Kamil Puskailer sedí vo väzení za vraždu vlastnej manželky, ktorú nespáchal. Aspoň tak to tvrdí. Koniec koncov, ako každý, kto je v base.
Čitateľ postupne odkrýva skladačku Kamilovho života. Toho "predtým", než sa za ním zabuchli "masívne oceľové dvere", a zároveň toho "potom". Udalosti dávnej minulosti skladá pre nás samotný Puskailer -- prostredníctvom "pamätí" písaných priamo vo väzení. Dozvedáme sa o jeho vzťahu s manželkou Júliou, spoznávame, ako ho ovplyvnil vtedajší socializmus, zoznamujeme sa s postavami, ktoré budú pre vývin manželského zväzku a aj pre ďalší osud prípadu rozhodujúce. Spoznávame pestré ľudské charaktery aj okolnosti osudnej noci, počas ktorej Júlia zomrela -- nevedno, koho rukou.
Oneskorený nástup vyšetrovateľa
Postupné zžívanie sa Kamila s väzenskou celou zasa sledujeme s tradičným odstupom rozprávača. Prostredie väzenia opisuje Dán naozaj autenticky -- pocity nováčika, pravidlá, ktoré je nutné sa naučiť, aby človek "prežil". Puskailer, docent matematiky a fyziky, sa im prispôsobí pomerne rýchlo, hoci nie bezbolestne.
Až po tom, čo sa oboznámime s časťou Kamilovho príbehu, vstupuje na scénu Dánov "dvorný" detektív Richard Krausz. Po tom, čo sa dostane ku Kamilovmu rukopisu, rozhodne sa bližšie pozrieť na zabudnutý prípad...
Dominik Dán je v opisovaní policajného vyšetrovania a najmä väzenského prostredia mimoriadne presvedčivý. Práve autentickosť, vyplývajúca z jeho skutočného povolania, sa stala akýmsi poznávacím znakom všetkých jeho diel. Čitateľ dôveruje jeho vyšetrovacím metódam, jeho romány sú vynikajúcou sondou do slovenského policajného prostredia (napriek tomu, že dej nikdy nemá presnú lokáciu). Stávame sa svedkami policajných dialógov, ich občas drsného humoru a šťavnatého jazyka, ktorý má Dán, ako jeden z nich, hodnoverne odpozorovaný.
Šanca pre detektívku
Ako spisovateľ však občas zachádza do príliš zbytočných detailov či obsiahlych opisov, ktoré dej miestami zbytočne zdržujú. Na druhej strane treba oceniť narábanie s rôznymi perspektívami rozprávača, vďaka ktorému Dán dokazuje, že mu nejde iba o to, aby zaujal napínavým dejom, ale pohráva sa aj s literárnou formou.
Podľa milovníka a znalca detektívok Kornela Földváriho je najlepšia detektívka tá, kde príde odhalenie páchateľa až s poslednou vetou. U Dána príde niekedy, žiaľ, skôr. Avšak mnohé z ďalších podmienok -- dôveryhodné postavy či zaujímavé vzťahy medzi nimi -- spĺňa. "Jeho sila je najmä v tom, že pozná prostredie, ovláda situácie. Potreboval by však prísnejšieho redaktora, ktorý by ho viac držal pri hlavnej línii," zhodnotil Dána pre HN Földvári.
U nás nemáme detektívkarskú tradíciu. Viac ako hľadanie vraha sa na stránkach kníh v minulosti cenila poézia či filozofovanie. Dominik Dán ukazuje, že detektívny žáner na Slovensku má šancu. Veď jeho Cela číslo 17 sa v predajnosti šplhá už k číslu 10-tisíc...
StoryEditor