V nedeľu ste ohlásili poslednú časť Partičky v tomto roku. Kedy sa vráti?
Mali by sme nastúpiť od februára a pokračovať až do júna.
Aj s nejakými zmenami?
Stále to budem trošku inovovať, čo sa týka obsadenia aj jednotlivých hier, aby som to osviežil niečím novým. Už mám vymyslené ďalšie hry, ktoré budú čoraz komplikovanejšie, čoraz viac budú hercom zväzovať ruky a o to viac sa budú musieť sústrediť a snažiť, aby z toho niečo vyšlo.
Improvizovať však nevedia všetci herci, je ťažké nájsť dobrú "partičku“?
Ľudia vždy reagujú veľmi opatrne, je to veľmi ťažká vec a navyše si uvedomujú kvality ľudí, ktorých ste videli doteraz, každý to berie trošku osobne, aby náhodou nezlyhal pred divákom. No má to jednu obrovskú výhodu, Partička je veľmi hravá vec, ktorá de facto nemôže nikomu ublížiť, pretože diváci držia od začiatku do konca hercom päste, aby im to vyšlo, a dodávajú im pozitívnu energiu. Snažím sa vyčítať, koho by som mohol mať na pľaci, riadim sa skôr vlastným čuchoch. Zatiaľ som sa trafil a mám z toho radosť.
Čo keby im to nevyšlo?
Vždy je to risk, ale viete, ten, kto neriskuje... každý mal napríklad obavy z Kristínky, ktorá sa objavila v jednej z posledných častí, vlani absolvovala vysokú školu a ukázalo sa, že je vynikajúca. Takže keď človek niekedy zariskuje, tak môže získať... ale niekedy aj stratiť.
Vy sedíte tentoraz na opačnej strane a zabávate sa. Ako sa cítite v tejto úlohe?
Je to dosť zvláštny pocit, lebo sám si to aj režírujem, zadávam im úlohy a musím striehnuť na niekoľko faktorov naraz. U mňa prevyšuje práve úloha diváka, až potom som moderátor, režisér a scenárista. Veľmi rád sa zabávam, a keď sa mám na čom, tak sa úplne odviažem. V prvých častiach som sa tak smial, že som sám seba musel stiahnuť zo zvuku.
Keď sa objavila Partička, diváci čakali návrat S.O.S. Prečo ste išli opačným smerom?
Už keď sme robili S.O.S., tak sme uvažovali, ktorým smerom sa vybrať a vzniklo množstvo vecí, ktoré mi zostali v zásuvke. V tomto prípade som si "postavil hlavu“ a povedal, že toto by bolo geniálne vyskúšať v divadle.
A zrejme ste tam divákov zaujali.
Premiéru Partičky som urobil v Štúdiu L+S, odohrali sme zopár predstavení, v divadle mala úspech, tak som sa odvážil natočiť ju na kamery, zostrihať a ponúkať ako televízny projekt. Našťastie, v tom období sa Partička v Markíze veľmi páčila, a hneď ju zaradila do programovej štruktúry.
Inšpirovali ste sa podobnými reláciami v zahraničí?
Takéto šou existujú všade na svete, a my sme niečo podobné robili s Andrejom Bičanom a Csongorom Kassaiom na vysokej škole. Bola tu aj skupina chalanov okolo Lukáša Latináka, Maja Miezgu a Roba Jakaba, ktorí zasa chodili po baroch a improvizovali na témy, ktoré im zadal divák. Vždy som chcel urobiť reláciu tohto typu, inšpiroval som sa najmä na vysokej škole, kde sme niektoré tieto hry hrávali.
Partička dosiahla veľmi dobrú sledovanosť, na čo najviac lákate divákov?
Snažím sa to zatraktívniť najmä témami a výberom hercov, ako aj neustálym prekvapovaním. Mám pocit, že ľudia sa chcú v tomto nie najlepšom období zabaviť, čo je podľa mňa veľmi správne, ale v slovenských televíziách veľa humoru nie je. Mám pocit, že v televízii je málo zábavy.
Pracujete aj na Česko Slovenskej SuperStar, ktorá sa o dva týždne skončí. Čo vás čaká po nej?
Teraz pracujem na Silvestri pre televíziu Markíza. Veľmi dobre som si porozumel s Peťom Nuňézom, robili sme spolu Let´s Dance a pri Česko Slovenskej SuperStar robím druhú réžiu, nejako sme sa našli a máme rozvrhnuté veci, ktoré by sme chceli robiť na začiatku nového roka.