Začne sa vo štvrtok a potrvá do 1. augusta. Ponúkne aj džez, tango či operetu. "Budúcnosť vážnej hudby je skôr vonku medzi ľuďmi ako v koncertných sálach,“ hovorí pre HN organizátor prehliadky Matej Drlička.
Prečo nesie Viva Musica podtitul moderný festival vážnej hudby?
Festival je moderný prezentáciou vážnej hudby. Realizujeme ho spôsobom rockového festivalu. Vážna hudba totiž znie pod holým nebom, pódium žiari veľkými farebnými svetlami, sedí sa na lavičkách, na zemi.
Keď teda vážnu hudbu vynesiete von z koncertných sál, stáva sa pre ľudí prístupnejšou?
Isto. A hoci znie rovnako ako v koncertných sálach, líši sa atmosférou. Je uvoľnená, nestrojená, priateľská. Mnoho ľudí má pocit, že koncerty vážnej hudby sú príliš vážne, a preto apriori takúto hudbu odmieta.
Nemožno však ani poprieť, že klasická hudba má všade vo svete menšie publikum.
To je pravda. A tak je to aj správne, pretože vo svojej podstate nie je masová.
Zavrhujú ju ľudia preto, že sa im zdá nezrozumiteľná? Na rozdiel od filmu či divadla neposkytuje slová, je náročnejšia na vnímanie...
Ako interpret vážnej hudby mám rád aj súčasnú klasickú hudbu. Ale tá je príliš náročná. Nazdávam sa, že prežijú len skladby, čo sa uživia v mysliach ľudí. To dobré sa vyselektuje samo.
Čiže aj vo vážnej hudbe možno hovoriť o hitoch?
Presne tak. Napríklad Giacomo Puccini napísal desiatky opier. A hráva sa Bohéma, Tosca a Madame Butterfly. Ostatné upadli do zabudnutia. Aj diela Wolfganga Amadea Mozarta či Guiseppe Verdiho sú populárne.
Vážnu hudbu vo festivalovom programe miešate s džezom, world music, tangom. Sú tieto žánre jej súčasťou?
Názov Viva Musica nám dáva väčšiu voľnosť. Nech žije kvalitná hudba rôznych žánrov! Napríklad úvodný koncert je vyskladaný z filmovej hollywoodskej hudby, a tá je pre mňa pokračovaním vážnej hudby. Hudba z Indiana Jones či Star Wars je veľkolepým symfonickým dielom. A keď si ju vypočujú ľudia, ktorí nikdy neprišli do kontaktu s vážnou hudbou, zrazu z nej budú mať silný zážitok. Chceme, aby laik ochutnal orchestrálny zvuk.
V dnešnej dobe, keď je tu toľko modernej hudby, je vážna hudba stále aktuálna?
Mám pocit, že momentálne zažívame comeback vážnej hudby. Na jednej strane sa po Európe rušia orchestre, lebo rozpočty sa krátia. Na druhej strane priamou úmerou pribúdajú festivaly vážnej hudby. Budúcnosť vážnej hudby je skôr vonku medzi ľuďmi ako v koncertných sálach. Veď aj za Mozartovho života sa koncerty hrávali v záhradách.
Čiže vážna hudba má budúcnosť?
Takisto ako do Louvru chodia milióny návštevníkov, lebo sú tam geniálne diela, je to aj s klasikou. Čo je kvalita, nemožno pomenovať. Za svojho života niektorí skladatelia živorili, ich diela sa nehrali. Ale po desiatkach rokov ich uznali za géniálne. Gustav Mahler vedel, že jeho symfónie boli totálne nepochopené. Sám si prial, aby mohol svoje diela dirigovať o 60 rokov. Je to už raz tak, že väčšina géniov netvorí pre svojich súčasníkov, sú to vizionári. Ale ich diela prežijú. Preto nemožno povedať, že klasika je mŕtva.
A prežije desiatky, stovky rokov aj súčasná popová hudba, ktorá na nás skáče z prvých priečok hitparád?
Popová hudba je z veľkej časti založená na marketingu. Gwen Stefani tvorí jedine piesne, ktoré budú určite fungovať - ľahký rytmus a spevavá melódia. Do klipu si dá krátke šortky, obtiahnutú blúzku. Popová hudba je biznis. A myslím, že popové hviezdy si nerobia ilúzie, že ich hit sa bude hrať o 15 rokov. Pravdaže, existujú aj nadčasové veci ako napríklad hudba The Beatles. Čo zo súčasnej hudby však pretrvá, uvidíme o 10, 20 rokov.