Hokejového brankára Jána Lašáka poznám už od jeho detských rokov -- niekoľkokrát sa totiž zúčastnil na mnou vedenej hokejovej škole. Neskôr sme sa stretli v juniorskej reprezentácii a v národnom tíme 20-ročných. Na základe svojich schopností sa napokon dostal v roku 2000 do A-mužstva Slovenska a spolu s brankárom Pavlom Rybárom sa zaslúžil o zisk striebra. Odvtedy sa stal až na pár výnimiek trvalou súčasťou našej reprezentácie. Aj keď úspech každého z nás niekam posunie a nejako ovplyvní, Jano Lašák zostal v mnohých parametroch rovnakým chalanom, ktorým bol na začiatku kariéry s mnohými túžbami a predstavami. Páči sa mi jeho príkladný vzťah k rodine a starostlivosť o deti -- vidieť, že rodina je pevnou súčasťou jeho života. Vyznáva hodnoty typického kresťana, ktorý by mohol byť v 21. storočí príkladom toho, ako by mal človek žiť.