Prečo je cena práce regulovaná minimálnou mzdou, keď už takmer všetky ceny sú voľné?
- Minimálna mzda je politickým, ekonomických a sociálnym inštitútom na našom území už od roku 1919. Pri postupe a mechanizme jej určovania sme viazaní aj dohovormi Medzinárodnej organizácie práce ešte z rokov 1928 a 1951, je to aj inštitút Európskej sociálnej charty Rady Európy, ktorú sme podpísali. Zákonník práce stanovuje, že mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda a určuje aj minimálne mzdové nároky u zamestnávateľov, u ktorých nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. U nás sa jej výška podľa zákona určuje v nariadení vlády k 1. októbru ako súčin priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve a koeficientu, na ktorom sa dohodnú sociálni partneri do 31. júla. Keď sa do konca júla nedohodnú, rozhodne o nej definitívne vláda. Keďže minimálnu mzdu stanovujú politici, je viac politickou ako ekonomickou kategóriou. Dokonca J. Busha staršieho snaha presadiť v kongrese zvýšenie minimálnej mzdy v USA takmer stála kreslo.
Aký je jej praktický význam, keďže sa dotýka menej ako pol percenta zamestnancov?
- Podľa viac ako reprezentatívnych prieskumov je reálna hodnota minimálnej mzdy oveľa vyššia ako zákonná. Podľa zákona je minimálna mzda teraz 35 korún za hodinu. V skutočnosti podľa prieskumu spoločnosti Trexima priemerné hodinové mzdy v podnikateľskej sfére dosiahli v 1. štvrťroku 106,42 Sk/h a najnižšie hodinové mzdy sa pohybovali od 44,76 Sk/h v Prešovskom kraji po 59 Sk v Bratislavskom. Zatiaľ je v praxi reálna minimálna mzda najúspešnejším inštitútom v kolektívnom vyjednávaní, takže je jedno, na akej výške ju vláda stanoví.
Zamestnávatelia tvrdia, že zvyšuje nezamestnanosť, lebo nemôžu prijať zamestnancov, ktorí by radi robili aj za nižšiu ako minimálnu mzdu.
- Žijeme predsa v 21. storočí, kde by mala byť určitá sociálna a právna úroveň. Tvrdia to už viac rokov, no predsa môžu prijať zamestnancov na polovičný úväzok, na kratší pracovný čas. Záujem zamestnávateľov dostať zo zákona von minimálne mzdové tarify a minimálnu mzdu nemá reálne ekonomickú opodstatnenosť. Zrušenie minimálnej mzdy by umožnilo ešte viac ochudobňovať zdroje štátu a verejných fondov v prípade takých zamestnávateľov, ktorí sú ochotní vyplácať zamestnancom iba minimálnu mzdu a zvyšok im doplácajú "bokom" bez toho, aby z toho odvádzali dane a odvody.
Poukazujú na to, že sú veľké regionálne rozdiely, ktoré by mala minimálna mzda rešpektovať.
- Sú však možné aj iné mechanizmy jej určovania, nie iba centrálne stanoviť medziprofesijovú štatutárnu minimálnu mzdu ako na Slovensku. Mohla by sa decentralizovať tak, že by si ju stanovili odvetvové organizácie v kolektívnych zmluvách bez toho, aby do toho zasahovala centrálna vláda, čo sa dá potom záväzne rozšíriť aj na organizácie odvetvia, ktoré kolektívne nevyjednávali. Zo starých členov EÚ má jednotnú medziprofesijovú minimálnu mzdu ako Slovensko deväť štátov Európskej únie (Belgicko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Portugalsko Španielsko a Veľká Británia). Odvetvovo a profesijne stanovené minimálne mzdové tarify, ktoré pokrývajú približne 80 percent pracovných síl, aplikuje šesť štátov (Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko, Nemecko, Taliansko). V roku 2000 sa pohyboval podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v krajinách EÚ od 47 % v Holandsku po 71 % vo Švédsku a Taliansku. Výnimku tvorili len Španielsko s 32 % a Portugalsko s 38 %.
StoryEditor