Motoristický šport určite nie je pokojný ako šach, napriek tomu, že sa vykonáva posediačky. Vôňa nebezpečenstva, keď aj najmenšia vodičova chybička môže mať fatálne následky, vybičuje adrenalínové žľazy do pozoruhodného výkonu. Jazda vo formule rezonuje v tele i mozgu ešte dlhý čas po tom, ako človek odloží prilbu.
Aj pre smrteľníkov
Formula 1 je najvyššou ligou motoristického športu, kde si najšikovnejší pretekári sveta merajú svoje sily na strojoch, ktoré reprezentujú to najnovšie, čo súčasná veda v oblasti pohybu na asfalte pozná. Aspoň raz za život sedieť v monoposte je snom azda každého muža, hoci aj medzi príslušníčkami nežného pohlavia sa určite nájde zopár, ktoré neodolajú.
Dlhé desaťročia bol tento sen umožnený len tým najlepším profesionálnym pilotom, pričom aj tí si svoju šancu museli zaslúžiť dobrými výkonmi v súťažiach nižších kategórií. Situácia sa však v posledných rokoch mení - jednotlivé stajne ponúkajú možnosť sadnúť si do kokpitu F1 aj bežným smrteľníkom. Výnimkou nie je ani tím ING Renault F1, ktorý zorganizoval deň otvorených dverí na svojej testovacej dráhe Paul Ricard v provensálskych horách.
Novinári i kuchári
Okruh Paul Ricard, na ktorom sa Veľká cena jazdila naposledy v roku 1990, je veľmi bezpečný. Ak aj jazdec vyletí z dráhy, k plotu alebo k inej prekážke to má ešte niekoľko desiatok metrov po hladkom asfalte. Preto si ING Renault, ktorý ho primárne používa ako testovaciu dráhu pre svoje nové monoposty, môže dovoliť priviezť sem dvakrát do roka laikov, aby na vlastnej koži zažili pocity profesionálnych jazdcov. Večer pred svojou prvou skúsenosťou s F1 sa v hoteli v dedinke neďaleko trate zišla pestrá skupinka ľudí - poľskí televízni reportéri, mexickí žurnalisti, argentínsky zamestnanec ING, ale aj kuchár z Anglicka či holandský obchodník. Aj keď pochádzajú z rozdielnych spoločenských kruhov i častí sveta, všetkých spájajú spoločné očakávania toho, čo sa má diať. "Zajtrajší deň bude plný dojmov. Môžem vám sľúbiť, že o 24 hodín sa na prácu jazdcov formuly 1 budete pozerať z iného uhla a v nedeľu pred televízorom k nim budete o niečo zhovievavejší,“ hovorí organizátorka Emilie Bucquet.
Najviac trpí krk
Ráno vstávame o pol šiestej, aby sme boli na dráhe už pred siedmou. Každý z budúcich jazdcov dostáva vybavenie pre pilotov F1: pretekársku kombinézu, špeciálne pretekárske topánky, ohňovzdorné rukavice, neodmysliteľnú šiltovku a balaklavu - kuklu zo špeciálneho materiálu, ktorá má hlavu vodiča ochrániť pred možným požiarom. Keď už všetci vyzeráme ako skúšobní piloti, smerujeme na prvý brífing. Stretávame sa s fyzioterapeutmi: začíname meraním tlaku, nasleduje precvičovanie svalstva. Akcelerácia, brzdenie, ale hlavne odstredivá sila pri zatáčaní je záťažou najmä na krčné svalstvo. Lekári pritom naše krčné partie precvičujú s neočakávanou razanciou a silou. "S profesionálnymi jazdcami F1 cvičíme takto pred každými pretekmi dvadsať minút,“ smeje sa tímový lekár Sebastian Dezitter. Tímovej jednotke Fernandovi Alonsovi spevnela šija rokmi strávenými za volantom tak, že na snímke v životnej veľkosti vyzerá, akoby mal krk hrubší ako hlavu.
Zrýchlenie za tri sekundy
Po sérii brífingov začíname byť nedočkaví, so štipkou strachu v nás začína silnieť zvedavosť. Predtým však musíme absolvovať takmer dvadsať kôl na ich menších sestrách Formula Renault. Ani tie sa však nemajú za čo hanbiť: motory z Renaulta Clio s výkonom 185 konských síl sa v kombinácii s mušou hmotnosťou 450 kilogramov vedia postarať o zrýchlenie z nuly na stovku za necelé tri sekundy, brzdy z uhlíkových vlákien vedia auto z rýchlosti dvesto kilometrov za hodinu zastaviť za necelých päť sekúnd. Naše vodičské schopnosti monitorujú desiatky snímačov, ktoré prenášajú informácie do počítačového centra v hlavnej budove. Po jazde dostaneme výpis s množstvom grafov, ktoré hovoria o tom, čo musíme pred jazdou na monoposte zlepšiť. "Zabudnite na brzdy z vašich áut a na tie vo formule sa nebojte poriadne dupnúť. Mechanizmy z uhlíkových vlákien potrebujú tlak,“ vysvetľuje telemetrista Dominique Verron. Kvalitné brzdy sú základom dobrého monopostu, ktorý musí na rovine nezriedka vyvinúť rýchlosť nad tristo kilometrov a zároveň byť pripravený bezpečne zvládnuť nasledujúcu zákrutu. Preto nie divu, že všetky bežné vymoženosti dnešných áut, ako ABS, ASR, EBD či množstvo iných protišmykových a trakčnú kontrolu zabezpečujúcich systémov, pochádza práve z výskumných centier jednotlivých tímov F1.
Najúčinnejšia diéta
Predtým, ako nás konečne pustia do kokpitu formuly 1, absolvujeme prípravu na prístroji zvanom Batak. Na kovovej konštrukcii s rozmermi pol druha metra je dvanásť tlačidiel. Človek stojaci pred nimi musí v priebehu minúty stláčať tie, ktoré sa zasvietia, a snažiť sa "nahrať“ čo najviac bodov. Tým najlepším z nás sa podarí zhasnúť 60 až 70 svetiel. Rekord, ktorý urobila tímová jednotka Fernando Alonso, je 138 úspešných zásahov za minútu. Prístroj slúžiaci na tréning reakcií môže pilotom v krízových situáciách neraz zachrániť život. Piloti F1 musia okrem reakcií dbať aj na svoj pitný režim. V kabíne je počas pretekov teplota 50 až 60 stupňov Celzia, čo v súvislosti s vysokým vypätím veľmi účinne odvodňuje organizmus. "Jazdci sú často po absolvovaní pretekov o štyri kilá ľahší ako pred nastúpením do auta,“ hovorí Dezitter. Ako však dopĺňa, nie je to recept na chudnutie. Takto efektívne sa totiž nespaľuje tuk, z organizmu uniká iba voda.
Konečne F1
Kým sa bavíme súťažou v rýchlosti pri Bataku, mechanici do depa konečne pristavia tri monoposty. Nie sú najnovšie, na profesionálnych pretekoch ich používali v roku 2002. To však neznamená, že by nestáli za to - pod kapotou 600-kilogramového vozidla je naložených 750 koní, takže aj mierne stlačenie plynového pedála robí zázraky. Pri takomto výkone sú veľmi dôležité už spomínané kvalitné brzdy, ktoré vedia monopost znovu dostať do kontrolovaného stavu. Preto je najmä pre menej skúseného vodiča výhodou sekvenčná prevodovka. Popri kontrolovaní vozidla na ceste sa netreba zaoberať spojkou či "šaltpákou“, na preradenie rýchlosti stačí raz kliknúť na volant. "Keď som sa dozvedel o tom, že budem jazdiť na formule, kúpil som si pod vianočný stromček Playstation a trénoval som s počítačovými hrami,“ smeje sa jeden z účastníkov. Mechanici pripravujúci na jazdu mu však vážne dávajú za pravdu. Ovládanie formuly je podobné ako na počítačovej konzole a tí, ktorí s ňou majú skúsenosti, dosahujú lepšie výsledky aj na dráhe.
Je hlučná, je to formula
Pri prvom kontakte s plynovým pedálom prekvapia decibely, ktoré monopost vydáva. "Zopakujem to ešte veľakrát: je hlučná, je to normálne a je to formula 1,“ nezabudne pripomenúť počas posledného brífingu pred jazdou školiteľ a automobilový pretekár Guillaime Greuet. Za volantom monopostu F1 každý z nás absolvuje len dve kolá, bonusom je však luxus v podobe celej dráhy iba pre nás. Nikto z nás sa, samozrejme, ani len vzdialene nepriblíži k rýchlostiam profesionálnych jazdcov, aj na rovine naša rýchlosť len o niečo prekročí 200-kilometrovú hranicu. Pocit sedieť v kokpite najznámejšieho pretekárskeho auta na svete a aspoň na niekoľko minút byť kráľom trate je však neopísateľný. Pomyselnou čerešničkou na torte je jazda v dvojmiestnej formule F1. Sedím natlačený vzadu a medzi nohami mám profesionála, ktorý mi ukazuje, ako naozaj to má vyzerať v zákrutách. Krk aj boky si budem cítiť ešte niekoľko hodín. Ani sa nesnažím porovnávať, ktorý zážitok je pre mňa silnejší a intenzívnejší. V jednom sa však organizátori nemýlili: na nasledujúce preteky F1 sa v televízii budem pozerať trošku inými očami.