A naši susedia zostali bez slovenčiny na chvoste rebríčka. Ako sme teda na tom s bratskými (i keď už nevlastnými) jazykmi? Vyskúšali sme pre vás slovenské deti z Bratislavy a tie české z Brna.
Najlepšia česká rozprávka je... Twilight
Reportáž zo slovenskej školy. Bratislavskí piataci rampouch nepoznajú, ale Popelku zvládnu.
Bratislava - Cez veľkú prestávku neudržíte ani nohu v triede. Zelený školský dvor je plný, deti sa naháňajú, skáču, kričia. Všetky tie aktivity, ktoré musíte urobiť preto, aby ste sa zabavili a zbavili sa všetkej tej energie, ktorú máte vo veku šesť až štrnásť navyše. Ich sa jesenná únava evidentne netýka.
"Zvonek zvoní, škola končí, po schodech se běží,“ znie polochichotom z úst malej hnedovlasej dievčiny v červených šatách a žltých pančuchách. "...Novák leze po jabloni a je náhle svěží - bláznivej den,“ škrieka falošne jej malá kamoška v rifliach a urobí pri posledných slovách úklon... Tak tu s češtinou problém asi nebude. "Zvonek“ zazvonil, ale nie ten o piatej, ale ten na hodinu slovenčiny. Deti sa hrnú do tried. Do jednej sa hrnieme aj my.
Záhada jednej kôstky
To, že si české a slovenské deti menej rozumejú, sa hovorí už dlhšie. Závan Československa sa ich ani nedotkol, no zase české rozprávky a dabing ich valcujú denne. Pani učiteľka otvára dvere do 5. A na Základnej škole na Mierovej č. 46 a vysvetľuje, že deti budú mať k češtine podľa nej veľmi dobrý vzťah. "Piataci ju napríklad nemajú v čítankách, no deviataci sa jej venujú ako slovanskému jazyku vo vlastivede. Pochopia text, nie možno všetky slová, ale kontext určite.“
Deti sa poslušne postavia na pozdrav a netušia, že dnešná slovenčina až taká slovenská nebude.
Po česky vieme dobre, znie hromadne a presvedčivo z triedy . "Ja neviem,“ ozve sa zo zadného radu nesmelo piatačik. To "nevedenie“ má svoje dôvody, minule ho vraj vo filme prekvapila "pecka“. Namiesto radostného pokriku vytiahol niekto kôstku. A to stačilo na to, aby zapochyboval o tom, že po česky teda umí.
Keď Česko, tak Twilight
Naše deti niečo len tak niečo neprekvapí. Čítajú české časopisy, počúvajú hudbu, všetky počítačové hry sú v češtine. To im nerobí vrásky. No za najobľúbenejšiu českú rozprávku bol označený... Twilight!!! To sa musí Karel Čapek v hrobe obracať. Aj keď si na neho o pár sekúnd ďalšie dievčatko spomenulo.
Ak však na deti vymyslíte zopár fígľov, ich hompáľajúce sa nožičky sa na chvíľu zastavia a myseľ začne pracovať na plné obrátky. Taký "rampouch“ na hodine narobil veľa neplechy. Dievčatá a chlapci si lámali hlavy, ale na nič slovenské neprišli. Z cencúľa sa stala ropucha aj zloduch. No všetky hlávky svorne prikyvovali, že slovo počuli. Jeho cencúľový preklad ich predsa len šokoval. Deti však majú tiež svoje zbrane; ak by chceli vyviesť z rovnováhy Čecha, spýtali by sa ho na lienku, pretože tie ich "berušky“ veľa vody na Slovensku nenamútia...
Zradná zelenina
Jakub má krstných rodičov z Česka a vraj jeho sesternica nerozumela slovu kôstka. "Táto moja sesternica má však trojročného syna a s ním sa musím rozprávať po česky, pretože mi nerozumie,“ vysvetľuje. Jakub teda s malým "mluví“ a problém mu to rozhodne nerobí.
Z kapusty v triede namiesto zelí vyrobia želé a kedlubna sa tiež nestretla s pochopením. "Tá zelenina je nejaké ťažká,“ vzdychá dievčatko poslednom rade. Vraj mám skúsiť radšej zvieratká. Z ťavy bola vrana, no želva si vyslúžila pokrik ako zo spartakiády. Českého poľovníka nepoznal nikto, ale slovo myslivec všetci. "Ja som na toto slovo úplne zabudla,“ pozrie zahanbene plavovlasé dievča na učiteľku. Deti teda úplne nemluví, ale to povestné "jááj“ po každom treťom slove potvrdzuje, že ten Shrek po česky má naozaj zmysel. Žiadna apokalypsa sa nekoná.
Popelka nás naučí
Čeština je síce oficiálne už cudzí jazyk, pre deti, ktoré ju spoločnú nezažili, však určite cudzia nie je. Je im (z pre nich nevysvetliteľného dôvodu) stále blízka. Aj keď také "ř“ je podľa nich z inej planéty. Všetci ohýbame jazyky, no stále to znie ako "ž“. Až na Jakuba, toho to vraj česká rodina učila tri hodiny. Výsledok cítiť, ale do cieľa má tento vysmiaty chlapec tiež ešte ďaleko.
"Leden, únor, březen a tak ďalej...“ Mesiace deti zaujali, menovali sa, určovali sa, a nakoniec svetlovlasé dievčatko povedalo, že to je ich problém. Čechov. Vraj načo si vymýšľajú takéto zbytočnosti.
Naše deti "nemluví“ dokonale, ale môžeme sa pokojne usadiť pri Popelce aj tento rok. "Domluví se.“ A ten rozdiel ich baví. Pravidlá sú však pravidlá, v 5. A sa zatvoria dvere a namiesto velbloudov tlačia ho hlávok určovacie vety. Predsa sme už na Slovensku.... A ozaj, vie vaše dieťa, čo sú to "švestková povidla“?
Slovenčina a nejaké tie divné veci
Reportáž z českej školy. Brnianski piataci Perinbabu nevideli, ale dve čiary na zástave si všimli.
"Už som počula veľa Čechov hovoriť po slovensky a nedá sa to počúvať,“ víta nás riaditeľka Základnej školy, Horní v Brne, Blanka Kloudová. V jej školských osnovách už dnes nájdete len minimum slovenčiny. A tak je tomu na všetkých školách u našich susedov. Veď ani v slovenských učebniciach už nezostalo toho veľa z jazyka našich susedov.
"Predtým bola v šlabikári aspoň básnička alebo príbeh zo Slovenska.“ Revolúcia zahatila prístup českých detí k nášmu materinskému jazyku. Nové učebnice, nový učebný plán. "Porevolučná generácia síce rozumie, ale nie až tak, ako sme rozumeli my. Tie naše deti už skôr rozumejú angličtine ako slovenčine,“ dodáva smutne riaditeľka.
Ťava, dážďovka a iné choroby
V triede nás už čaká zo dvadsať snaživých piatakov. Pri prvej otázky v slovenčine a pár nechápavých výrazoch kvôli nekvalite našej slovenskej výslovnosti vyletí hore prvá ruka. Z každého kúta sa ozýva hlasné áno ako odpoveď na otázku, či vedia po slovensky. Len pri otázke: Ako sa voláš? sa drobná plavovláska nahne k susede: "Cože?“ Ešte pred chvíľou bolo aj z tejto lavice počuť dve áno. "Jak se menuješ?“ radia jej spolužiaci.
Zahanbená, že nerozumela takej základnej otázke, sa Markéta trochu začervená. Na Slovensko chodieva s celou rodinou na futbal. A futbalový jazyk je zrozumiteľnejší.
Slovenské "Do toho“ znie takisto ako české a nadávky sú tiež veľmi chytľavé.
Čučoriedky? "Borůvky," zaburáca triedou jednohlasne. Ťava? "Velbloud,“ znie už skromnejšie. Dážďovka? "To bude niečo so zdravím," počuť z lavíc šepot, no nakoniec zaznie "žížala“. Žeriav? "Žirafa,“ ozýva sa nesmelo.
Prázdniny v Košiciach
Ozaj, a čo taká korytnačka? Želva, hovorí primerane sebavedomo Michal zo zadnej lavice. Na Slovensko chodieva raz do roka za dedom do Košíc. Ako sa rozprávajú? "Obidvaja po slovensky,“ tvrdí, no prepnúť náš rozhovor do obojstrannej slovenčiny ospravedlňujúco odmieta. Vraj zatiaľ vie len pár slov. "Keď sme boli na Slovensku, bola tam taká dedinka, kde všetci hovorili po východniarsky a vôbec som im nerozumel,“ priznáva. Upokojuje ho, že východniarom nerozumejú u nás ani západniari.
Karta sa otáča a deti začínajú zadávať české úlohy: řeřicha, řepa, zčernalé, kočár, křižák, veverka, křeček, paruka, rozřešit. "Baroko, ozve sa víťazoslávne z jednej lavice po tom, čo sme uhádli gotiku. Nenachytajú nás, my sme ešte tá predrevolučná generácia.
Na Slovensko chodieva väčšina z týchto desaťročných študentov. Slovenských "strejdov, tet, bratránků i pradědečků“ je na Slovensku predsa viac ako dosť. A i keď máme v tej slovenčine "nejaké tie divné veci“, dá sa nám vraj rozumieť.
Telka miesto šlabikára
Prekvapujúco sa na českých obrazovkách dajú "chytiť“ i niektoré slovenské televízne kanály i pôvodné staré filmy v slovenčine. No koho z mladých to zaujíma? Obľúbené pondelkové inscenácie nahradili spoločné česko-slovenské televízne projekty, ktoré očividne vytrhávajú naše cezhraničné jazykové priateľstvo z biedy. O Superstar, Talentmánii a Česko-Slovensko má talent vie predsa každý. Tvorcovia asi nerátali s tým, že ich šou budú mať aj výchovný charakter.
Videli ste nejakú slovenskú rozprávku? Žiadna odpoveď. "Ja som pozerala Harryho Pottera po slovensky a tam bol Zmilzel ako Slizolín,“ čuduje sa piatačka. Slovenský film? Žiadna odpoveď. Ani na Perinbabu sa decká nechytajú. Pomyslíte si: veď u nás Perinbabu vidíte na televíznej obrazovke každý rok. "Tak to u nás je Mrazík," smeje sa pedagogička Klára Endlicherová.
"Keď na to príde reč alebo narazíme na slovo, ktoré je z pohraničia, alebo ktoré je slovenské, tak si ho vysvetlíme,“ hovorí učiteľka o tom, ako sa slovenčina vmiešava do českých školských lavíc v súčasnosti. Ani podľa nej by však tieto deti nemali na Slovensku problémy. Aspoň nie tie vnímavejšie. Tie menej bystré majú problémy so slovnou zásobou i na rodnej hrude. "Naša generácia problém nemá vôbec. Rozumieme po slovensky veľmi dobre, a keď tam prídeme, ani nemám pocit, že hovoria cudzím jazykom,“ dodáva.
Trojité véčka
Deťom sa slovenčina páči. Vraj by boli ochotné sa ju učiť aj v škole. "Je to také ľahšie,“ zľahčuje si školskú povinnosť cudzích jazykov žiačka v druhej lavici. Rozprávať, to by si vraj ešte trúfla, ale písať ani za nič. Veď i v češtine jej možno ešte lietajú trochu ypsilony kde-tu.
"Môžeme sa opýtať, tie véčka sú tam naschvál? My totiž také trojité vé na počítači nemáme,“ zúfalo hľadí na nápis www.hnonline.sk na tabuli malá školáčka. Na chvíľu sme zabudli, že sa bavíme s piatakmi. A hoci o slovenčine, aj český krasopis má v tejto debate svoju úlohu.
"A prečo máte na znaku slovenskej vlajky na tom kríži tie dve čiary?“ pýtajú sa nás piataci pred odchodom. Sú predsa dôležitejšie veci ako to, či vedia po slovensky.