Za posledných desať rokov sa na Slovensko prisťahovalo za prácou, rodinou či ilegálne viac ľudí ako z neho odišlo, povedal pre HN autor správy za Slovensko Boris Divínsky. Od roku 1993 ich počet sedemnásobne stúpol z 2 183 na 15 235 osôb vlani. Kým v roku vzniku Slovenskej republiky požiadalo o udelenie azylu 95 ľudí, vlani to bolo už 9 743. Do konca roka 2002 bol štatút utečenca na Slovensku priznaný 480 cudzincom. Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície sa začiatkom leta znížil medziročne o 1 900 počet pokusov o nelegálny prechod hranice. Riaditeľ úradu Tibor Mako predpokladá, že to potvrdilo význam prijatých opatrení súvisiacich s prípravou vybudovania schengenskej hranice. Postavenie utečencov na Slovensku má upraviť aj pristúpenie Slovenska k európskej dohode o zrušení víz pre utečencov z roku 1959, podľa ktorého by sa cudzinci mohli s platným pasom voľne pohybovať na území zmluvných krajín.
Slovenská republika je v súčasnosti považovaná najmä za tranzitnú krajinu utečencov, ktorí k nám prichádzajú z ekonomicky slabých a politicky nestabilných regiónov Ázie, bývalých krajín Sovietskeho zväzu a niektorých afrických krajín. Ich cieľom je však vo väčšine prípadov západná Európa. V poslednom čase sa však tranzitné trasy začali z územia Slovenska odkláňať do okolitých krajín. Niektoré členské krajiny Európskej únie prijali legislatívu, v ktorej Slovensko zahrnuli medzi tzv. bezpečné tretie krajiny. Tým urýchlili procedúru vracania nelegálnych migrantov, ktorí sa do západnej Európy dostanú cez územie Slovenskej republiky.
Osobitnou kategóriou migrantov sú cudzinci s povolením pobytu na Slovensku. Koncom minulého roka ich bolo 29 505, čo je 0,55 percenta z celkovej populácie krajiny. Správa o migrácii hovorí, že tento počet je v porovnaní s okolitými krajinami veľmi nízky. Obavy domáceho obyvateľstva zo straty pracovných miest nepovažuje správa za opodstatnené, pretože z cudzincov s povoleným pobytom pracuje okolo 9 000 osôb, čo je len 0,34 percenta z ekonomicky aktívnych obyvateľov krajiny.
Podstatný demografický dosah nepredstavujú ani zahraniční študenti. Zo všetkých typov škôl je ich najviac, 1,5 percenta, na vysokých školách.
Správa nepotvrdila, že by sa kriminalita cudzincov či migrantov na Slovensku zásadnejšie podpísala pod celkovú zločinnosť v krajine. Podiel objasnených trestných činov, ktoré spáchali cudzinci, bol vlani 1,8 percenta. Zo všetkých osôb, ktoré obžaloval prokurátor, bolo 1,5 percenta cudzincov a medzi odsúdenými ich bolo 0,9 percenta.
Správa pripomenula negatívny postoj verejnosti voči cudzincom. Uviedla, že vplyv predsudkov, nedostatočná pozornosť politikov a zlá prezentácie v médiách sa podpisuje pod "evidentné formy xenofóbie, občas znásobené diskrimináciou".
| Priznané postavenie utečenca (osôb za rok) | ||||||||||
|
Rok |
1993 |
1994 |
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
| Počet |
39 |
55 |
67 |
129 |
65 |
49 |
27 |
11 |
18 |
20 |
| Zdroj ÚV SR | ||||||||||