Ľudové pesničky sú krajšie ako tie naše

Dvadsať rokov na hudobnej scéne oživujú staré slovanské piesne. World music aj vďaka nim chytila druhý dych. "Snažíme sa, aby ľudové pesničky zostali živé,“ hovorí pre HN kapelník František Černý.

Dnes štartujete v Košiciach slovenské miniturné s názvom 3-krát a dosť. Kedy vznikol nápad spraviť takéto miniturné? Ako sa k projektu dostal Bolek Polívka?
To všetko je zhoda náhod. Myšlienka však vznikla, keď Karel Holas nakrúcal film Svadba na bitevním poli, kde hral Bolek Polívka. My sme vo filme pomáhali ako kapela, zahrali nejaké pesničky. Čo sa týka Slovenska, sem chodíme koncertovať veľmi radi, je to náš ďalší domov.
Prečo ste si zvolili na koncertovanie práve tri slovenské mestá, v niektorých zdrojoch sa uvádzajú štyri? Prečo turné nie je dlhšie?
Myslím si, že tie mestá sú štyri. Turné je tentoraz také krátke iba preto, lebo nemáme toľko času. Máme už zmluvne uzatvorené ďalšie koncerty, takže na Slovensku stihneme odohrať len tieto tri - štyri koncerty.
Pripravujete nejaké ďalšie spojenia s osobnosťami ako je Bolek Polívka alebo s inými interpretmi?
Na Slovensku spolupracujeme so Zuzanou Smatanovou a vyzerá to tak, že ju pozveme ako nášho sólo hosťa na niektorý koncert, ak sa to podarí. A na jeseň sa plánujeme vrátiť na Slovensko možno s Divokým Billom. Všetko je zatiaľ v prípravnej fáze.
Na minituré 3-krát a dosť vystupujete s Vlastom Redlom a bratmi Muchovcami. Je ešte nejaká zostava, s ktorou by ste chceli hrať?
Zostava s Vlastom Redlom a Muchovcami nám vyhovuje, ak budeme chcieť iné spojenie, tak si ho vymyslíme. Napríklad by sme použili japonských bubeníkov. Je to všetko otázka chuti a času. A práve teraz máme chuť na Muchovcov a Vlastu Redla.
Vy už ste raz s japonskými bubeníkmi vystupovali. Aké je to spájať takéto dve na prvý pohľad úplne odlišné kultúry?
Je to veľmi zaujímavá záležitosť, pretože ľudia na celom svete komunikujú cez hudbu a nám sa podarilo vystupovať s Jojim Hirotom, čo je ikona na nebi world hudby. Joji Hirota je vnímavý hudobník a až taký známy v Japonsku, že sa nám ho s jeho skupinou podarilo dostať sem. Bol to úžasný zážitok. Odohrali sme sériu koncertov a vyzerá to tak, že by sme z toho radi spravili DVD. Alebo to s nimi ešte raz zopakujeme.
Vaša tvorba spočíva v tom, že si zo slovanských ľudových piesní vyberiete jednu a tú si potom prispôsobíte "na mieru“. Čo sa však stane, ak sa vám takéto piesne minú?
Sme tu preto, snažíme sa, aby sa takéto piesne nemíňali. Aby ľudové pesničky zostali stále živé. My sa snažíme takou širšou okľukou vrátiť tieto pesničky späť.
Nebojíte sa, že to postupne prestane ľudí oslovovať? Veď každý rok príde na hudobnú scénu aspoň jeden nový hudobný štýl.
Nie, z tohto strach nemám. Rovnako ako u nás, tak aj na Slovensku, dokonca na Slovensku viac ako v Česku, je zakorenená ľudová tvorivosť. Máme hlboké ľudové korene, ktoré sú také silné, že strach o nezáujem zo strany poslucháčov skutočne nemám. Hrajú ich neustále nové kapely a my sme radi, že sme týmto kapelám mohli aspoň čiastočne ukázať, kadiaľ ísť.
Plánujete v blízkej budúcnosti vydať album s čisto autorskými piesňami?
V podstate to robíme. Na každom albume zahraháme jednu alebo dve svoje pesničky a snažíme sa priblížiť k tým skvelým, ktoré tu boli už dávno predtým. Ale problém to pre nás rozhodne nie je. Akurát, že tie ľudové pesničky sú oveľa krajšie ako tie, ktoré robíme my.
Čechomor existuje už dvadsať rokov. Za ten čas sa toho na českej hudobnej scéne pomenilo viac než dosť. Čo dnes ponúka?
To je na dlhšiu debatu. V podstate však ten vývin, ktorý tu nastal, ma dosť potešil, pretože predsa sloboda prejavu je oveľa väčšia ako pred dvadsiatimi rokmi. Má to ešte jednu výhodu, ktorú my dnes už veľmi nevnímame - dnes sa môžu presadiť aj tí, ktorí by sa predtým vôbec nepresadili. A môžu hovoriť na rovinu to, čo si myslia.