Svorka chrtov v štartovacích boxoch nedočkavo skuvíňa. V momente, keď sa otvoria mreže, zvieratá šialenou rýchlosťou vyrazia na dostihovú dráhu. V priebehu niekoľkých sekúnd trénované chrty vyvinú asi 60-kilometrovú rýchlosť a ich svalnaté telá sa zmenia na vystrelený šíp.
Psy sa rútia po dostihovej dráhe ohradenej plotom. Ako návnada im slúži kúsok králičej kože, ktorú po dráhe ťahá "motoráčik“, pohybujúci sa po koľajničke rýchlosťou asi 80 kilometrov za hodinu. Motoráčik musí ísť vždy rýchlejšie ako chrt. Muž, ktorý ho z diaľky ovláda, nesmie za žiadnu cenu dopustiť, aby ho chrt dobehol. Čokoľvek sa v tomto okamihu postaví do cesty štvornohému pretekárovi, prežije iba zázrakom. Vstup na dostihovú dráhu počas pretekov je preto prísne zakázaný. Ak by totiž chrt v plnej rýchlosti narazil do prekážky alebo by spadol, koniec je neodvratný. Prekážky aj pretekára.V šialenej rýchlosti, tesne pred cieľovou rovinkou, znenazdania spadla sučka. Jej majiteľ za plotom dráhy bolestne zaúpel, sučka urobila niekoľko premetov, zvírila okolo seba piesok a - postavila sa na svalnaté nohy. Malý traťový zázrak, všetko je v poriadku. Neskoršie majiteľ jedinej slovenskej dostihovej dráhy Pavel Mozdík hovorí, že podobné kolízie sa, našťastie, na jeho trati nestávajú. Je širšia ako dráhy vo svete, štartuje na nej menej psích pretekárov a je teda bezpečnejšia. Rarita v Ivanke
Len deväťkrát do roka - päťkrát počas pretekov a o jeden raz menej na dostihových tréningoch - môžu slovenskí milovníci pretekov chrtov zažiť neopakovateľnú atmosféru psích pretekov. Navyše len na jedinom mieste na Slovensku - v Ivanke pri Nitre. Ide o slovenskú raritu. V Írsku alebo v Anglicku by sa pravdepodobne popučili od smiechu. V ich krajinách sa totiž podobné preteky uskutočňujú desať ráz a na desiatich miestach len za jediný týždeň, pričom na každú dostihovú dráhu pripadá minimálne aj 200 chrtov. Na tamojších pretekárskych dráhach fungujú stávkové kancelárie, špekuluje sa a v napätom ovzduší lietajú státisíce eur.
Pretekársky chrt môže počas jediných pretekov zmeniť svojho majiteľa na milionára...
Majiteľ dostihovej dráhy Pavel Mozdík, ktorý je zároveň aj predsedom Slovenského dostihového greyhound zväzu, nevylučuje, že podobný trend môže zavítať aj na Slovensko. Nejaký rok to však ešte môže trvať. Žiada si to nové investície. Dostihová dráha je taká rodinná záležitosť, zopár miliónov pre prípadnú stávkovú kanceláriu by sa zišlo. Štát na podobné účely prostriedky neposkytuje a jediný majiteľ dostihovej dráhy na Slovensku peniaze na chce investovať do dobudovania dráhy. V areáli plánuje postaviť tribúnu, aby psie preteky viac priblížil verejnosti. Aj keď to tak možno nevyzerá, dostihová dráha nie je lacná záležitosť. Amatér a fanatik
Matematika je v prípade jej výstavby veľmi jednoduchá. Najskôr bolo treba odkúpiť pozemok, ktorý nebol lacný. Na dráhe je navezených asi 700 kubíkov kopaného piesku, pričom jeden kubík dnes stojí 500 korún. Vodiaca koľajnica, po ktorej sa preháňa motoráčik s umelou návnadou - ten, mimochodom, tiež nebol zadarmo - má dĺžku 400 metrov,štartovacie boxy, profesionálna foto finish časomiera, traktor na úpravu piesku a celého areálu, závlaha, tribúna, sociálne zariadenie - jednoducho obrovská investícia. Mozdík odhaduje, že cena areálu, ak by ho nebudovala celí jeho rodina svojpomocne, ale napríklad stavebná firma, by sa vyšplhala na niekoľko miliónov. K tomu treba prirátať osem "zamestnancov“, ktorí sú, našťastie, rodinnými príslušníkmi a navyše majú rovnakú krvnú skupinu ako ich šéf. Hotové šialenstvo.
Pavel Mozdík sa smeje.
"Keď sme pred tromi rokmi začali s dostihovou prevádzkou, prišla k nám do firmy istá veterinárka a oznámila mi, že akýsi blázon stavia v Ivanke pri Nitre dostihovú dráhu pre chrtov. Priznal som sa, že ten blázon som ja.“ Celkom logicky napadá otázka: prečo?
"Som amatér a fanatik do chrtov,“ tvrdí vyštudovaný zootechnik, ktorý sa chrtom venuje takmer 20 rokov. "Chodil som na preteky do okolitých štátov, najmä do Maďarska a Česka. Asi som už bol lenivý cestovať, a tak som si s rodinou postavil dráhu doma,“ argumentuje. Spokojná bez stávok
Emília Petrovská zo Žiliny prišla na dostihový tréning do Ivanky so svojím chrtom Ahaggarom ag Dalvitom prvý raz. Ahaggar je potomok chrtov, ktoré šejkom lovili zvieratá, pretože moslimovia odmietali jesť mäso zo zvierat, ktoré zahynuli ľudskou rukou. Prvá časť jeho mena je názov pohoria na Sahare, druhá zase názov chovnej stanice na Morave, z ktorej chrta pred štyrmi rokmi kúpila za 15-tisíc českých korún. Ahaggar celý čas kňučí a túžobne upiera oči plné nostalgie na dostihovú dráhu. Naháňačka za umelou návnadou sa mu očividne páčila. Jeho pani tiež neskrýva nadšenie. Tesne po tréningu hovorí, že s pieskovou dráhou je veľmi spokojná, pretože psíkom chráni kĺby a znižuje aj riziko poranenia.
Ahaggar nie je typický dostihový pes, je cvičený na terénne preteky. V lete absolvoval majstrovstvá Európy vo Švédsku, kde sa umiestnil na skvelom piatom mieste. "Odmena za umiestnenie síce nebola žiadna, ale pocit je to skvelý,“ vyznáva sa majiteľka Emília Petrovská. Pre túto ženu nie je pes továreň na peniaze, skôr rodinný priateľ. Na preteky chodí preto, lebo chrty potrebujú z času na čas poriadnu naháňačku v teréne alebo na dráhe. Musia byť však dostatočne trénovaní. Na to, aby ju bez ujmy na zdraví zvládli, potrebujú každodenne prejsť rezkou chôdzou aspoň pár kilometrov.
"Ak sa však do pretekov zamiešajú veľké peniaze, pokazia psy aj ich majiteľov,“ myslí si. Podľa nej je už len otázkou času, kedy sa aj na Slovensku začne tipovať na psích víťazov. "Nedá sa proti tomu brániť. Pri zvieratách sa potom objavia ľudia, ktorí ich budú zneužívať vo svoj prospech. Napchajú do nich anaboliká, len aby víťazili. “ Mozdík dodáva, že počas veľkých profesionálnych pretekov chrtov v zahraničí všetky psy prechádzajú dopingovou kontrolou. Chrt vo vreci
Prví chrtí pretekári sa na Slovensku objavili niekedy v 70. rokoch minulého storočia. Presnejšie, objavili sa Českej republike. Na Slovensku začali oficiálne pretekať až neskôr. V Ivanke pri Nitre sa behajú psie preteky už 3 roky. Odhaduje sa, že u nás je zhruba 150 chovateľov chrtov. Z tohto počtu však "behá“ len asi tretina. Ich páni sú zámožní majitelia firiem, ale aj radoví robotníci pri továrenských pásoch. Cena psa sa pohybuje od 500 do tisíc eur, existujú však tiež šampióni, ktorých cena je oveľa vyššia.
Vlastniť dobrého psa, ktorý má predpoklady na víťazenie, však nie je jednoduché.
"Ak si kúpite psa z Anglicka alebo inej psej veľmoci, ktorý už rok - dva preteká, viete, čo ste kúpili, lebo poznáte jeho výsledky na dostihovej dráhe,“ tvrdí majiteľ chrta z Bratislavy. "V prípade kúpy šteniatka však nikdy neviete, čo sa z neho neskôr vykľuje.“
Dostihová prevádzka
Ideálny vek pre dobrého dostihového psa je 3 až 4 roky.
"To by už jeho majiteľ mal vedieť, čo doma má,“ odhaduje šéf greyhond zväzu Pavel Mozdík. Chovatelia chrtov nazývajú toto obdobie dostihová prevádzka.
"Chvalabohu, o kvalitné psy už nie je núdza ani na Slovensku,“ tvrdí Mozdík. Svedectvom jeho tvrdenie je sučka Betty Black Arrows Martina Diana z Dunajskej Lužnej. Tá nedávno skončila na majstrovstvách Európy šiesta.
Niektorým majiteľom chrtov na Slovensku, ktorí pred pretekmi svojich štvornohých miláčikov "súkromne“ tipujú o fľašu šampanského, však chýba "humbug“ okolo dráhy. Podľa reálnych prognóz si budú musieť na naozajstnú atmosféru psieho zápolenia počkať minimálne 10 rokov.