Má len 22 rokov, na ruke kapitánske "céčko" a na pleciach nádej slovenských fanúšikov. "Urobím, čo bude v mojich silách," vyhlasuje stredopoliar, ktorý nám plní futbalové sny a vedie národné mužstvo v boji o dobytie majstrovskej Afriky.
Dnes sa rozbiehajú majstrovstvá sveta. Na takomto podujatí je slovenské mužstvo predsa len nováčikom... Ste pripravení na dobytie afrického a futbalového raja?
Mužstvo sa chystalo tri týždne, takže si myslím, že je všetko v najlepšom poriadku. Tím je vlastne poskladaný z legionárov, sme vyškolení kvalitnými súťažami, ktoré hráme.
Takže by vás niečo nemalo len tak rozhádzať...
Nie, to určite nie. Sme mladý kolektív, ale máme skúsenosti v ťažkých zápasoch.
S akým cieľom ste dorazili do Afriky?
S jediným -- neurobiť hanbu Slovensku, ani sebe. Chcem podať čo najlepší výkon a pomôcť mužstvu urobiť čo najlepší výsledok. A je to určite nezabudnuteľná skúsenosť. Sú tu tí najlepší. Konečne sa s nimi môžem porovnať. Taká účasť nemôže zaškodiť (smiech).
Štatistiky nášmu mužstvu nedávajú veľa šancí na postup. Bolo by sklamaním, ak skončíme v základnej skupine?
Nemyslím si, že to bude sklamanie. Pre nás i pre mňa je malým víťazstvom už to, že sme na šampionáte. Chceme podať čo najkvalitnejšie výkony v každom zápase.
Posledný zápas v skupine hráme s Talianskom. Vy tam žijete a hráte celé roky, bude to pre vás asi srdcovka...
V duchu som sa radoval už pri žrebe, pretože mnohých chalanov poznám z talianskej série. Veľmi sa na tento zápas teším.
Nebojíte sa?
Ani nie, mám v talianskom tíme troch spoluhráčov, takže podpichovanie fungovalo už v neapolskom klube, to ma nabudilo.
Nechcete sa z Neapola pohnúť ďalej? Majstrovstvá sveta môžu byť aj akýmsi odrazovým mostíkom do európskeho super klubu.
Mňa tieto neoficiálne ponuky nezaujímajú. Mňa zaujíma moja hra.
Neberiete to tak, že ak zažiarite, kluby sa o vás potrhajú?
Nie. Skauti nás sledujú celý rok a nevyberajú si len na šampionáte. Nejdem sa na majstrovstvá predať. Chcem pomôcť národnému tímu.
Vy sa predávate každý víkend v Taliansku.
Snažím sa.
Aký je vlastne rozdiel medzi Marekom Hamšíkom, hráčom Jupie Podlavice a Marekom Hamšíkom -- kapitánom slovenského národného tímu?
Marek Hamšík z Jupie Podlavice si nikdy ani len vo sne nemyslel, že v 22 rokoch pôjde s národným tímom na majstrovstvá sveta. Môžem asi povedať, že sa mi splnil nesplniteľný sen. Ja naozaj budem hrať na majstrovstvách sveta a urobím, čo bude v mojich silách.
Ste miláčikom talianskeho publika, kapitánom Slovákov a do tretice ste sa nedávno stali aj otcom. Ste taký istý dobrý otec ako futbalista?
Neberiem to tak, že by bol medzi dvoma Marekmi -- otcom a futbalistom rozdiel. Vlastne je tu stále ten istý. Nezmenil som sa nejako radikálne. Zmenil sa mi najmä súkromný život, snažím sa čo najviac pomáhať mojej priateľke a intenzívne myslím na malého Christiana. Snažím sa byť čo najlepším otcom.
Zmenilo to vaše myslenie na ihrisku či mimo neho?
Ani nie. Počas zápasu vypúšťam všetko z hlavy.
Pozeráte sa ako otec inak na vašich najmladších fanúšikov?
Nie, pre mňa sú fanúšikovia rovnako dôležití ako predtým. A čím sú mladší, tým sú pre mňa zaujímavejší.
Prečo?
My sme pre tie deti idolmi, a to ma teší. Práve tí najmladší sú najvernejší a myslia to najúprimnejšie.
Dostali sme sa vlastne k tomu hurhaju okolo majstrovstiev. Pociťujete to ako kapitán intenzívnejšie?
Ale mňa to teší. Konečne majú aj na Slovensku fanúšikovia možnosť nasať tú atmosféru a užiť si ten hurhaj okolo. To k tomu patrí. A ja som rád, že je u nás okolo futbalu rušno. Hlavne v takomto pozitívnom zmysle a konečne sa popri hokeji presadil aj tento šport.
Takže vás to neobťažuje.
Je to udalosť nielen pre nás hráčov, ale aj pre ľudí. A čím väčšia je propagácia, tým lepšie.
Nemáte aj vy, aj keď už ako skúsený futbalista, také to mrazenie v žalúdku?
Ešte nie, sám som prekvapený. Možno si to uvedomím, až keď vybehnem na trávnik tu v Južnej Afrike.
Pripravovali ste sa nejako špeciálne? Predsa len je to úplne odlišná kultúra i prostredie.
Nie. Budem tu hrať futbal podobne ako inde vo svete. Všetko ostatné ide bokom.
Zažili ste už podobnú exotiku? Napríklad mladý Weiss hral v Johannesburgu...
Nie, vlastne je to moja premiéra. Som skôr európsky hráč.
Okrem trávnika žiarite aj v televízii, kde beží reklama, v ktorej sa chce africký chlapec na vás podobať. Páči sa vám?
Som ňou nadšený, naozaj, veľmi sa mi páči. Aj od svojich známych mám len tie najlepšie ohlasy.
Myslíte si, že niekde v Afrike naozaj sú chlapci, ktorí sa chcú najviac na svete podobať na Mareka Hamšíka?
Asi nie. Aj keď človek nikdy nevie.
Kto je Marek Hamšík
Narodil sa 27. júla 1987 v Banskej Bystrici. Hrá na pozícii stredopoliara, je kapitánom slovenského národného tímu a je považovaný za našu najväčšiu hviezdu i hviezdu talianskeho Neapola, kde už hráva vyše troch rokov.
Už ako štvorročného ho otec prihlásil do futbalového klubu Jupie Podlavice. Ako 15-ročný prestúpil do Slovana Bratislava a o dva roky neskôr ho kúpil taliansky tím Brescia a následne Neapol. Dlhodobejšie majú o neho záujem európske veľkokluby. Za slovenskú reprezentáciu prvýkrát nastúpil už ako junior, v A-tíme sa prvýkrát ukázal v priateľskom zápase proti Poľsku v roku 2007. Je držiteľom ocenenia Futbalista roka 2009. Je slobodný, má syna Christiana a žije spokojný život v Taliansku.