Najžiadanejšie, najreprodukovanejšie a najreprezentatívnejšie obrazy Slovenska, ktorých autori ovládajú slovenské aukčné rebríčky, sa dajú vidieť na jednom mieste. To najlepšie, čo doma máme, sa prezentuje na rovnomennej výstave diel najvýznamnejších maliarov slovenskej moderny z reprezentatívnych zbierok Slovenskej národnej galérie, ktorá je jej najväčším majiteľom. Učebnicové a notoricky známe diela od Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu či Martina Benku je možné už odvčera vidieť v modranskom Zoya museum.
Neopakovali sa...
Fakt, že zbierka sa musela premiestniť práve do priestorov v Modre, spôsobil zlý prevádzkový stav a odkladaná rekonštrukcia časti výstavných priestorov galérie. Aj preto nebude možné vystaviť zbierku v plnom rozsahu. „Zbierka slovenskej moderny je oveľa väčšia, ak by ju bolo možné vystavovať priamo v národnej galérii, bolo by možné ju meniť alebo dopĺňať, takto vystavujeme tie diela, ktoré boli vopred dohodnuté,“ povedala pre HN Natália Csizmadiová zo Zoya museum. Na výstave je možné vidieť 71 diel od 27 autorov, ktorí tvorili prevažne v 20. až 40. rokoch minulého storočia. „Spájal ich sociálny ráz, ich diela mali sociálny podtón, zaujímali sa o skutočných jednoduchých ľudí, o vidiek, o krajinu, o každodennosť,“ doplnila Csizmadiová.
Práve v tomto sa slovenská moderna odlišuje od českej. „My sme boli uzavretí do seba, naša moderna vzniká po zrode Československa, mali sme potrebu pýtať sa ,kto sme?’ V Česku, kde tento smer vznikol už koncom 19. storočia, túto potrebu po roku 1918 už nemali,“ povedal pre HN riaditeľ aukčnej siene Soga Ján Abelovský.
Galanda, Fulla i Benka
Dovtedy sme teda „svoje slovenské“ umenie nemali, bolo len uhorské. Prvou hviezdičkou bol Ladislav Mednyánszky, ale jeho Maďari považujú za svojho a my zase za svojho,“ povedal pre HN Michal Volčko z aukčnej spoločnosti Art Invest. V tom období sa však veľa Slovákov dostalo na štúdiá na pražskú akadémiu či na stáže v Paríži. Inšpirovať sa išli aj hlavní zakladatelia tohto smerovanie Galanda, Fulla a Benka. V ich tvorbe preto niekedy cítiť cirkusové motívy z Francúzska či vplyv Picassovho kubizmu, ale na rozdiel od českých umelcov ostávali osobití.
V ich tvorbe však cítiť medzivojnové obdobie. „Autori sú melancholickí z blížiacej sa vojny a fašizmu, zistili, že aj týmto spôsobom sa dá vyjadriť svoj názor na pomery, ktoré prevládali na našom území v tom období. „Boli to akési ,výkriky na plátna’,“ doplnila Csizmadiová.
Aukčný záujem
Autori z tohto obdobia však dnes bodujú aj na aukciách. „Keď sa v 90. rokoch začalo rozvíjať novodobé zberateľstvo, práve v tejto oblasti sa najlepšie orientovalo,“ doplnil Abelovský. Títo autori sú v štátnych zbierkach, v monografiách, bola to hlavná vlna zberateľského záujmu. Dnes má Fulla a Jasusch v rebríčku desiatich najdrahších slovenských diel až po tri obrazy, Jakoby s Galandom jeden. Oproti českej alebo maďarskej moderne, ktorá je jednoznačne svetová, sa tá naša viac snaží celkom neriešiteľný rozpor slovenskosti a svetovosti riešiť zaujímavým spôsobom.
„Sú to stále žiadaní autori, ale každé umenie je najznámejšie vo svojom regióne,“ vysvetľuje Volčko. Najviac cenená je na nich však individualita, s ktorou pristupovali aj k silnému vplyvu zahraničia. Ostali slovenskí.