Popravený Jozef Tiso už nemá len jeden hrob, ale hneď dva. Na Martinskom cintoríne v Bratislave, druhý v krypte Nitrianskeho hradu. Stále však nie je jasné, či v hroboch naozaj spočívajú telesné pozostatky prezidenta vojnového slovenského štátu.
Tisovi pohrobkovia, ktorí sa z času na čas pri údajnom hrobe Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne stretávajú, s dilemou nemajú očividne žiadny problém. Pre nich je to jednoducho pietne miesto. Bez ohľadu na to, či v hrobe pozostatky ich idolu sú alebo nie. Ostatní sa môžu rozhodnúť...
Veriaci Pánis
"Vždy som veril a nikdy nepochyboval,“ dušuje sa Stanislav Pánis, šéf Slovenskej národnej jednoty. "A teraz môžem byť len rád, že moje presvedčenie sa konečne potvrdilo,“ hovorí. "Nikdy som nepotreboval žiadne úradné potvrdenie. Tisa má teraz v rukách cirkev. Panis nevie, prečo si pozostatky prvého prezidenta privlastnili a previezli z Martinského cintorína do Nitry. "Možno ho chcú vyhlásiť za svätého,“ myslí si.
Pánis je správcom údajného hrobu Jozefa Tisa na bratislavskom cintoríne a aj keď je hlboko presvedčený katolík, na kňazov má teraz ťažké srdce.
"Som kresťan a vždy som si myslel, že kňazi sú kultúrni ľudia,“ ťažká si. Po tom, čo si kňazi z Nitrianskej diecézy privlastnili kosti z Tisového hrobu, jeho viera v kňazov očividne utrpela.
"Keby sa so mnou aspoň predtým poradili,“ ťažká si profesionálny Slovák Pánis.
Našťastie pre chlapcov zo Slovenskej národnej jednoty a ich kamarátov zo Slovenskej pospolitosti, Tisov hrob celkom prázdny nezostal. Pánis do jeho útrob vložil jednu z prezidentových kostí.
Ich farár, ich prezident, ich história
Jozef Tiso pôsobil niekoľko rokov na farách v okolí Nitry, preto sa tamojší duchovní domnievajú, že pozostatky ich kňaza patria do Nitry. Údajne preto, že popravený kňaz nebol pochovaný ako duchovný. Veria duchovní z Nitrianskej diecézy, že v krypte sú uložené skutočne kosti Jozefa Tisa?
Diecézny tajomník Michal Rajec odmieta akékoľvek pochybnosti a ako dôkaz o pravosti pozostatkov predkladá knihu Tisového obdivovateľa Stanislava Májeka Dr. Jozef Tiso Prezident a farár, ktorá vyšla minulý rok. Autor v nej bohorovne tvrdí, že testy, ktoré objednala Spoločnosť Andreja Hlinku vo viedenskom genetickom laboratóriu, potvrdili rodovú príbuznosť pozostatkov vojnového zločinca so žijúcim Tisovým synovcom Štefanom Tisom na 99,93 percenta.
Tento muž hlása, že v hĺbke asi 1,6 metra našli lebku a v krčnej časti kostry kňazský kolárik. Kolárik mal dať do rakvy salezián Jozef Stašo, ktorý popraveného Tisa pochoval. Podľa Májka v odkrytom hrobe bolo aj puzdro s okuliarmi, kožené topánky, ruženec a zhrdzavený krížik, ktorý mal Tiso počas popravy držať v rukách.
Ticho pred blahorečením
V tvrdení Tisovho prívrženca Májeka však niečo veľmi podstatné škrípe. Očitý svedok otvárania hrobu Marian Grach, ktorý bol prítomný pri akcii, priebeh exhumácie aj fotografoval, tvrdí, že je Májekove tvrdenia sú nezmysel. "Niečo, čo pripomína kňazský golierik, možno v odkrytom hrobe bolo, aj zvyšky kostí, ostatné je však výmysel,“ tvrdí Grach
Susanne Hassová, šéfka viedenského laboratória Confidence DNA - Analysen, ktorá vzorky skúmala, tvrdí, že žiadnu podobnú správu nikdy príbuzným popraveného Tisa neposkytla. Na takýto záver boli vzorky veľmi staré a nekvalitné.
"Je to skreslené a nepravdivé tvrdenie,“ rozhorčuje sa vedúca laboratória. Slovenským náckom a, paradoxne, ani duchovným, to však očividne neprekáža.
"Nemám k tomu čo povedať,“ veľavýznamne uzatvára diskusiu Michal Rajec.
Koniec prezidenta
Jozef Tiso pred skončením vojny utiekol do Bavorska, kde ho chytili americké orgány a vydali Československu. Tiso bol obvinený zo zrady, z prenasledovania Židov a potlačenia protifašistického povstania. Hrdelný rozsudok bol vyhlásený tribunálom 15. apríla 1947. Tiso neprejavil žiadnu ľútosť. Poprava sa konala o tri dni neskoršie na nádvorí Krajského súdu v Bratislave. Katovi pomocníci založili odsúdencovi na mohutný krk slučku a kat v obleku a semišových rukaviciach mu zviazal ruky a nohy. V dôsledku obezity exprezident nebol hneď mŕtvy, keď odvisol, a kat ho údajne musel vlastnými rukami uškrtiť.
| Prečítajte si aj: |
| Nočné mory „slovakštátu“ Druhá svetová vojna i ľudácky režim na našom území zanechali nevídanú spúšť. Päťdesiat svetových miliónov obetí a naštrbenú morálku civilizácie. Čo s fašistami, nacistami a ľuďmi, ktorí mali na svedomí koncentračné tábory? Norimberg. Práve tu sa súdili najväčšie vojnové zločiny v histórii. „U nás dochádza taktiež k očisteniu spoločnosti. Najvážnejšie prípady sa prerokúvali v pred národnými súdmi v Bratislave,“ hovorí riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev. Pred takzvané retribučné súdy sa postavili nočné mory z minulých rokov. Národné, krajské, okresné a miestne súdy riešili vyše tridsaťtisíc vojnových zločincov a nacistických kolaborantov. Najvyšší test udelili 65, no len 29 ľudí bolo popravených. „Väčšina trestov sa zjemňovala na doživotie či desiatky rokov väzenia.“ Celý článok >> |
| Taký pokrokový generál Generál Jozef Turanec bol za prvej Slovenskej republiky veliteľ Rýchlej divízie, nasadenej na Ukrajine a neskoršie najvyšší veliteľ slovenskej armády. Muž, ktorý bezhranične obdivoval wehrmacht, führera, sníval o vytvorení nacistického systému aj na Slovensku a do roztrhania tela slúžil domácemu ľudáckemu režimu, za čo si vyslúžil od slovenskej vlády všetky vojnové kríže. Do svojho denníka si však vojnový zločinec počas svojej najväčšej „slávy“ poznačil: „Dostal som vyznamenanie železného kríža II. triedy. Som na to skutočne pyšný, lebo som to dostal od štátu, ktorému som vždy prial a budem mu verný až do smrti. Nech žije führer a Veľkonemecká ríša!“ Denník objavili pri prehliadke v dome jeho nemeckej manželky v Trenčíne. Celý článok >> |