Bajkalsko-amurská magistrála (BAM) je vetva ruskej železnice tiahnuca sa z východnej Sibíri až po Japonské more (Tichý oceán). Aj keď bola v druhej polovici devätnásteho storočia pôvodne plánovaná ako jedna z možných trás východného úseku Transsibírskej magistrály, nakoniec ju postavili o sedemsto kilometrov severnejšie od nej, zatiaľ čo Transsibírska magistrála vedie blízko čínskych hraníc. Ich trasy sú však zhruba rovnobežné.
Prvý úsek tejto železnice bol postavený v 30. rokoch 20. storočia, potom však stavbu prerušila druhá svetová vojna a práce pokračovali až na jej konci. Podieľali sa na nich najmä väzni z pracovných táborov -- gulagov, po Stalinovej smrti bola však značná časť stavieb viac-menej zastavená.
Dostavba pod označením "konštrukčný projekt storočia" prišla až v roku 1974, keď sa vyostrili vzťahy medzi ZSSR a Čínou a bolo potrebné spojenie s Ďalekým východom, ktoré by neprechádzalo v takej blízkosti čínskych hraníc, kde dochádzalo často i k pohraničným prestrelkám. Od tohto obdobia bolo pozdĺž železnice postavených mnoho miest a dedín, ktorých obyvateľstvo tvoria väčšinou robotníci z celého bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí sa podieľali na stavbe železnice, a ich potomkovia. Aj napriek slávnostnému otvoreniu v polovici osemdesiatych rokov sa trasa začala naozaj využívať až v roku 1991.
Za náklady vo výške 14 mld. dolárov bola postavená prevažne jednokoľajová trať dlhá viac ako 4 300 km, z čoho iba tretina je elektrifikovaná. Viac ako 400 km tvoria mosty ponad večne zamrznutú zem -- permafrost. Na BAM-e ležiaci Severomujský tunel, otvorený v roku 2003, je so svojimi 15,3 km najdlhším v Rusku.