Ani na štvrtý pokus sa ministrovi školstva Martinovi Froncovi nepodarilo spoplatniť vysokoškolské štúdium. Hlavný dôvod neúspechu reformy? V tom čase ešte koaličná ANO hlasovala proti. Liberáli odôvodnili nesúhlas nedôverou k predkladateľovi zákona -- ministrovi školstva. Problémy sprevádzalo aj spustenie nových maturít. Asi polovica žiakov, ktorí si zvolili ťažšiu A-úroveň, dostala testy s predznačenými správnymi odpoveďami. Takmer tri tisícky stredoškolákov si tak maturitu z matematiky museli zopakovať. Keďže gesciu nad celým projektom mal Štátny pedagogický ústav, Fronc odvolal jeho riaditeľa Vladimíra Repáša.
Monitor deviatakov
Po prvý raz sa do celoslovenského testovania pod názvom Monitor 9 zapojili všetci deviataci. Podľa vzdelávacích štandardov mali dosiahnuť 75-percentnú úspešnosť. Toto číslo sa však podarilo prekročiť jedine v testoch z ukrajinského jazyka. Odborníci kritizujú, že súčasné štandardy uprednostňujú obsah a prehustené učebné osnovy. Aj preto sa pripravujú nové, ktoré by mali vychádzať zo schopnosti žiakov využívať naučené. V tom sú slovenské 15-ročné deti podľa meraní medzinárodného výskumu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj na priemernej úrovni.
Reforma bez zákona
Výchova na školách sa riadi 15-krát novelizovaným zákonom z roku 1984. Aj preto má pred sebou minister školstva obsahovú reformu. Postupne sa už začala rozbiehať. Pedagogický ústav pripravuje novú koncepciu stredoškolského vzdelávania, ktorú by niektoré školy mali využívať už v roku 2007. Projekt chce zásadným spôsobom zmeniť obsah vzdelávania -- prepojiť ho s praktickým životom. Dá tak školám a pedagógom viac voľnosti pri tvorbe obsahu vzdelávania. KDH si tzv. školský zákon stanovilo ako zásadnú prioritu. Či sa podarí presadiť jeho prijatie v parlamente, je však otázne.
Peniaze pre najlepších
Zmeny postihli aj vysoké školy. Po prvý raz dostali najlepší študenti dva typy motivačných štipendií: prospechové a mimoriadne. Ministerstvo školstva na ne vyčlenilo takmer 94 miliónov. Zároveň pripravilo kritériá na komplexnú akreditáciu vysokých škôl. Tá by so sebou mala priniesť kategorizáciu vysokých škôl, viac peňazí pre tie, čo sa zameriavajú na výskum, ale aj hrozbu straty označenia "univerzita" pre niektoré verejné vysoké školy. Približne 25 miliónov korún vyčlenilo ministerstvo školstva na projekt hodnotenia vysokých škôl, ktorého cieľom má byť objektívny obraz o stave vysokého školstva na Slovensku. Konečné slovo bude mať tím odborníkov z Európskej asociácie univerzít. Poradie vysokých škôl a fakúlt na základe verejne dostupných údajov po prvý raz zverejnila Akademická rankingová a ratingová agentúra.
StoryEditor