Predaj 51 percent akcií teplární strategickým investorom považuje primátor Trnavy Štefan Bošnák za veľmi zlý nápad. Ako uviedol pre HN, iné mestá ich už dostali zadarmo a dodávajú teplo obyvateľom. Majetok spoločnosti Trnavská teplárenská (TAT) predstavuje niečo vyše 600 miliónov korún. Polovica akcií, ktoré sú na predaj, má hodnotu 300 miliónov korún. Bošnák sa pýta, koľko by bol ochotný za ne zaplatiť investor, keď ročný zisk tejto spoločnosti je asi 2 milióny korún? Ak sa to chápe ako finančná investícia, podľa Bošnáka by boli investori ochotní zaplatiť najviac 15 miliónov korún. Preto štát nemôže predajom podielov v šiestich teplárňach získať veľký kapitál. Je aj ďalší dôvod, aby teplárne ostali v majetku obcí: eurofondy nechcú prispievať súkromným firmám, ale len obecným podnikom.
Konkurencia je možná aj v teplárenstve, aj keď sa označuje za sieťové odvetvie. Bošnák sa obáva, že ak mesto bude vlastniť iba 49 percent akcií, investor ho môže "pritlačiť k múru" napríklad vyššími cenami tepla. Ak by sa tak stalo, bude sa snažiť nahradiť teplo z TAT. "Za rok si zoženieme investora, postavíme si svoje zariadenia na výrobu tepla a tepláreň tu bude nanič," upozornil Bošnák. Podobným opatrením pohrozil aj primátor Žiliny Ján Slota.
Primátor Trnavy si vie predstaviť rozdelenie akcií medzi investora a mesto v pomere 50 : 50. Pri zásadných rozhodnutiach by museli súhlasiť obaja akcionári. Trnava má skúsenosť s takýmto usporiadaním v spoločnej komunálnej firme na odvoz a likvidáciu odpadov .A.S.A. Trnava, ktorú založila s rakúskou firmou. Bošnák sa prihovára za model, pri ktorom by vláda zaviazala strategického investora zvýšiť majetok v TAT. Aj minister hospodárstva Pavol Rusko sa k nemu prikláňa, a to nielen pre Trnavu: "Ak by sme všetky akcie teplární predávali len z portfólia FNM, potom by sa stalo, že by si investor kúpil firmu so starým technologickým dlhom. Nechceme, aby strategický investor nechal zariadenia teplární technicky zastarané." V Trnave treba investovať 400 miliónov korún do nahradenia parného vykurovacieho systému horúcovodným. Asi štvrtina tepla z TAT v Trnave sa vyrába a rozvádza morálne aj fyzicky zastaraným zariadením.
Bratislava nemá záujem o minoritný podiel
Mesto Bratislava ako keby sa s účasťou v Bratislavskej teplárenskej (BAT) už rozlúčilo. "Pri súčasnej konkurencii nie je eminentným záujmom mesta vlastniť minoritné akciové podiely v BAT," povedal HN hovorca primátora Milan Vajda. Nevylúčil, že po tom, čo príde do BAT strategický investor, mesto začne s ním rokovať o predaji mestského podielu. Zrejme by sa asi nenaplnila idea zjednotenia teplárenského majetku, ktorá mohla znamenať lacnejšie teplo. Presadzovalo ju bývalé vedenie BAT. Táto teplárenská spoločnosť zo svojich troch teplární zásobuje priamo a nepriamo asi polovicu obyvateľov v hlavnom meste. Vo väčšine prípadov však od BAT teplo nakupujú distribučné spoločnosti a predávajú ho bytovým samosprávam, správcovským spoločnostiam či bytovým družstvám. Na výslednej cene tepla sa podieľajú až štvrtinou. Sú to podnikateľské subjekty, ktoré tvoria zisk, aj keď je limitovaný regulačným úradom. Ukazuje sa však, že tieto firmy nedokážu dostatočne obnovovať svoju štruktúru, najmä sekundárne rozvody, ktoré sú v zlom stave. Zapríčiňuje to straty tepla, čo znášajú ich obyvatelia. BAT navrhovala privatizačný model, pri ktorom by sa majetok integroval. Obe technologicky prepojené časti majetku by tak získali jediného vlastníka či správcu a dodávky by sa zaobišli bez medzičlánkov.
Podľa ministra Ruska v reťazci dodávok tepla bude môcť urobiť poriadok strategický investor. Potvrdil to aj Vajda, keď uviedol, že určite bude záujmom majoritného akcionára, aby dokázal svojím postojom presvedčiť odberateľov tepla, aby sa neodpájali. Predseda Predstavenstva BAT Dušan Lukášik sa pre HN k problému nechcel teraz vyjadriť a poznamenal, že v súčasnosti s ministrom Ruskom riešia koncepciu privatizácie.
Kľúč majú starostovia
Kľúč k zjednoteniu majetku majú mestá. Ony prenajali pred rokmi teplárenský majetok, a to najprv firmám, ktoré samy založili, ale postupne mnohé z nich sčasti alebo celé predali súkromníkom. Podrobnosti o podmienkach nájmu a o odpredaji svojich spoločností mestá či mestské časti nerady zverejňujú. Takáto pomery sú aj vo Zvolene. Zvolenská tepláreň na rozdiel od teplární na plyn si vyžaduje veľké investície, aby mohla spaľovať uhlie aj po sprísnení emisných predpisov. Trnavský primátor Bošnák, aj primátor Košíc Zdenko Trebuľa, sú zástancami zjednotenia teplárenského majetku. V Trnave by to išlo hladko, mesto nezaložilo obchodnú spoločnosť, o mestský teplárenský majetok sa stará Správa mestského majetku, príspevková organizácia.
Firmy založené mestami sú často aj výrobcami tepla vo svojich či prenajatých kotolniach. Pri oboch typoch spoločností podľa technológie dodávky tepla (výrobno-distribučné, čisto distribučné) sa obyvatelia ponosujú na vysoké ceny tepla. Tam, kde zostal vplyv miest v týchto spoločnostiach, minister hospodárstva Pavol Rusko vidí riešenie v iniciatíve obyvateľov: "Volení zástupcovia miest by si mali urobiť poriadok vo svojich distribučných spoločnostiach aj pokiaľ ide o ceny tepla."
Vykurovanie chodníkov platia vlastníci bytov
Okrem vlastníckej kontroly reťazec dodávky tepla stráži regulačný úrad - ÚRSO, svojimi cenovými rozhodnutiami. Vysoké ceny tepla úrad vysvetľuje rozsiahlosťou teplárenských sústav a faktom, že ich prevádzkujú viaceré subjekty. "Na najodľahlejšom odbernom mieste býva cena tepla vyššia aj o 100 až 250 Sk za GJ oproti cene z teplární, informuje riaditeľka odboru regulácie tepelnej energetiky Mária Marková.
Obyvatelia mnohých domov platia aj za teplo, ktoré sa stráca v zemi pri rozvode tepla. Podľa platného energetického zákona sa teplo meria na zmluvne dohodnutom odbernom mieste. Odberatelia by mali presadzovať, aby to bolo na päte domu, t. j. pri vyústení potrubia do domu. Navrhovaný zákon o tepelnom hospodárstve to už definuje lepšie.
Distributérov by investovať do obnovy rozvodov podľa Markovej mal donútiť fakt, že nepovolené alebo nadnormatívne straty si nemôžu do ceny zakalkulovať. Tie neoveruje úrad, robia to každoročne odborné firmy a ich nálezy sú podkladom pre rozhodovanie úradu.
Regulačný úrad nesmie porovnávať
Úrad v budúcom regulačnom období uvažuje o zavedení takého regulačného rámca, ktorý by pri regulácii do určitej miery umožňoval využiť porovnanie navrhovaných cien medzi subjektmi prevádzkujúcimi porovnateľné technológie prípravy tepla a pri porovnateľných miestach jeho odberu. Nešťastím platnej regulačnej metódy je konkurenčná cena tepla. Úrad na tento rok ju svojím výnosom navrhol vo výške 540 korún na gigajoul, vláda o ňom nerozhodla. To vytvára akúsi psychologickú hranicu tak pre úrad, ako aj dodávateľov tepla. Dokazuje to i vyjadrenie Márie Markovej, podľa ktorej miera investícií pre distribútorov tepla závisí od ich šikovnosti udržať si primeraný zisk a nezvýšiť cenu tepla nad primeranú hranicu, tzv. konkurenčnú cenu.
Konkurenčná cena tepla vychádza z prevádzkových a investičných nákladov na individuálny tepelný zdroj - kotol na spaľovanie zemného plynu. Podľa Markovej pre distribučné spoločnosti má orientačný význam, aby mohli centrálnou dodávkou tepla konkurovať individuálnej príprave tepla v bytoch.
Ak dodávateľ neguje konkurenčnú cenu, úrad podľa Markovej podrobuje takéto návrhy sprísnenej kontrole a vyžaduje plán investičných nákladov, výkaz ziskov a strát, plán opráv atď. Má tiež možnosť urobiť následnú kontrolu a vecne preveriť nákladové položky.
| Priemerná cena tepla v roku 2003 (v Sk za GJ) | |
| Tepláreň (na výstupe) | 383 |
| Tepláreň - zo sekundárneho rozvodu | 479 |
| Bloková kotolňa | 473 |
| Domová kotolňa | 445 |
| Konkurenčná cena | 480 |
| Návrh konkurenčnej ceny na 2004 | 540 |
| Zdroj: ÚRSO | |