Ruský vesmír začína v kazašskej stepi / Ruská sci-fi v kazašskej stepi

Vesmírny satelit Sputnik, prvý človek na obežnej dráhe či najznámejšia vesmírna stanica Mir. A všade naokolo púšť, teda pardon, step. Víta vás Bajkonur, hviezdne mestečko, ktoré bolo a je najvýznamnejšou základňou pre dobývanie vesmíru.

Čakať od návštevy bajkonurského kozmodrómu pozitívny či dokonca príjemný estetický zážitok sa určite nevyplatí. Vyprahnutá stepná krajina, posiata odpaľovacími rampami, vyzerá ako po tretej svetovej. Na máloktorom mieste na svete však má človek pocit, že je svedkom sústavnej technologickej revolúcie. Ako pri jednom z mála produktov studenej vojny táto sláva trvá dodnes.
Na mieste stretávam ruských generálov a zástupcovia európskych a amerických technologických firiem, ktorí ma svorne presviedčajú, že budúcnosť vesmírneho programu už nie je vo vojenstve, ale v rozširovaní civilných služieb, ako je napríklad mobilné telefonovanie či televízia. Priebeh medzinárodných vesmírnych projektov je vraj dnes voči politickým konfliktom imúnny. Prezident americko-ruskej joint-venture International Launch Services (ILS) Frank McKenn poukazuje na to, že komerčný vesmírny biznis neovplyvnila ani vojna v Gruzínsku."ILS vypustila satelit do vesmíru aj v auguste, krátko po konflikte. Náš biznis robíme už 15 rokov a stretli sme sa s viacerými druhmi režimov, politických lídrov, finančných kríz a rôznych konfliktov,“hovorí šéf firmy, ktorá na objednávku vynáša družice na vlajkovej ruskej rakete Proton. Počas krátkeho pobytu nenachádzam nikoho, kto by tvrdil niečo iné.

Bajkonur nie sú len hviezdy
Po pristátí lietadla na bajkonurskom letisku Jubilejnij mám zakázané fotiť. Základňa totiž Rusom otvára nielen brány vesmíru, ale cez vojenský program aj k politickému vplyvu v regióne a vo svete. Akékoľvek informácie o nej si starostlivo strážia.
Uvítacia colná kontrola v búdke s parametrami unimobunky trvá krátko. Asistujú pri nej, niekedy mám pocit, že ju aj riadia, naši ruskí sprievodcovia. Pripomínajú zákaz fotenia aj počas transportu k odpaľovacej rampe, ktorá má o pár hodín vypustiť nový satelit pre televízne vysielanie v Európe.
V tejto plochej krajine sa končí horizont vo vzdialenosti niekoľkých desiatok či stoviek kilometrov, tam, kde sa z pohľadu ľudského oka zaobľuje planéta. Cieľ týchto ľudí sa tak nikdy nedozviem. Máme možnosť rozumieť len tomu, čo nám dovolia Rusi. Vraj možno uvidíme stepného orla, ktorý je národným symbolom a súčasťou štátnej vlajky, alebo stepné ťavy či kone. Mne sa zo zvieracej ríše počas transportov ukáže len jeden potkan.
Cesty, po ktorých prechádzame, sú staré a postavené z panelov. Hýbeme sa pomaly a nepohodlne mŕtvou krajinou, ktorú pretína sieť železníc, nekvalitných ciest a elektrických vedení. Naším cieľom je jedna z pätnástich odpaľovacích rámp pre vesmírne telesá. Pri rakete ma vojaci prísne napomínajú vtedy, keď k nej pristúpim príliš blízko, ale aj keď fotím niečo iné ako samotné odpalisko.

Vedecká áno, fikcia nie
Bajkonur pôsobí čarovne a skľučujúco súčasne. Čarovne svojím sci-fi šmrncom, ktorý je do bodky pravdivý, skľučujúco nehostinnosťou tunajšieho kraja a jeho rovinatosťou, kvôli ktorej sa takmer nedajú odhadnúť vzdialenosti medzi jednotlivými bodmi na obzore. Perfektné miesto na vesmírnu základňu, oceňujú voľbu ruských politikov 50. rokov návštevníci Bajkonuru, s ktorými absolvujem nepohodlnú cestu autobusom.
Bývalý Leninskyj či Zvezdograd, známy aj pod názvom Tyuratam, nie je mesto, ktoré by žilo samo pre seba. Napriek tomu, že leží v Kazachstane, o jeho osude rozhodujú naďalej Rusi, ktorí zaň bývalej sovietskej republike platia nájom. Pár rokov po rozpade zväzu, keď Bajkonur skončil za hranicami územia svojich stvoriteľov, začalo vesmírne mestečko upadať. Zmena prišla, keď sa nakoniec obe krajiny dohodli na dlhodobom prenájme.
Hoci je región riedko obývaný, Rusi a Kazaši si už raz kvôli havárii rakety skočili do vlasov. V septembri 2007 zamorilo palivo z Protonu podľa kazašských politikov až 32-tisíc hektárov pôdy. Problém sa síce vyriešil peňažnou kompenzáciou, no úvahy o presune vesmírneho centra na ruské územie neustali. Ani miestnym obyvateľom prelety rakiet nad ich hlavami neimponujú. Práve ruský vesmírny program však priniesol do tejto lokality život a nebývalú prestíž.

Gagarin nezomrel...
...žije vo svojom múzeu. Práve tam máme stráviť nasledujúcu zhruba hodinu. Dvojposchodovú budovu obklopujú makety rakiet, ale aj skutočné stroje, ktoré navštívili vesmír, napríklad legendárny raketoplán Buran (po rusky snežná búrka), ktorý mal byť pýchou ruskej kozmonautiky, no vzlietol len raz a jeho ďalší rozvoj padol spolu so sovietskym impériom.
Interiéru múzea, napriek tomu, že sčasti patrí vesmírnej technike, dominujú fotky kozmonautov a politikov. Zo stoviek tvárí na nich spoznávam Gagarina, ruských prezidentov a niektorých sovietskych vodcov. V múzeum Jurija Alexejeviča stále cítiť úctu k fotografiám a bustám dobových osobností. Ďalšou métou je hotel s príznačným menom Sputnik, kde máme necelé dve hodiny na spánok. Jedinú príležitosť na stretnutie s bajkonurskými Kazachmi tak obmedzujeme na vybavenie nutných dialógov s exotickými hotelovými recepčnými a čašníčkami. Pred odpálením 339. rakety značky Proton nás ešte čakajú ďalšie kilometre hrboľatej cesty.

Americké filmy niekedy neklamú
Po dvojhodinovom spánku v hoteli s prízračným menom Sputnik vyrážame za"vesmírnym dobrodružstvom“. Pred odpálením 339. rakety značky Proton rakety nás ešte čakajú ďalšie kilometre hrboľatej cesty. Rusi, s ktorými prichádzame do styku, dokonale pripomínajú postavy ruských kozmonautov a agentov z amerických filmov - žoviálnych chlapíkov s exotickými tvárami, ktorí vo filmoch vyriešia technický problém kladivom a pijú pri tom vodku. Stereotyp, o ktorom som si vždy myslel, že je len výplodom filmárov. Ak však tieto predsudky majú nejaký pôvod, je tu, uprostred Ázie, kde sa ruská kultúra zmiešala so stepnými národmi.

Vesmír sa otvára
Ľudia, ktorí už vypustenie rakety zažili, ma pripravujú na obrovskú žiaru, ktorá rýchlo stúpa k nebesám. Mne tento zážitok prekazila hustá hmla. Počas nasledujúcich hodín, kým sa satelit neustáli na obežnej dráhe, sa musím uspokojiť s tvrdením, že cesta rakety je vo všetkých fázach úspešná.
Jeden z novinárov na to ironicky poznamená, že poruchy satelitov väčšinou prichádzajú až v čase, keď sa satelit dostane na orbitu, teda preč z dohľadu škodoradostných žurnalistov. O poruchovosti satelitov a následkoch takýchto zlyhaní sa dozvedám od Francúza, ktorého mi predstavili ako poisťovateľa vesmírnych objektov. Nechcel, aby som spomínal jeho meno, ochotne mi však vysvetlil základné princípy fungovania svojej práce. Na satelity sa podľa neho dáva ročná záruka."Ak satelit funguje bez problémov, zarábam,“vysvetľuje,"ak sa vyskytnú poruchy, prichádzam o peniaze.“Neuveriteľný príbeh, ktorý dokonale zapadá do sci-fi kontextu stredoázijskej polopúšte.
Francúz odhaduje, že na obežnej dráhe sa"usadí“bez akéhokoľvek problému zhruba 80 až 90 percent vypustených satelitov. Rovnaké čísla uvádzajú aj viaceré internetové zdroje Zvyšok sú drobné poruchy, ktoré kryje poisťovňa. Do istej miery sa riziko podľa neho odhadnúť dá, z veľkej časti je to však lotéria. Každé zlyhanie významného projektu dvíha aj poistné pre budúce satelity. Samotný Proton zlyhal v uplynulých troch rokoch trikrát. Napriek tomu ich len počas minulého roku do vesmíru odišlo vrátane jedného havarovaného osem.

Studená vojna skončila
Vesmírne preteky (po anglicky space race) už nie sú zápasom medzi Východom a Západom. Existuje svetový trh spoločností, ktoré sa špecializujú na výrobu satelitov, konkurencia firiem, ktoré vyrábajú a odpaľujú nosné rakety, konkurencia lokalít, z ktorých sa rakety odpaľujú, či separátny poistný trh pre vesmírne objekty. Na zoznam veľmocí v tomto zápase sa derú Číňania, Indovia či Japonci. Každé zlyhanie ruského či amerického vesmírneho projektu týmto krajinám nahráva. Frank McKenna si myslí, že výhodou dvoch"starých“superveľmocí sú skúsenosti a dlhodobý výskum. Aj keď je pri využití satelitov čoraz dôležitejšia ich komerčná prevádzka, aj v budúcnosti budú podľa neho kľúčové vládne investície.
"Trend je, že technológie sa vyvinú najskôr na vládnej úrovni, následne sa znížia náklady na ich využitie a biznis sa stane profitabilným aj na komerčnom trhu. To zahŕňa aj výrobu nosných rakiet,“hovorí McKenna.
A od vlády, v tomto prípade tej ruskej, závisí aj život v Bajkonure. Predstava, že by toto pôsobivé miesto opustilo niekoľko desiatok tisíc miestnych obyvateľov, po ktorých by tu zostali len obrovské odpaľovacie monštrá, výrobné haly a zanedbaná infraštruktúra, je oveľa viac mrazivá ako dojmy z návštevy Bajkonuru v čase, keď bol stále fungujúcou bránou do vesmíru.