Pieseň Kristínka sa stala hitom. Osud gitary, na ktorej ju vybrnkal, je vo vašich rukách. "Gitaru darujem do dražby na dobročinné účely," hovorí pre HN Peter Nagy.
Porozprávajte v stručnosti príbeh gitary, na ktorej ste legendárny hit Kristínka vybrnkali...
Mne sa vždy páčili balady s gitarou. Som romantik a, žiaľ, nikdy som sa z toho nevyliečil. Tú pieseň som napísal spolu s kamarátom a vtedajším producentom Julom Kinčekom, ešte keď sme boli na vojne vo Vojenskom umeleckom súbore. On doniesol krásny zaujímavý refrén a ja som dorobil slohy a text. To sme ešte netušili, že to bude taký veľký hit, ktorý budú generácie muzikantov spievať a prerábať na svoju podobu.
Kristínka je krásnosmutný príbeh, ktorý sa klebetami národa stal skutočnosťou. Kedy ste konečne povedali ľuďom, že to bola vaša láska?
Ja rozchody znášam ťažko, tak som do príbehu napasoval jednu moju bývalú lásku, aj keď ona, našťastie, stále žije. Ono je lepšie po rozchode nechať niekoho, obrazne povedané, "zomrieť" vo svojom vnútri a nechať si len pekné spomienky. Láska sa späť na kamarátstvo premeniť nedá. Je to nevratná "operácia", ak mám byť presný.
Pomáhať deťom je veľmi dôležité. Máš osobný príbeh s dieťaťom, ktorému si v jeho ťažko zdravotnom rozpoložení pomohol?
Pred Vianocami som hral v Trnave na benefičnom koncerte pre postihnuté deti, ktorý organizovali moji kamaráti Patrik Herman a Eňa Vacvalová. Mám rád pocit, keď nemusím, ale chcem -- a ten som mal, keď som v Trnave hral. Nemusel som, ale pomohol som. Tie postihnuté deti spievali moju pieseň pre deti Vianoce, Vianoce a ja som cítil, že je to pre mňa viac než honorár. Zvlášť preto, že obyčajná ľudskosť ide kamsi do stratena... Rozhodol som sa, že moju milovanú gitaru darujem do dražby na dobročinné účely pre nadáciu pre choré deti. Bez pátosu a gýčových vyhlásení, ktoré už aj tak nikto nepočúva, lebo naša doba je taká, ako spievam v jednej svojej piesni: "doba je hluchonemá voči vidiacim".
Veríte tomu, že ak naplníte štadión, pomôžete mentálne, energeticky desiatkam tisíc ľudí?
Hudba je viac ako jazyk a viac ako gestá či reč očí. Hudba, ak je hraná naživo, má úžasnú silu momentu, a to je ten magnetizmus, po ktorom všetci túžia a nevedia ho pomenovať. Volá sa hudba...