Niektorí súťaž považujú za gýč a prehliadku ľahkého popu, hudobníci aj za šancu preraziť. Veď inak by sa do súťaže azda neprihlásilo takmer 200 muzikantov, z ktorých potom hudobní dramaturgovia Slovenskej televízie vybrali päťdesiatku semifinalistov. Tí budú v piatich kolách bojovať o divácku aj porotcovskú priazeň. A to s pesničkou, ktorá dosiaľ nemohla byť zverejnená, takže si vypočujeme úplné novinky. Fanúšikovia pred obrazovkami pomocou esemeskového hlasovania posunú do finálového kola dvoch spevákov a porota jedného. Na galavečere potom budú o prvenstvo a účasť na medzinárodnej šou bojovať 15 interpreti. O tom, kto našu krajinu bude reprezentovať 14. mája na semifinále v Moskve, rozhodnú teda diváci. Aj preto možno predpovedať, kto z našich spevákov by sa mohol ocitnúť medzi horúcimi kandidátmi. Keďže v semifinálovej zostave sa nachádzajú aj známi hudobníci a kapely Desmod či Komajota, speváci - Peter Cmorik, ktorí majú na konte aj ocenenia Slávik, isto budú mať prevahu pred menej známymi muzikantmi. Koniec koncov, aj o zisku Slávikov rozhoduje verejnosť, takže hlasovanie o finalistov na Eurovíziu by mohlo dopadnúť podobne.
Medzi semifinalistami sa objavia aj hudobníci, na ktorých sa už pomaly aj zabudlo, ako napríklad duo Júlia a Peter Hečkovci či kapela Metalinda na čele so spevákom Paľom Drapákom. Súťaž berú ako šancu na návrat do hudobného biznisu aj superstaristi, ktorým sa nepodarilo "zväčšiť“ svoju hviezdu po skončení súťaže. Zabojujú teda aj Robo Šimko, Petra Kepeňová, Peter Kotuľa, Jakub Petraník, Barbora Balúchová, Peter Bažík či Michal Chrenko. Ich šance však nie sú príliš veľké, keďže mnohí sa hneď po skončení SuperStar vytratili do neznáma. Šťastie však skúsia aj ich ostrieľanejší kolegovia ako Katarína Koščová, Miro Jaroš, Tomáš Bezdeda a Martina Šindlerová.
Nebudú chýbať ani technicky zdatní speváci ako Robo Opatovský či Andrea Zimányiová, ktorí však verejnosť zatiaľ veľmi neoslnili žiadnym veľkým hitom. A na zozname je aj niekoľko neznámych mien či kapiel, ktoré hrajú skôr alternatívnu muziku, ako Hudba z Marsu či Quasimondo, za čo však možno dramaturgov pochváliť.
"STV je schopná takéto národné kolo zrealizovať. Mohli by sme, samozrejme, sami, bez národného kola, vybrať či určiť pesničku a niekoho, kto bude reprezentovať Slovensko, je to tá najšetrnejšia možnosť, ktorú sme si nevybrali len preto, aby sme súťaž mohli čo najširšie otvoriť, a tak ukázať veľký potenciál autorov a interpretov, ktorých na Slovensku máme. Chceme, aby sa do hlasovania zapojili aj diváci, ale do národného finále prizveme aj odbornú porotu. Do veľkého finále musíme poslať to najlepšie. Tu už nejde len o nášho národného víťaza, ale o nášho dôstojného národného reprezentanta,“ hovorí programový riaditeľ STV Roman Lipták. Napríklad Česká televízia sa po fiasku s kapelou Kabát, ktorú vybrali diváci a napokon skončila na medzinárodnom semifinále ako posledná, rozhodla vynechať semifinálové kolá s hlasovaním ľudí a priamo nominovala rappera Gipsyho.
Predsedom našej poroty bude superstarovský Laco Lučenič, členmi Marcel Palonder, Katarína Hasprová, Mirka Brezovská a Tóno Popovič.
Slovensko sa na Eurovízii zúčastnilo štyrikrát. Najúspešnejším bol Marcel Palonder, ktorý sa v roku 1996 umiestnil na 18. mieste. V roku 1993 nás reprezentoval Elán, ktorý sa neumiestnil, o rok neskôr skončila ako devätnásta Tublatanka a v roku 1998 Katarína Hasprová ako 21.
Veľká cena Eurovízie vznikla v roku 1956 a odvtedy sa traduje, že sa vždy koná v krajine víťaza. Napriek tomu, že víťazstvo v nej znie sľubne, keďže víťaza spozná vyše 100 miliónov divákov na celom svete, Eurovízia neznamená okamžitý úspešný štart do hudobného sveta. Nie všetci víťazi Eurovízie sa stali slávni a známi, mnohí sa do žiary celosvetových reflektorov nedostali. Podarilo sa to len veľmi málo víťazom 53 ročníkov. Eurovízia napríklad naštartovala obrovskú slávu legendárnej švédskej kapely ABBA, ktorá tu v roku 1974 zvíťazila so skladbou Waterloo. K úspešným nositeľom eurovíznej ceny patrí aj Celine Dion. No ak by sme sa v ankete opýtali, kto vyhral minulý či predminulý rok, odpovedí by sme sa azda ani nedočkali.
"Eurovízia mala možno v 70. a v polovici 80. rokov relevantný vplyv na medzinárodnú hudobnú scénu. Ale v súčasnosti to tak už nie je. Celá estetika Eurovízie, pesničky, ktoré sa tam prezentujú, sú mimo súčasných hudobných trendov. Myslím si, že je to už prežitok,“ hovorí pre HN hudobník a producent Oskar Rózsa. A okrem ABBY si tiež nedokáže spomenúť na ďalších víťazov. "Eurovízia môže pomôcť, ale v princípe človek musí mať to nadanie v sebe. A vtedy možno Eurovíziu ani nepotrebuje,“ dodáva.
Podobný názor má aj Rado Meša z vydavateľstva Universal Music. "Každá krajina, ktorá do Eurovízie prihlási a pošle pesničku, dúfa, že sa tá pesnička uchytí v rámci európskeho víťazstva. Ale netrúfam si povedať, aký to môže či nemôže mať dosah. Len niekoľkým interpretom sa počas vyše 50-ročného trvania Eurovízie podarilo posunúť svoju kariéru ďalej do sveta,“ hovorí pre HN Meša s tým, že takýchto ľudí možno spočítať na prstoch jednej, azda dvoch rúk. Navyše, v posledných rokoch sa Eurovízia zmenila zo speváckej súťaže na veľkú šou. A je teda viac ako predvádzaním speváckych talentov prezentáciou rôznych úletov jednotlivých krajín. Minuloročný víťaz Rus Dima Bilan mal napríklad na javisku klzisko, na ktorom mu na hudbu tancoval svetový krasokorčuliar Jevgenij Pľuščenko a s ním aj jeho dvorný huslista Edvin Márton na stradivárkach. V roku 1998 sa víťazkou stala izraelská speváčka Dana International - zmenená operáciou z muža na ženu. Pred dvoma rokmi bodoval u divákov ukrajinský šoumen Verka Serďučka, ktorý bol preoblečený za moletnú dámu. A v roku 2002 Slovinsko reprezentovala kapela transvestitov.