Podľa ministerstva zdravotníctva to spôsobilo najmä predzásobenie sa liekmi po avizovaní zavedenia poplatkov za recepty. Celkový nárast dlhov v zdravotníctve však bol predsa len o 1 267,8 mil. korún nižší, ako sa predpokladalo a namiesto o 4 500 miliónov narástol len o 3 232,2 milióna korún. Pozitívne je aj to, že sa znížilo tempo zadlžovania transformovaných a delimitovaných zdravotníckych zariadení, keď oproti predpokladu 500 mil. Sk neprekročil nárast mesačne 350 mil. Sk. Nepodarilo sa však všetko.
Veľké záväzky voči verejnému sektoru, nulové voči zamestnancom
Istina dlhu v zdravotníckych zariadeniach delimitovaných pod obce a VÚC dosiahla od januára do júna 4,4 mld. Sk, no od momentu, keď za zariadenia prestal zodpovedať štát, sa tempo zadlžovania výrazne (až o vyše 50 percent) znížilo. Priemerný rast dlhov klesol mesačne z 244,8 milióna Sk v druhom polroku 2002 na 114,7 milióna Sk v prvom polroku 2003.
Vo fakultných nemocniciach, nemocniciach III. typu, psychiatrických nemocniciach, liečebniach a v odborných ústavoch, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa vývoj dlhov výrazne nezmenil. Priemerný mesačný nárast dlhovej istiny tam tvoril 212 miliónov Sk a dominujúci zostal dlh voči verejným inštitúciám. V delimitovaných a transformovaných zdravotníckych zariadeniach je však zadlženosť voči verejnému sektoru ešte výraznejšia - až 64 percent. Najviac dlhujú Sociálnej poisťovni - 47 percent z dlhu - istiny. Podľa ministerstva to ovplyvnilo vlaňajšie oddlženie, keď sa uhrádzali záväzky voči dodávateľom liekov, energií a ostatné záväzky, takže prevažnú časť dlhu voči Sociálnej poisťovni tvorí neuhradený starý dlh.
V oboch typoch zariadení, teda aj v pôsobnosti ministerstva aj obcí či transformovaných zdravotníckych zariadeniach, vykazujú nulovú hodnotu dlhy voči zamestnancom. Dlhy v zdravotníctve zatiaľ teda neovplyvnili vyplácanie miezd. Pre úplnosť však treba dodať, že manažmenty niektorých zdravotníckych zariadení už v niektorých prípadoch začali rôznymi spôsobmi, vrátane znižovania platov či odnímania osobných príplatkov, redukovať počty zamestnancov.
Zadlženosť poisťovní rastie mierne
Dlhy zdravotných poisťovní sa v prvom polroku 2003 vyšplhali na 9,107 miliardy Sk, čo v porovnaní s koncom roka 2002 znamená nárast o 1,27 miliardy Sk. Práve v tomto prípade spôsobilo prudký nárast dlhu predzásobenie poistencov liekmi, a to až o 0,84 miliardy Sk. Zadlženie za lieky a zdravotnícke pomôcky narástlo za polrok celkovo o 1,32 miliardy Sk.
Opäť sa sľubuje oddlženie lekární
Bratislava (SITA)Podľa novej kategorizácie liekov budú poisťovne od 15. novembra namiesto 559 plne hradiť 602 liekov. Ako však na včerajšom stretnutí členov Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Alexandra Novotná, ďalšia kategorizácia nás čaká od januára 2004 po zavedení 19-percentnej DPH. Túto daň však asociácia pokladá za kontraproduktívnu, pretože, ako uviedol prezident asociácie Andrej Reiner, "zvýšenie nákladov na lieky je neúnosné pre pacientov aj pre liekový trh". Podľa asociácie "minister zdravotníctva pripustil, že niektoré veci sa robili narýchlo a pravdepodobne sa budú revidovať". Ako "insitné a kostrbaté" zmeny sa na stretnutí hodnotilo aj zavedenie fixného doplatku, keď pacient dopláca za lieky rovnakú sumu bez ohľadu na zmeny ich cien.
Dlhy v oblasti liekov dosahujú v súčasnosti šesť miliárd korún, no podľa Asociácie dodávateľov liekov a lekární je to dokonca sedem miliárd Sk. Prvý viceprezident asociácie Sína Niku uvítal ministerstvom zdravotníctva avizované oddlženie lekární.
V Rooseveltovej nemocnici opäť nevaria
Banská Bystrica - (TASR)V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici rovnako ako v lete, od 1. októbra nevaria lekárom a ostatnému personálu. Okrem toho, že je v nemocnici zlá ekonomická situácia, nevaria aj preto, že technický stav kuchyne, ktorá sa nerekonštruovala asi 20 rokov, je zlý. Situácia má trvať približne do decembra. Nemocnica nemá prostriedky na hradenie 55 percent sumy na stravu pre zamestnancov. Peniaze na obedy pre zamestnancov by mohli zabezpečiť odňatím nenárokovateľných častí mzdy, napríklad osobného ohodnotenia. Lenže to by museli vziať všetkým zhruba 2 500 zamestnancom, kým závodné stravovanie využíva asi len tretina z nich. Podľa odborovej organizácie, ktorá poukazuje na to, že zhruba 800 pracovníkov nemocnice si v septembri kúpilo lístky na stravu v nemocnici, čím im zamestnávateľ viaže peniaze, je to porušenie Zákonníka práce.
Nemocnice majú problémy aj pod VÚC
Prešov - (TASR)Podľa poslancov Prešovského samosprávneho kraja sa v piatich nemocniciach s poliklinikami a v poliklinikách kraja nedarí pokryť náklady zdravotníckej starostlivosti. Najmä pre zníženie nákladov na lieky preto zastupiteľstvo oslovilo Nemocnicu s poliklinikou v Humennom, aby zorganizovala stretnutie generálnych dodávateľov a dohodla s nimi rabaty z množstva i cien pre všetky nemocnice v kraji. Zatiaľ sa riaditelia nemocníc s poliklinikou v prvej fáze dohodli na potrebe prioritne znižovať energetickú náročnosť na chod zdravotníckych komplexov a vytvoriť zdravotnícky informačný systém. Hospodársky výsledok všetkých nemocníc s poliklinikou v kraji bol v prvom polroku 2003 záporný.
Regulátorom zdravotníctva nemá byť trh
O reforme v zdravotníctve s riaditeľom Fakultnej nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave-Petržalke MUDr. Jánom Paškanom.
Zhovárala sa Marta Moravčíková
Pokladáte transformovanie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré je zámerom ministerstva zdravotníctva za optimálne?
- Mohlo by to byť výhodné a oslobodzujúce, ale aj veľmi riskantné. Štátne nemocnice a ich manažéri majú v súčasnosti legislatívou dosť zviazané ruky, takže niekedy nemôžu urobiť, čo by vedeli, keby boli akciovkou, no ak sa ňou stanú, budú podliehať všetkým zákonom, ktoré v súčasnosti existujú v trhovom hospodárstve.
Čo to môže znamenať v praxi?
- To, že kým štátna nemocnica nemôže skrachovať, lebo ju garantuje štát, akciová spoločnosť skrachovať môže, a to môže byť v tomto prípade veľké riziko. Nemocnica je totiž veľmi potrebná na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a činností, v ktorých ju sotva dokáže zastúpiť iná inštitúcia. Navyše, nemyslím si, že v zdravotníctve má byť kľúčovým regulátorom trh. Ním sa až bezbreho riadi napríklad zdravotníctvo v USA. Tam znamená predovšetkým obchod, no hoci je aj preto vysoko kvalitné, je zároveň najdrahšie na svete.
A je tam zdravotnícka starostlivosť bežne dostupná?
- Nie pre každého. V USA je zdravotné poistenie naozaj poistením a úplne v ňom absentuje princíp solidarity. Zdravotná starostlivosť a ochota poistiť občana sa tam odvíja od toho, v akom je zdravotnom stave a aké riziká predstavuje pre zdravotnú poisťovňu. Preto je v USA množstvo nepoistených ľudí. To však nie je veľmi dobré, rovnako ako to, že my si zase dovoľujeme solidaritu v takom rozsahu, na aký nemáme prostriedky.
Môžu tento stav v SR upraviť zmeny v zdravotníctve?
- Mohli by, no netreba zabúdať, že prinesú pozitíva aj negatíva. Za pozitívne pokladám a fandím zmenám v bratislavskom zdravotníctve. Žiaľ, zároveň sa stále prehlbuje nedofinancovanosť zdravotníckej starostlivosti, a napriek tomu, že sa to avizovalo, doteraz sa ju finančne nedarí stabilizovať. Naopak, financovanie jej poskytovateľov sa stále zhoršuje.
Z akých dôvodov?
- Aj preto, že štát platí do poistného systému za 60 percent poistencov len 25 percent toho, čo ostatné subjekty. To sa však nerado počuje a neberie sa to do úvahy. Okrem toho nefunguje prerozdeľovací systém, takže ustavične chýbajú prostriedky. Jedna z poisťovní nám, napríklad, nedávno uhradila výkony tak neskoro, že sme zamestnancom museli posunúť termín výplat zo 14. na 16. deň v mesiaci. Pritom sú poisťovne podľa zákona povinné posielať poskytovateľom preddavok do 10. v mesiaci. Bránia sa tým, že nemajú prostriedky, lebo ich nedostávajú z prerozdeľovacieho systému. Situácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ich netrápi a, žiaľ, tento stav netrápi nikoho.
Môže sa situácia zmeniť, ak sa zo štátnych nemocníc stanú akciové spoločnosti, ktoré budú závislé iba od šikovnosti manažmentov?
- Nie, pretože nijaký manažment bez finančných prostriedkov neurobí nič. Riešenie tohto stavu nie je problém dobrého alebo zlého manažmentu. Kvality manažmentu sa merajú podľa toho, koľko dokáže usporiť z platieb za výrobnú cenu poskytnutej činnosti. Ak ale mu z nákladov, teda z výrobnej ceny, zaplatia len 60 alebo 70 percent, ani najlepší manažment si neporadí. My sme napríklad ešte donedávna okrem odvodov mali každý mesiac vyrovnané pohľadávky a nedoplatky boli nanajvýš 4 až 5 miliónov Sk. Po prevzatí niektorých satelitných kliník Fakultnej nemocnice na Miczkiewiczovej, s ktorými nám pribudlo množstvo ďalších zamestnancov, a teda výdavkov, stúpol náš mesačný dlh na 10 až 11 miliónov Sk. Navyše, kým kedysi sme od poisťovní dostávali 31 - 32 miliónov Sk, teraz je to len 27 až 28 miliónov. S takouto situáciou si nemôže poradiť ani ten najlepší manažér. Od januára 2003 sa niektoré zdravotnícke zariadenia delimitovali na obce a VÚC alebo sa transformovali na neziskové organizácie, takže vývoj ich zadlženosti sa sleduje osobitne, mimo zdravotníckych zariadení, ktoré sú ešte stále v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.
| Štruktúra vývoja dlhu zdravotných poisťovní | |||||
| Komodita | Druh | Obdobie | Obdobie | Vývoj | Vývoj v perc. |
|
Lieky a pomôcky |
istina |
31.12.2002 |
30.06.2003 |
nárast/pokles |
% rastu/poklesu |
|
sankcie |
4 660,7 |
5 981,7 |
1 321,0 |
28% | |
|
Ambulantná starostlivosť |
istina |
741,9 |
968,7 |
226,9 |
31% |
|
sankcie |
331,5 |
294,0 |
-37,5 |
-11% | |
|
Ostatné |
istina |
7,8 |
9,0 |
1,2 |
15% |
|
sankcie |
21,2 |
8,3 |
-12,9 |
-61% | |
|
SPOLU |
istina |
0,0 |
0,0 |
0,0 |
0% |
|
sankcie |
5 013,4 |
6 284,0 |
1 270,5 |
25% | |
|
Návratná fin. výpomoc |
istina |
749,7 |
977,8 |
228,0 |
30% |
|
SPOLU s NFV |
istina |
2 823,7 |
2 823,7 |
|
0% |
|
sankcie |
7 837,1 |
9 107,7 |
1 270,5 |
16% | |
|
Spolu |
|
749,7 |
977,8 |
228,0 |
30% |
| Zdroj: Dlhová služba MZ SR | |||||
| Podiel jednotlivých komodít na celkovom dlhu | |||||
|
Zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva |
Transformované a delimitované zariadenia v pôsobností obcí | ||||
|
Komodita |
K 31.12.2002 |
K 30.6.2003 |
Komodita |
K 31.12.2002 |
K 30.6.2003 |
|
Lieky a ŠZM |
31% |
29% |
Lieky a ŠZM |
13% |
15% |
|
SPP |
8% |
8% |
SPP |
3% |
5% |
|
VaK |
4% |
4% |
VaK |
1% |
2% |
|
EZ |
5% |
6% |
EZ |
2% |
2% |
|
Ostatné |
1% |
3% |
Ostatné energie |
1% |
2% |
|
NÚP |
3% |
3% |
NÚP |
10% |
8% |
|
Daňový úrad |
1% |
2% |
Daňový úrad |
11% |
9% |
|
Sociálna poisťovňa |
28% |
30% |
Sociálna poisťovňa |
51% |
47% |
|
Zamestnanci |
0% |
0% |
Zamestnanci |
0% |
0% |
|
Ostatné záväzky |
20% |
15% |
Ostatné záväzky |
8% |
9% |
| Zdroj: Dlhová služba MZ SR | |||||