Šajkovac, Golanské výšiny -- Je skoro ráno a my prilietame do Kosova. Vonku je sneh a zima ako v ruskom filme. Cestou na základňu Šajkovac, kde bývajú naši vojaci, míňame množstvo novopostavených, neomietnutých domov. Kým nie je dostavaný, nemusia zaň platiť dane a tehly majú vraj domáci zadarmo od Európskej únie. V Kosove tak nastal stavebný boom. Našich vojakov majú domáci radi. Keď idú okolo, pýtajú sa, či im nie je zima. Uvaria čaj alebo kávu a pomôžu, keď treba. Takmer dve stovky príslušníkov slovenskej jednotky budú na Vianoce v Kosove. Dovolenky už majú za sebou a domov pôjdu až na budúci rok. Vianoce si však urobia po svojom. "Rozhodne som pre nich niečo nachystal, ale keby som to povedal, už to nebude prekvapenie," hovorí veliteľ našej jednotky Milan Slezák, ktorý v misii strávi svoje prvé Vianoce.
V podstate ako rodina
Veliteľ s úsmevom sľubuje, že vojaci cez sviatky nebudú mať rozcvičku. "Nachystané sú aj darčeky." Smutno za domovom asi bude mladej vojačke vo funkcii starší dôstojník, Zuzane Miženkovej. Doma ju čaká rodina a snúbenec. "Človeku je trochu ľúto, že netrávi sviatky s najbližšími, ale sme tu v podstate ako rodina, takže si tých blízkych tak trochu nahradíme." Zuzana je v skupine, ktorá pomáha domácemu obyvateľstvu. Len nedávno aj sama roznášala darčeky. "Vďaka jednému projektu sme rodinám, ktoré žijú vo veľmi zlých podmienkach, zabezpečili oblečenie a materiálne zabezpečenie pre deti. Bolo vidno, že sa tešili z toho, že niekto im niečo dal." Ďalší vojak, Branislav Bugár, tvrdí, že mu na sviatky za rodinou až tak smutno nebude. "Každý má svoje Vianoce. Teraz sme tu a musíme sa s tým zmieriť." V misii je tiež po prvý raz. "Uvidíme, ako to nakoniec budeme prežívať."
Koláčiky namiesto striptérok
Pred sviatkami chodí už tradične vojakov navštíviť aj šéf rezortu. "Je veľmi dôležité prísť práve v takých citlivých obdobiach. Sviatky vnímajú citlivejšie, pretože nemôžu byť doma s rodinami tak ako ostatní." Tentoraz však bola návšteva Františka Kašického trošku iná. Zo sebou si totiž priviedol aj manželku a tá zasa svoj špeciálny darček. Pôvodne síce Alena Kašická manželovi radila, aby do Kosova zobral striptízové tanečnice, keď s návrhom nepochodila, dohodli sa, že pani ministrová upečie vianočné koláče. Veľkú tortu v tvare podkovy pre šťastie dostal aj veliteľ jednotky, ktorý v misii oslávil narodeniny. Tanečnice napokon boli tiež, na sebe však mali kroje. Patrili totiž do armádneho súboru Jánošík a našim vojakom sa rozhodne páčili. Od ministra dostali vojaci praktické darčeky. "Vojaci si tam nájdu niečo, čo v tejto zime využijú -- šály, rukavice, čiapky a dobre im určite padne ja termoska."
Jeden sa tešil, ostatní závideli
Ďalšie prekvapenie mal Kašický nachystané pre jedného vojaka v misii na Golanských výšinách v Sýrii. Priamo až na slovenskú strážnu pozíciu mu tajne doviezol priateľku Janku. Mladý sympaťák Martin Nedúchal zostal zaskočený a najprv sa asi aj trošku hanbil. Frajerke dal len bozk na líce a veľmi sa k nej nemal. Ťažko sa čudovať, keď sa na vás dívajú desiatky párov očí, veliteľ, minister a prezident Ivan Gašparovič. Po chvíľke už však šok opadol a všetko bolo v poriadku. "Teším sa, len si myslím, že ostatní chlapci mi asi závidia." Plán skrsol ministrovi v hlave ešte pred dvoma týždňami, keď sa s dvojicou zoznámil pri rozlúčke pred odchodom do misie. "Rozprávali sme sa, či ho tak ďaleko pustí a či by sa sem nechcela ísť pozrieť. Ona povedala, že pre ňu je to nesplniteľný sen."
Kapustnica na výšinách
Napokon sa dohodli, že rezort cestu zariadi. "Vtedy tomu asi neverila ani ona, ani vojak. Aj takto sme urobili trošku predvianočnú atmosféru, že aspoň jeden vojak mohol mať pri sebe priateľku a pobozkať ju v tomto predvianočnom období." Už teraz Kašický špekuluje, ako svoje tohtoročné prekvapenie tromfne o rok. "Príkladom je pán prezident -- ten keď bol na návšteve v Kosove, zobral všetkých rodinných príslušníkov." Aj teraz bol hlavný veliteľ ozbrojených síl s návštevou misie spokojný. "Pri rozhovoroch s veliteľmi som počul na našich vojakov len chválu. Aj pri rozhovore so Sýrčanmi som dostal odpoveď, že sú to dobrí chlapci." Na pozícii už majú naši vojaci aj vianočný stromček. "Už ho len vyzdobiť a prichystať vianočný stôl. Dúfajme, že sa nám podarí aj kapustnica. Pripravíme si ju sami, máme kyslú kapustu, hríby a klobásku. Kapor nebude, ale je tam náhrada, filé," teší sa jeden z vojakov.
V službe aj počas sviatkov
Lekár slovenského kontingentu Vladimír Krempaský má za sebou už tri misie. Na vlastnej koži zažil africkú Eritreu aj Irak. Prípravu na vianočné sviatky tak už neprežíva tak veľmi ako predtým, nie je to totiž prvý raz, čo bude počas nich ďaleko od rodiny. "Dni sú tu pomerne rovnaké, nezáleží na tom, či je streda alebo nedeľa. S kolegom budeme slúžiť aj počas sviatkov." Vojenskí lekári pomáhajú aj domácim. Často liečia napríklad popáleniny u malých detí. "Priniesli chlapčeka, ktorý mal necelých päť rokov a popálené nohy v štyridsiatich -- päťdesiatich percentách. Základné ošetrenie urobíme tu a v niektorých prípadoch si ich pozývame aj na kontroly a preväzy. Možnosti u nás sú asi lepšie ako v lokálnych nemocniciach." Tridsaťpäťročný Košičan má doma rodinu a päťročného synčeka. "Našťastie už dnes funguje internet a telefóny, takže to nie je také ťažké, ako kedysi."
StoryEditor