoľko tisícročí. "Hral som kardinálov a kovbojov, kráľov a quarterbackov, prezidentov a maliarov, policajtov a podvodníkov," uviedol raz Heston. "Charlton je ideálnym predstaviteľom hlavnej úlohy do eposu. Okrem jeho fyzických atribútov dokáže jazdiť aj na koni, používať meč, voz, oštep - jednoducho všetko. Je neuveriteľný. Dajte ešte naňho tógu a je perfektný," povedal o hercovi režisér filmu Cid Anthony Mann. Práve táto všestrannosť a talent mu splnili sen - v roku 1959 vyhral Oscara za snímku Ben Hur. Zarytý aktivista
Filmový Ben Hur bol legendou aj v reálnom živote medzi obyčajnými smrteľníkmi. Odjakživa bol zarytým aktivistom za ľudské práva, od roku 1965 sa šesťkrát stal prezidentom Screen Actors Guild (Zväz televíznych hercov), rovnako aj predsedom Amerického filmového inštitútu. Bývalý americký prezident Ronald Reagan si práve Hestona vybral ako spolupredsedu Jednotky Bieleho domu pre umenie a humanitu. Guru umenia a humanity tak v roku 1977 získal cenu Jeana Hersholta, ktorú udeľuje Akadémia celovečerného filmu a vied. Ako delegát kultúry reprezentoval Spojené štáty na Berlínskom filmovom festivale.
Charlton Heston bol rovnako aj nadšencom pre zbrane. Počas štyroch volebných období sa stal prezidentom Národnej streleckej asociácie. Heston tri razy navštívil americké jednotky vo Vietname.
V roku 2002 vydal všeobecné stanovisko, v ktorom oznámil, že má príznaky Alzheimerovej choroby. "Pre herca neexistuje väčšia strata, ako strata publika," napísal Heston v stanovisku. "Ak uvidíte neistotu v mojom kroku, ak vaše meno nedokáže prejsť mojimi perami, viete prečo. A ak vám poviem vtip po druhý raz. Prosím, ... smejte sa," dodal.
Z filmografie
Július Caesar (1950)
Desať prikázaní (1956)
Ben Hur (1959)
Planéta opíc (1968)
Antonius a Kleopatra (1972)
Traja mušketieri (1973)
Zemetrasenie (1974)
Bitka o Midway (1976)
Ostrov pokladov (1990)