Presne pred rokom chcel vtedajší maďarský prezident v Komárne odhaliť sochu kráľa Štefana. Zakladateľa Uhorského kráľovstva, ktoré by dnes oslávilo svoje 1010. narodeniny, keby sa mu prvá svetová vojna nepostavila do cesty. Dnes sa v Maďarsku oslavuje sviatok svätca, ktorého slovenské dejiny vytlačili za okraj dôležitosti a tie maďarské zasa na podstavce bronzových sôch. Panovník, ktorého južne od Dunaja zbožňujú a severne vedia o ňom veľmi málo.
Tisícročná "veľmoc"
"Štefan ako zakladateľ kráľovstva, ktoré trvalo až do roku 1918, je úžasná osobnosť. Veď to kráľovstvo trvalo viac ako 900 rokov, a sú ešte dnes takí, ktorí by ho chceli obnoviť," nadchýna sa historik Richard Marsina.
No keď hovoríme o Štefanovi, musíme zájsť ešte ďalej. Do čias, keď starí Maďari prišli koncom deviateho, začiatkom desiateho storočia do Karpatskej kotliny ako polokočovný kmeň. Keď Veľkomoravská ríša už pár rokov neexistovala a u nás vládlo len akési mocenské vákuum. Keď koristníckym výbojom maďarských kniežat nadelili príučku vojská Nemeckého kráľovstva v roku 955 v bitke pri Lechu. A Maďari prestali kočovať a začali si budovať svoj štát. A legendárny Štefan I. položil za nové kráľovstvo akúsi prirodzenú bodku.
Kde sa však vzal náš Štefan? Svoju "kráľovskú kariéru" začal budovať v roku 997 ako hlavné uhorské knieža po smrti svojho otca Gejzu. Už ten sa snažil o jednotu a centralizáciu štátu, no dotiahnuť do konca sa to podarilo až jeho synovi.
"Kráľom sa stal údajne od roku 1000, keď mu pápež Silvester II. poslal korunu. V legendách sa píše, že korunu chcel pôvodne poslať vtedajšiemu poľskému panovníkovi Boleslavovi. Ale prisnilo sa mu, že to má poslať Štefanovi," objasňuje Marsina. Štefan sa tak stal prvým uhorským kráľom a zakladateľom Uhorského kráľovstva.
Dejiny varí každý po svojom
"Štefan stabilizoval krajinu a dokázal to, čo Svätopluk ešte dávno pred ním -- zjednotil celú Karpatskú kotlinu. Ale na rozdiel od Svätopluka Štefanovo dielo pretrvalo takmer tisíc rokov," zdôrazňuje historik Ján Steinhübel. A i keď Štefanov význam ani zďaleka tak nedoceňujeme ako naši maďarskí susedia, prvý uhorský kráľ popísal históriu strednej Európy výrazným perom.
"Zaslúžil sa o príklon kráľovstva k západu, o kristianizáciu Uhorska. Za jeho života mala vzniknúť aj cirkevná organizácia, údajne 10 biskupstiev," pripomína Marsina.
V tomto období, keď sa ešte nehralo národnostnými a etnickými kartami, kráľ, ktorý vládol v rozmanitej krajine rozmanitých národov veril, že štát, v ktorom sa používa iba jediná reč, rýchlo spustne. "Napísal mravné poučenia kráľovičovi Imrichovi, svojmu synovi. Tu hovorí, že kráľovstvo jedného jazyka je slabé. Sú tam aj body, aby sa k cudzincom správal vľúdne, prijal ich, keď prídu, pomáhal im," pripomína Bartl.
Staromaďarčina nebola v krajine násilne presadzovaná, namiesto toho Štefan I. zaviedol v Uhorsku latinčinu ako úradný jazyk. "Latinčina je akási angličtina stredoveku. Národy uhorského kráľovstva by sa inak ani nevedeli dorozumieť," hovorí s úsmevom Bartl a Steinhübel dopĺňa: "Národnostný princíp nebol prvoradý, tam bol prvoradý princíp vernosti panovníkovi." Štefan si veľmi dobre uvedomoval, že sa stáva kráľom multinacionálneho štátu a že včleniť doň treba všetkých obyvateľov.
Uhorské paradoxy
Legendy opisujú Štefana I. ako svätca, realita už trochu inak. Svojho protivníka Kopáňa, ktorý bol jeho rivalom v nástupníctve na uhorský kniežací stolec, dal rozštvrtiť a telo nechal zavesiť na brány štyroch hradov. No vraj to bolo vtedy zvykom. Ľudí, ktorí sa odmietli podvoliť kresťanstvu, nechával často bičovať, vyhnať či ostrihať im vlasy. No vraj ide o povery. Svojho bratranca Vazula nechal oslepiť, ale taký v tom období už býval boj o moc.
Roky a storočia plynuli a až v devätnástom storočí sa u maďarského národa začal prebúdzať dnes už povestný nacionalizmus. A Štefan, za ktorého Uhorsko ešte takýto nacionalizmus nepoznalo, sa stal jednou z kľúčových postáv maďarskej histórie. "Václav Havel hovorieval -- to jsou ale paradoxy," smeje sa Bartl.
V maďarských učebniciach je Štefan až príliš "svätý", v tých našich až príliš obyčajný. "Je rozpor v tom, aká miera zásluh je na vzniku uhorského štátu. Či je rozhodujúce veľkomoravské dedičstvo, čo uprednostňujú slovenskí historici, alebo postava Štefana I," vysvetľuje Steinhübel.
Presne pred rokom sa vyostrila diplomatická vojna medzi Slovenskom a Maďarskom aj kvôli Štefanovi I. Dnes už môžeme bez obáv prehodiť stranu učebníc dejepisu a azda už nikto nepošle ďalšiu diplomatickú nótu, ktorá by zakázala Lászlóovi Sólyomovi z druhej strany Dunaja vstup na naše územie, ak sa aj tento rok rozhodne ísť si pozrieť Štefanovu sochu v Komárne naživo.