Príbuzní a známi nedávno zosnulej ženy sa nevedia spamätať zo šoku. Pred niekoľkými dňami za prísnych bezpečnostných opatrení pochovali 45-ročnú Prešovčanku Z.D. Oficiálna správa v úmrtnom liste hovorí, že žena zomrela na Creutzfeld-Jacobovu chorobu, teda ľudskú formu choroby šialenstva kráv.
Najbližší rodinní príslušníci, ktorí s chorou ženou žili pod jednou strechou v byte na prešovskom sídlisku, dlhodobo pracujú v Anglicku -- v krajine, ktorá dala svetu chorobu šialenstva kráv. Všetci sú teda presvedčení, že trpia rovnakou chorobou ako ich príbuzná a sú odsúdení na smrť. Navyše sú šokovaní zo spôsobu, akým bola nebohá pochovaná. Nikto z nich ženu po jej smrti nevidel, pozostalí dokonca pochybujú o tom, či je pochovaná na prešovskom cintoríne. Manžel nebohej sa dokonca zastrája, že rodinnú hrobku na prešovskom cintoríne otvorí. Chce sa presvedčiť na vlastné oči, či v hrobe naozaj spočívajú telesné pozostatky jeho manželky.
Dom hrôzy
Panelák na prešovskom sídlisku Sekčov. Aj niekoľko dní po smrti ženy sú niektorí jeho obyvatelia stále ustráchaní. Okolo bytu na najvyššom poschodí chodia s obavami a o podivuhodnej smrti jej obyvateľky si myslia svoje. Väčšina z nich je však presvedčená, že sú vydaní na milosť a nemilosť zákernému ochoreniu. Chorobu šialenstva kráv tu skloňujú na každom poschodí. Domnievajú sa, že sa mohli infikovať smrteľným ochorením BSE...
Po chvíľke zvonenia otvára utrápený muž. Medzi dverami sa ospravedlňuje za neporiadok v byte. Na stole uprostred obývačky je niekoľko nedopitých pohárikov alkoholu, vedľa popolník plný ohorkov cigariet... Pred niekoľkými hodinami obyvatelia tohto bytu pochovali svoju príbuznú. Strach je tu viditeľný na každom kroku. Na strach majú právo -- vo svete zaznamenajú len jeden podobný prípad ročne na milión ľudí.
"Prečo práve moja manželka," pýta sa muž plačky. V jeho slovách cítiť bolesť aj sklamanie. Keď pred troma týždňami odchádzal do Anglicka za prácou, manželka kypela zdravím a tešila sa zo života. V deň smrti mu poslali dcéry telegram, okamžite priletel najbližším lietadlom. Manželku už nestihol vidieť.
"Povedali mi, že mi ju nemôžu ukázať, vraj to nie je možné z bezpečnostných dôvodov. Ale ja ju musím vidieť. Veď ani neviem, koho som pochoval. Stačí mi odkryť veko, spoznám ju aj podľa prsta na nohe," hovorí. Mužove oči sa topia v slzách. Jeho dve dcéry mlčia. Manžel jednej z nich až neskôr začne rozprávať...
Morské prasiatko
"Mama ochorela z večera na ráno," hovorí pomaly. Aj on má v očiach hrôzu a strach. "Sťažovala sa na bolesti nôh a hlavy, odviezli sme ju preto do Nemocnice s poliklinikou J. A. Raimana v Prešove." Prešovskí lekári na neurológii, kde pacientku hospitalizovali, a neskoršie aj na psychiatrii, jej urobili bežné vyšetrenia. Výsledky boli negatívne. Napriek tomu sa im žena strácala pred očami. Nasledovalo špeciálne vyšetrenie, ktoré potvrdilo podozrenie na ľudskú formu choroby šialenstva kráv.
"Pacientka trpela nevyliečiteľnou chorobou, na základe odobratých vzoriek z miechy diagnózu potvrdili experti," hovorí námestník riaditeľky prešovskej nemocnice Pavol Gazdič. Podľa jeho slov žena zostala na lôžku už len ako zomierajúca pacientka. Lekári nemohli na jej záchranu už nič podniknúť.
"Povedali nám, že jej odumierajú mozgové bunky," pokračuje mladík.
Medzi jednotlivými vyšetreniami bola pacientka niekoľko dní doma. Prestala úplne komunikovať s okolím, bez cudzej pomoci nevládala urobiť ani krok.
"Starali sme sa o ňu, dotýkali sa jej," hovorí dcéra. Jej matka celé dni preležala na gauči v obývačke. Starali sa o ňu striedavo všetci príbuzní. "Nevládala udržať už ani pohár s vodou, strácala pamäť, triasla sa na celom tele, v očiach mala strach," opisuje dcéra rýchly priebeh ojedinelého ochorenia. Smrteľne chorej žene robilo spoločnosť ešte morské prasiatko. O dva dni však pri pacientke znenazdania zomrelo.
"Mame sa po smrti prasiatka veľmi uľavilo, dokonca sa vládala postaviť na nohy a pomaly prejsť na toaletu. Mysleli sme si, že je z najhoršieho vonku," tvrdí dcéra. O niekoľko dní neskoršie však podľahla zákernej chorobe.
Horor na cintoríne
Nikto z príbuzných ženu po smrti nevidel. "Lekári nám ju odmietli jednoducho ukázať, iba sa pýtali, či sme nekonzumovali mäsové polotovary z Anglicka a odporučili nám, aby sme o chorobe nikomu nič nehovorili," hovorí manžel. Podľa neho telo nebohej bolo okamžite po pitve zašité do vrecoviny. Na patológii dokonca odmietli ženu obliecť do smútočného rúcha. Do truhly ju uložili nahú a prinesené šaty položili vedľa nej.
Úmrtný list s diagnózou vypísal patológ Mirko Herkeľ. Dôvod smrti: Creutzfeld-Jacobova choroba. Herkeľ však nechcel o diagnóze hovoriť. Potvrdiť jeho domnienku môže až podrobná expertíza, pričom skúmanie mozgu môže trvať 20 až 40 dní. "Až potom bude všetko jasné," uzatvára patológ.
V Prešove zaznamenali v nedávnej minulosti viacero podobných prípadov. Pavol Gazdič dodáva, že v podobných prípadoch nie je vhodné, aby živí prišli do kontaktu s bezduchým telom: "Všetci by sa mohli infikovať smrteľnou chorobou."
Na cintorín ju priviezli v truhle. Veko bolo zaskrutkované. Napriek tomu, že pozostalí žiadali truhlu otvoriť, pohrebná služba im to nedovolila. Alexander Pela, vedúci pohrebnej služby cintorínskej služby v Prešove, ktorá nebohú pochovala, tvrdí, že jeho zamestnanci postupovali štandardne. "Z nemocnice nás upozornili, že ide o infekčné ochorenie, podobné nariadenie sme povinní podľa zákona rešpektovať," vysvetľuje. O aké infekčné ochorenie išlo, to Pela netuší. Pochybnosti pozostalých však chápe. Podľa neho príbuzní môžu požiadať o exhumáciu, predpokladá však, že povolenie nezískajú. Nie je na to príčina.
Nevinné kravy
"Príbuzní sa nemusia obávať nákazy," upokojuje situáciu na diaľku expertka na prionové choroby. Eva Mitrová. Bývalá histologička sa venuje tejto zákernej chorobe už takmer 30 rokov. Pôsobí v národnom referenčnom centre prionoývh Slovenskej zdravotníckej univerzite. pôsobila vo Výskumnom ústave preventívnej medicíny, momentálne pracuje na oddelení priónových chorôb Národného referenčné centra. Ide o jediné pracovisko na Slovensku, kde sa pracuje s ľudskou formou tohto ochorenia. Aj mozog nebohej Prešovčanky skúmajú práve v tomto centre. Zo vzoriek krvi pacientky už možno predpokladať, že ide o genetické ochorenie, a je isté, že Prešovčanku nenakazilo choré zviera, aj keď prenos choroby zo zvieraťa na človeka údajne zaznamenali aj na Slovensku.
"Kravičky sú v tomto prípade nevinné," tvrdí Mitrová. Podľa jej slov sa na Slovensku vyskytujú dva typy tohto ochorenia -- klasické, ktoré poznáme od roku 1921 a nie je prenosné zo zvieraťa na človeka (akým spôsobom sa choroba prenáša, je stále záhada), alebo genetické, keď sa na priónovom géne objaví mutácia. "Zlé" prióny alebo lepšie povedané zlé mutácie sú pre Slovensko osudné. "Zaznamenali sme už niekoľko týchto genetických ochorení, bohužiaľ, 50 percent nosičov tohto ochorenia je odsúdených na smrť," informuje Mitrová. Na liečbu tohto ochorenia totiž neexistuje liek.
Mitrová už v krátkom čase však navrhne všetkým príbuzným Prešovčanky genetické vyšetrenie. Je dobrovoľné, lekárka nemôže nikoho do testov nútiť. Takéto vyšetrenie už absolvovalo asi 500 pokrvných pribúznych , zhruba u jednej tretiny bolo potvrdené, 36 malo mutáciu. . Môže sa prejaviť v ochorení ochorením v staršom veku, mali však už aj prípad, že pacient s týmto ochorením zomrel vo veku 35 rokov. Eva Mitrová, bohužiaľ, nevie, prečo človek získava "zlé" prióny. Dobrá správa je, že už existujú lieky, ktoré priebeh choroby, podľa prvých testov, môžu spomaľovať.
Pozostatok valachov
Slovenskí odborníci nedávno zistili, že na tisíc vyšetrení darcov ročný výskyt rohovky 2,5 na milión (aj poškodená rohovka je jedna z foriem nákazy BSE) pripadajú až dve takéto ochorenia. "Ak zoberiete do úvahy, že vo svete pripadá jeden prípad na milión obyvateľov, je to pre malé Slovensko zlá správa," konštatuje vzápätí medzinárodne uznávaná odborníčka. Eva Mitrová navyše zistila, že najviac ľudí s týmto ochorením žije v okolí Detvy a Poltáru a ešte viac na Orave a časti Liptova. Lekárka si všetky tieto lokality osobne "preťukala" a ponúka isté vysvetlenie.
"Choroba sa vyskytuje v tých častiach, ktoré pred niekoľkými storočiami zaľudňovali rumunskí a pravdepodobne aj ukrajinskí valasi so svojimi čriedami oviec," tvrdí. Podľa nej je možné sa domnievať, že mutáciu prionoveho genu k nám priniesli počas kolonizácie práve valasi.
Posledné dva roky sa však začína choroba vyskytovať aj v okolí Košíc. A ešte jeden pozoruhodný poznatok prináša špecialistka Eva Mitrová. Aj Slováci na dolnej zemi trpia týmto genetickou formou ochorením. Je pravdepodobné, že si mutáciu priniesli zo starej vlaksti...