Vydať šiesty štúdiový album sa nepodarí hocikomu. Ak do úvahy vezmeme fakt, že lídrom skupiny je bývalý bubeník Nirvany, je v úplnom poriadku, ak sa zjavia určité pochybnosti. História partičky zo Seattlu sa nepriamo napája na koniec večných orgií v Nirvane, očistec a nakopnutie hudobnou múzou. Zdĺhavý proces, z ktorého sa Daveovi Grohlovi podarilo bez problémov vyviaznuť, sa však neskončil fiaskom. Ba práve naopak -- z najmenej známeho člena kultovej skupiny sa "vykľul" jeden z najlepších rockerov.
Do šestice všetko dobré
Foo Fighters majú za sebou dvanásť úspešných rokov existencie, počas ktorých nahrali šesť štúdiových albumov. Na strunu si však ani zďaleka nebrnkli poslednýkrát. Nový album prichádza dva roky po jeho štúdiovom predchodcovi In Your Honor a rok po koncertnom Skin And Bones. To však neznamená, že na albume sú narýchlo "zbúchané" piesne. Práve naopak. Dave Grohl sa opäť raz vybúril. Už dávno totiž neplatí historka, ktorú zvykol ešte za čias Nirvany vravieť: "Čo povie bubeník predtým, ako ho vyhodia? Čaute chalani, neskúsime jednu z mojich piesní?" Navyše, rozhodnutie vydať sa do nepreskúmaných vôd sa štvorici "bojovníkov" naozaj vyplatilo.
Doznievanie Nirvany
Nový album si okrem songov na starý známy spôsob a la Grohl -- Erase/Replace, Let It Die, Come Alive, The Pretender či Cheer Up, Boys (Your Make Up Is Running) potrpí aj na hudobné novinky. A tak sa prvýkrát spod Grohlových prstov rozozvučí aj piano, a to hneď v dvoch songoch Home a Statues. Ani "vybrnkávačka" The Ballad of the Beaconsfield Miners nepatrí do repertoáru ostrieľaných rockerov. Na jej nahrávanie si multiinštrumentalista Grohl prizval gitaristku Kaki King. Typické nirvanovské pozostatky z predchádzajúcej tvorby sa pomaly vyhladzujú. Aj napriek tomu, že Daveov podpis je nezameniteľný, štvorica rockerov sa prehupla do druhej etapy tvorby a stavila na miestami až uhladený, stále však "grohlovsky" dobrý rock'n'roll.
Raz a navždy
Európska verzia nového albumu by mala okrem 12 skladieb obsahovať aj bonusovú pieseň Once and For All. Grohl sa pri práci na novom albume nechal inšpirovať 70. rokmi, najmä Led Zeppelinom či neskorými Beatles. Vyslovene sa snažil, aby album znel tak "staro a špinavo". Echoes, Silence, Patience and Grace síce nie je najlepším albumom, a určite neporazí predchodcu spred desiatich rokov The Colour And The Shape, ale očividne má tendencie zaradiť sa medzi to najvyzretejšie a najlepšie, čo americkí rockeri nahrali.