V pohraničí prepukla po Novom roku nevídaná nákupná horúčka. Tisíce Slovákov v týchto dňoch mieria do českých, poľských a maďarských nákupných centier. Míňajú nielen posledné slovenské koruny, ale najmä nové eura. Milióny korún sporovlivých Slovákov tak končia v zahraničných supermarketoch. Na vine je silné euro.
Večer vhadzujú zamestnanci českých supermarketov do poštových schránok domov a bytov na slovenskej strane rieky Moravy reklamné letáčiky. Lákajú Slovákov do tamojších supermarketov. Na druhý deň už stovky Záhorákov vyrážajú do Hodonína na nákupy. Mnohí Záhoráci sa lúčia so starou menou v českých obchodoch.
Ceny u nás a v zahraničí >>
Česká republika
Piatok, 9. január
Holíč - Hodonín
Slovákom zostáva jediný deň na míňanie slovenských korún v supermarketoch v českom pohraničí. Posledný deň nimi môžu platiť aj vo väčšine bežných obchodov. Pokladníčky im ich automaticky prerátajú na českú korunu. Kurz je 1 :1,16, najvýhodnejší od rozdelenia slovenskej koruny. Od soboty už v českých obchodoch slovenské koruny neplatia, slovenskí vytrvalci si ich však ešte môžu vymeniť za české. Za sto slovenských korún však už získajú len 50 českých korún.
Slováci však v českých supermarketoch už niekoľko dní míňajú poväčšine eurá. Voňajú novotou a dávajú svojim majiteľom krídla. Vďaka nim sú nákupy u susedov výhodnejšie ako kedykoľvek predtým.
Invázia bez konca
V Hodoníne sú dva Kaunflandy. Väčší a menší. Pred tým väčším na Brnenskej ceste je obrovské parkovisko. Je plné áut zo Skalice, Holíča, Malaciek a okolitých slovenských dediniek. Približne každé desiate auto je zo slovenskej strany rieky Morava. Na tom nie je nič mimoriadne, tamojší Slováci vymetajú obchody v českom pohraničí už niekoľko rokov. Pamätníci nákupných horúčok na slovensko-českej strane však tvrdia, že nikdy predtým neboli Slováci takí spokojní ako teraz.
Jaroslav Málek z Turej Lúky s manželkou Annou sa túlajú medzi plnými regálmi. Skôr ako hodia do košíka tovar, pozorne si preštudujú jeho cenu, prepočítajú na euro, potom euro na slovenskú korunu. Kupujú mlieko, chlieb, mliečne výroby, salámu, kuracie prsia, prací prášok, olej... Po zhruba hodinovom nákupe praská ich nákupný vozík vo švíkoch.
"Do Hodonína chodíme nakupovať už takmer 10 rokov,“ zveruje sa hlava rodina. "Vždy keď sme už tu, tak si aj natankujeme auto, na litri ušetrím 7 centov,“ pochvaľuje si. Títo manželia vypočítali, že najbližší podobný hypermarket na Slovensku je v Piešťanoch, tam sú však ceny podstatne vyššie.
Milióny do českých pokladníc
V hodonínskom supermarkete sa v priebehu piatkového dopoludnia vystriedali stovky slovenských zákazníkov. Niektorí si odskočili doslova len po drobnosť. Oplatí sa aj to.
Neskoršie jeden z vedúcich predavačov hovorí, že vedenie supermarketov postavených v pohraničí vždy myslelo aj na slovenských zákazníkov. Nosia im milióny korún, preto im vychádzajú v ústrety. Už teraz sa však desia informácie, že v Senici vybudujú nové podobné centrum.
Neskoršie sa dozviem, že Kaufland je Kauflandu vždy konkurenciou. V jednom meste i ten v susednom meste, dokonca v susednom štáte. Každý si hospodári na svojom dvorčeku, každý má vlastné ceny a filozofiu ako prilákať pod svoju strechu čo najviac zákazníkov...
Poľská republika
Sobota, 10. január
Skalité - Zvardoň - Milowka - Žywiec
Zasnežená cesta zo Skalitého do Žywca, nákupného centra Kysučanov, sa kľukatí pomedzi hory. Je hrboľatá a v zime len veľmi ťažko prejazdná. Slovákov, ktorí ju denne brázdia so svojimi tátošmi za nákupmi, v zime hreje pocit, že ju už čoskoro nahradí nová diaľnica, ktorá spojí Čadcu s týmto najväčším okresným mestom na poľskom pohraničí. V sobotu skoro ráno je však cesta pustá, bez áut, šmýkam sa po nej skoro sám. Aj Žywiec so svojimi centrom, prepchatým obchodíkmi aj obrovskými supermarketmi je bez slovenských obchodných pútnikov. Desím sa predstavy, že poľské pohraničie je v sobotu ráno bez Slovákov...
Nostalgia za Slovákmi
Našincov hľadám na miestnom vychýrenom trhovisku. Býva dvakrát do týždňa, v stredu a sobotu, a donedávna ich s obľubou Kysučania navštevovali. Na obrovskom pľaci od rána vykladajú trhovci svoje krámy, medzi nimi sa ponevierajú návštevníci. Na trhu je čo kúpiť za lacný peniaz. Kožené topánky pôvodne za 100 zlotých mi núka trhovec najskôr za 90, neskoršie klesne na 70 zlotých. Poľskí trhovci sa vedia so Slovákmi dohodnúť, vážia si ich. Tých je však na trhovisku len ako šafranu.
"Už nechodia na trhy ako voľakedy,“ hovorí Irena Slávkova z Námestova. Na trhy prišla vraj len z nostalgie, neskoršie neodolala a kúpila si plesové šaty, o chvíľu k nim pridala aj krátky kožuštek. Za necelé tri tisícky.
"Na Slovensku by som za podobný nákup zaplatila minimálne dvojnásobok, ak nie viac,“ odhaduje. Napriek tomu tvrdí, že Slovákom sa už neoplatí chodiť na poľské trhy. Lacnejšie je údajne v supermarketoch, dokonca aj v značkových obchodoch.
Keď odchádzam naprázdno z trhu, staršia "kofa“ smutno vzdychne. "Kde sú časy, keď našimi zákazníkmi boli skoro samí Slováci.“
Zlaté euročasy
Milowka je nenápadná dedinka v poľskom pohraničí, iba necelé tri kilometre od Skalitého. Prvá poľská dedinka, naďabím na ňu, keď sa vraciam späť na hranice. Neskúsený prišelec ju ľahko minie kvôli zlej ceste vo výstavbe, starým pútnikom za cenami to však nehrozí. Uprostred horskej dedinky totiž stojí obchodný dom Biedronka. Biedronka je niečo podobné ako Lidl. Priľahlé parkovisko praská vo švíkoch, v jednom kuse prichádzajú a odchádzajú osobné a dodávkové autá. Na osobných chodia obyčajne Poliaci, na dodávkových väčšina Slovákov. Prevládajú autá z Dolného Kubína, Námestova, zo Žiliny, Skalitého...
Vystupujú z nich celé rodiny a mieria do obchodu. O hodinku, dve vychádzajú obťažkaní nákupmi od výmyslu sveta a tovar pozorne ukladajú do auta. Niektorí sa ešte vrátia do obchodu...
"Nikdy nebolo výhodnejšie nakupovať v Poľsku ako teraz,“ pochvaľuje si Peter Strogoň z Námestova. Do Milowky to má z domu necelých 15 kilometrov, na veľké nákupy chodí minimálne raz za týždeň. Na sobotňajšom nákupe za 66 eur, ktorý jeho trojčlennej rodine vydrží na päť dní, ušetril vyše 16 a pol eura. "Za mesiac to je len na potravinách takmer 64 eur,“ ráta. "Akoby som ich našiel na ceste,“ teší sa. "Oplatí sa kupovať mäsové výrobky, sú vraj kvalitnejšie a lacnejšie ako na Slovensku,“ dobrodušne radí. "Kilogram karé tu stojí len 4 eurá a 5 centov, v podobnom obchodnom centre v Žiline by som za ne zaplatil 5 eur a 27 centov,“ vyrátal. Okrem mäsa prakticky všetky potraviny. K tomu nábytok, stavebný materiál, športové potreby (Peter bol s rodinou aj Žywci, kde kúpil lyžiarske palice o 7 eur lacnejšie ako na Slovensku), textílie, najmä značkové, zelenina.
Groš k grošu
Ceny v Poľsku sa pritom nezmenili. Vlani narástli síce o 4 percentá, o jedno percento viac ako na Slovensku, v tomto roku však euro poľskú menu poriadne znížilo a spôsobilo Kysučanom poriadnu radosť. "Pokiaľ v pondelok sa zlotý s eurom obchodoval na úrovni 3,42, v sobotu už klesol na 3,64,“ vysvetľuje Jozef Brázda zo Skalitého a vzápätí jedným dychom dodáva. "Zlotý klesá, oplatí sa nám kupovať.“ Tento muž s manželkou nakúpil potraviny na jeden mesiac za zhruba 160 eur, podľa vlastného prepočtu ušetril presne 50 eur a niekoľko centov. Jeho manželka v Skalitom už doma prikupuje len chlieb...
Slováci prichádzajú do Milowky do neskorého popoludnia. Iba podvečer si parkovisko a Biedronka vydýchnu od zhonu a vrchovato naložené autá mieria z Milowky k slovenskej hranici...
Maďarská republika
Pondelok, 12. január
Medveďov - Győr
Na opustenom hraničnom priechode zostala po bývalej pohraničnej sláve už len stará drevená búda. Je v nej umiestnená zmenáreň. Tu si menia "znalí“ Slováci, putujúci za lepšími cenami na druhú stranu Dunaja, eurá na forinty. Pani za okienkom vymení jedno euro za 297 forintov. O dva kilometre ďalej, v Győri, dostane o 9 forintov menej. Znalý tunajších pomerov ešte aj na dobrom kurze zarobí 3 centy. Napriek tomu je kurz pre Slovákov historicky najvýhodnejší v histórii. Samozrejme, hlavnú úlohu opäť hrá "slovenské“ euro.
Eurokalkulačka, telefón, zápisník
Mnoho Slovákov sa už dávnejšie odsťahovalo zo svojich domovov do Maďarska. Nie preto, že by boli extra nacionalisti, odišli, lebo pracovať na Slovensku a žiť v Maďarsku je výhodné. Najvýhodnejšie pre väčšinu Slovákov z jednej aj druhej strany Dunaja je nakupovať vo veľkom v obchodnom dome Arkádia. Stojí na ľavom brehu Dunaja, je obkolesená parkoviskami a jedno veľké je ešte na terase obchodného domu. Svoje milióny sem nosia tisíce Slovákov z podunajského pohraničia. Poznáte ich podľa toho, že v jednej ruke držia kalkulačku alebo telefón, v druhej zápisník a neustále prerátavajú forinty na koruny a eurá, a až potom kupujú. Ale to len tí menej zdatní, každodenní zákazníci už majú kalkulačku cien v hlave.
Obchodný dom Arkádia patrí medzi honosnejšie nákupné centrá so značkovými butikmi. Je však začiatok týždňa a krátko predpoludním je v ňom len zopár návštevníkov. Predovšetkým domácich. Slováci si nakúpili v sobotu alebo nedeľu. Potraviny, textílie, elektroniku.
Atila Takácz z Dunajskej Stredy ušetril na televízore Panasonic s uhlopriečkou 106 centimetrov za 160-tisíc forintov (591 eur) približne 230 eur. Lacnejšie sú aj značkové odevy, obuv, potraviny, drogériový tovar, benzín a cigarety. Drahý je alkohol, o ktorý však Slováci nemajú záujem. Kupujú si ho doma ...
Výmena stráže
Podvečer, keď pozvoľna ustáva invázia nákupuchtivých Slovákov a hraničný ruch na priechode Medveďov - Győr utícha, ožíva krčma uprostred slovenskej dediny Medveďov. Maďarskí štamgasti usadajú na stoličky, popíjajú becherovku a namáčajú pery do smotanovej peny piva. Pivo na slovenskej strane je lacnejšie, maďarskí pivári si vychutnávajú horkastý mok a nešetria slovami. chvály. V Maďarsku je jednoducho alkohol drahý.
"My si tu takto žijeme,“ hovorí lámanou slovenčinou starosta Ladislav Morva.