Prvou bankou, ktorá sa dostala do ťažkostí, bola Investičná a rozvojová banka, na ktorú bola uvalená nútená správa päť dní pred Vianocami 1997. Národná banka Slovenska ju po dvoch rokoch ukončila a vlani predala banku maďarskej OTP.
Koncom roka 1999 vyhlásila centrálna banka za neschopnú vyplácať vklady svojich klientov Priemyselnú banku, ktorú neskôr prebrala Slovenská sporiteľňa.
Ďalšou neúspešnou bankou bola Slovenská kreditná banka. Dôvodom zavedenia nútenej správy (19. apríla 2000) bola zlá ekonomická a finančná situácia banky, ktorá vyústila do nedostatku prostriedkov na plynulé uhrádzanie bezhotovostných platieb klientov, ako aj ich zadržiavania, čím boli poškodzované záujmy klientov. Ochrane podliehali vklady v hodnote približne 4 mld. Sk. Strategický investor ochotný vstúpiť do Slovenskej kreditnej banky sa nenašiel. Rozhodujúcim akcionárom tejto banky boli štátne firmy. Fond ochrany vkladov rozhodol, že nedostupné vklady vyplatí Všeobecná úverová banka.
K odňatiu bankovej licencie AG Banke pristúpila centrálna banka pôvodne 1. decembra 1999, neskôr svoje rozhodnutie upravila. Definitívne jej odňala licenciu 13. apríla 2000, keď bol na AG Banku vyhlásený konkurz. Fond ochrany vkladov vyplatil vyše 1,7 mld. korún z vkladov podliehajúcich ochrane.
Prvý júlový deň roku 2000 zaviedla Národná banka Slovenska nútenú správu aj na Dopravnú banku. Príčinou bola narastajúca nekrytá strata banky a neschopnosť vytvoriť opravné položky na klasifikované úvery. Do banky sa pokúšali dostať ako akcionári aj známe nebankové inštitúcie ako J & T Finance Group, Horizont, ktorý bol matkou spoločnosti BMG Invest, a spoločnosť Drukos. Vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová však bola proti vstupu nebankových subjektov do akejkoľvek banky.
Zatiaľ poslednou bankou, ktorá skrachovala, je Devín banka. Tá bola od 24. augusta 2001 v nútenej správe národnej banky pre zlé hospodárenie, nedostatočné pokrývanie rizík a stratu dôvery investora a manažmentu. O mesiac nato bol na ňu vyhlásený konkurz. Devín banka pred svojím krachom viedla vklady vyše 130-tisíc klientov v celkovej výške 12,312 miliardy Sk, z ktorej chránené vklady tvorili 11,2 mld. Sk.
Úrokové sadzby
Ak sa pozrieme na úrokové sadzby termínovaných vkladov v bankách, zistíme, že dnes si môže občan uložiť na tri mesiace peňažné prostriedky v priemere za 4,24 percenta. Na porovnanie napríklad v roku 1998 bolo možné získať v priemere viac ako 18 percent, v niektorých bankách dokonca vyše 20 percent. Podobne ako občania aj jednotlivé banky uzatvárajú medzi sebou obdobné obchody. Sadzby na medzibankovom trhu vyjadruje BRIBOR (Bratislava Interbank Offered Rates), pozri tabuľku č. ?. V hektickom obchodovaní v čase parlamentných volieb v roku 1998 sa trojmesačné splatnosti dokonca ani nekótovali a banky si medzi sebou požičiavali peniaze na jeden deň za 100 percent ročne. Dnes je to už minulosťou. So vstupom do Európskej únie, ale hlavne na základe úsilia vlády ako aj centrálnej banky o čo najskoršie zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku, možno predpokladať postupné znižovanie úrokov. Aj preto v minulom roku vklady obyvateľstva stagnovali, ale na druhej strane sa postupne zvyšujú alternatívne spôsoby investovania, napríklad do podielových fondov alebo iných štruktúrovaných produktov. Práve tam vábi vidina, ale aj doterajšie výsledky vyššieho zhodnotenia prostriedkov ako v bankách klientov v západnej Európe alebo USA.
Vývoj aktív a zamestnanosť
Najvyšší absolútny, ako aj percentuálny rast bilančnej sumy za posledných osem rokov dosiahla Tatra banka. Tá svoje aktíva zvýšila viac ako 10-násobne. Podobný nárast zaznamenala aj ING Bank. Len o 27 percent zvýšila bilančnú sumu Všeobecná úverová banka. Slovenská sporiteľňa ako jediná banka na Slovensku sa môže pochváliť aktívami nad 200 miliárd korún. Pred ôsmimi rokmi žiadna univerzálna banka so sídlom na Slovensku nedosiahla čistý zisk nad úrovňou jednej miliardy korún, v minulom roku tri najväčšie banky túto hranicu výrazne prekročili. Rekordérom bola Slovenská sporiteľňa, ktorej akcionári si mohli rozdeliť takmer 3,5 miliardy korún.
Absolútny počet zamestnancov bánk sa za sledované obdobie takmer nezmenil. Je však potrebné pripomenúť, že niekoľko bánk zaniklo, ale aj vzniklo. Tatra banka rastovým potenciálom počet pracovníkov každoročne zvyšovala, na druhej strane Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka v rámci reštrukturalizácie a zmeny majiteľa pristúpila k zvyšovaniu efektivity aj prostredníctvom znižovania stavu pracovníkov.
| Vybrané ukazovatele komerčných bánk | |||
| 1994 | |||
| Aktíva | Zisk po zdanení | Počet pracovníkov | |
|
Všeobecná úverová banka |
156,7 |
605,0 |
7 210 |
|
Slovenská sporiteľna |
144,2 |
328,3 |
6 384 |
|
IRB |
47,0 |
232,0 |
1 415 |
|
ČSOB |
33,2 |
1 407,0 |
646 |
|
Poľnobanka |
16,8 |
54,5 |
810 |
|
Tatra banka |
11,6 |
277,9 |
342 |
|
Istrobanka |
6,2 |
55,2 |
382 |
|
Poštová banka |
7,8 |
16,7 |
416 |
|
Priemyselná banka |
5,7 |
40,4 |
272 |
|
Ľudová banka |
5,3 |
26,8 |
130 |
|
2002 | |||
|
Slovenská sporiteľna |
246,5 |
3 412,0 |
5 255 |
|
Všeobecná úverová banka |
196,0 |
1 735,7 |
4 416 |
|
Tatra banka |
120,0 |
2 566,3 |
2 720 |
|
ČSOB |
69,2 |
198,1 |
1 139 |
|
ING Bank |
46,6 |
131,0 |
129 |
|
HVB Bank Slovakia |
42,0 |
743,7 |
361 |
|
UniBanka |
40,0 |
225,1 |
1 008 |
|
Ľudová banka |
30,8 |
273,0 |
576 |
|
PKB |
29,8 |
346,1 |
601 |
|
Istrobanka |
27,5 |
102,8 |
682 |
|
Citibank |
26,9 |
635,4 |
189 |
| Zdroj: Trend TOP ´95, Trend TOP vo finančníctve, 2003 | |||
| Priemerné trojmesačné úrokové sadzby (v %) | ||
| Trojmesačný BRIBOR | Trojmesačné termínované vklady | |
|
December 2003 |
5,71 |
4,24 |
|
December 2002 |
5,59 |
4,95 |
|
December 2001 |
7,50 |
6,23 |
|
December 2000 |
7,61 |
6,84 |
|
December 1999 |
13,55 |
14,95 |
|
December 1998 |
17,54 |
18,51 |
|
December 1997 |
24,00 |
15,04 |
|
December 1996 |
15,76 |
8,89 |
|
December 1995 |
9,21 |
9,27 |
| Zdroj: NBS | ||